Prišlo na svet medzi nás a už malo 100 miliárd mozgových buniek. Našou úlohou je podporiť ich rozvoj – pretože práve ich opakovaným používaním zabezpečíme, že prepojenia medzi nimi ostanú trvalé.
Počet mozgových buniek a tým aj prepojení, akoby vzájomných cestičiek, rastie neuveriteľným tempom – a práve pomocou fantázie môžeme vynikajúco podľa usmernení odborníkov v prvých troch rokoch „naštartovať“ mozog tak, aby sme napomohli rozvoju inteligencie svojho dieťaťa.
Ako na to?
Toto je prvá otázka, ktorá nás napadne, pretože si – samozrejme – vôbec nepamätáme, aké podnety sme my v tomto období dostávali. Rada znie úplne jednoducho: robte všetko so svojím batoľatom.
Spievanie, kreslenie, maľovanie, hranie, rozprávanie, čítanie, používanie rôznych druhov chôdze, komentovanie a skúšanie jedla – toto všetko stimuluje rozvoj mozgu.
Nové zvuky a nové podnety vyvolávajú v dieťati nové pocity a otvoria jeho myseľ pre ďalšie poznávanie nového a vzrušujúceho sveta.
Nebojte sa aj vy pri tom mierne „utrhnúť“ a vytvoriť imaginárne situácie či prevteliť sa do postáv alebo zvierat, ktoré deťom pomôžu počas jednoduchej hry alebo komunikácie rozvinúť nové schopnosti.
Stačí sa len zahrať na mačku a myš, na Janka a Marienku… alebo byť trebárs levom z Knihy džunglí. Práve takýmto spôsobom otvárate dieťaťu cestu do jeho predstavivosti a tým aj k rozvoju jeho myslenia.
Pre tých, ktorí potrebujú návod
Problém samozrejme nie je v tom, že by vaše batoľa bolo málo nápadité a chtivé. Skôr je to o tom, že mnoho dospelých – ani ako rodičia – nevedia, z ktorej strany túto úlohu uchopiť.
Vynikajúcim spôsobom rozvoja predstavivosti je čítanie príbehov o neznámych krajinách a tiež pozeranie obrázkových knižiek s množstvom vysvetlení a opisov, ktoré rozširujú obrazovú predstavivosť a slovnú zásobu dieťaťa.
Práve v tomto období, kedy dieťa ešte nesleduje spolu s vami presný obsah textu, lebo ešte nevie čítať, je dobré popustiť uzdu a nebáť sa pridať k písanému textu aj niečo navyše z vašej hlavy alebo z fantázie: vymýšľať si príbehy, mená, situácie, ktoré nám prídu – samostatne alebo aj spolu – na um pri pozeraní.
Možno nedočítame knihu, ale zažijeme kopec zábavy a budeme prekvapení z toho, čo všetko sa ukrýva v našom dieťati.
Nehovorme mu: toto nie je pravda, tak to naozaj nie je – je to predsa hra, a v nej môže byť aj ružový lev alebo víla, ktorá má šaty zo samých čerešní.
Nebojte sa v rámci takýchto novovymyslených príbehov meniť hlasy, vymýšľať zápletky deja a špekulovať, čo sa asi môže ďalej stať. Povzbuďte dieťa, aby samo dokončilo príbeh a porovnajte ho s vašou predstavou o tom, čo sa mohlo stať. Vynikajúcim tipom je zapojenie postavy vášho dieťaťa do príbehu, ktorý práve vymýšľate.
Pri takýchto hrách sa čoskoro pripravte na to, že vaše batoľa bude prichádzať za vami s vlastnými historkami – možno s x-tou kópiou pôvodného, alebo s úplne novým príbehom.
Vychutnajte si každý jeden úplne pozorne a dajte dieťaťu pocítiť, že oceňujete jeho originalitu.
Pozor: nepoužívajte pre takéto hry televízor ani video ani iné médiá – oberajú dieťa práve o proces vizualizácie deja a situácie, čo znamená brzdu pre rozvoj jeho fantázie.
(11 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
no hlavne deti by mali mať režim a kľud. čo najmenej stresu a o tých postihnutých ani nevravím, Hej, podnety od narodenia, preťažovanie X druhmi hračiek, lebo čo a sa jedna mozgová bunka vyvinie zle. Jedna pani sa ma opýtala, že čo už vie môj polročný syn. No čo by mal vedieť, robí si docentúru, ty krava jedna, chcelo sa mi povedať. nebudem sa rozčuľovať radšej.
Článok je myslený presne tak, aký má názov. Podnecujme fantáziu detí! Tým ich vedieme ku kreativite a získavaniu schopnosti nachádzať nie len jedno, ale viac riešení! Čo je v živote veľmi dôležité a v škole podľa nových osnov aj nutné. Ibaže práve mnohí dnešní rodičia aj tento článok pochopia tak, že vkladajme do dieťaťa sústavne a čo najviac informácií a hotových poznatkov. Dieťa ich pochopiteľne vstrebe, lebo deti sú veľmí zvedavé a dožadujúce sa informácií. Ibaže odrazu okolo sebe vidíme premúdrele deti, ktoré dôležito ohurujú aj dospelých vedomosťami, ktoré ani neprislúchajú ich veku. Často to je ale len výborná pamäť a vedomie, ako tým budí pozornosť. Tieto deti sa nerozvíjajú všestranne. Často nejavia záujem alebo im ani nejde pohybová aktivita, nenaučia sa teda aj zariskovať, ísť do neznámej situácie, nevedia sa sústrediť dlhšie, napr. na rozprávku, ktorú prerušujú stále svojimi poznámkami, nebudú teda vedieť ani diskutovať, lebo budú skákať do reči, nedokážu sa sústrediť na kreslenie, v škole potom na písanie…tieto deti samé určujú, čo majú pre nich rodičia robiť, napríklad mnohé už od 2 rokov poobede nespávajú, čo je z psychologického hľadiska veľmi nezdravé. Detská nervová sústava je permanentne zaťažovaná, neukľudní sa, neoddýchne si a deti sú vlastne vystresované. Potom sa množia deti hyperaktívne, problémové. Aj ich hry sú rodičmi vyberané cielene, radšej logické hry, skladačky puzzle, angličtina, krúžky a aj ten pc, podceňuje sa interaktívna hra s kamarátmi na niečo, napríklad stavbárov, námornú loď, či rodinu, ale aj napr. človeče nehnevaj sa, ktoré veľmi dôležito rozvíjajú komunikáciu, spoluprácu, predstavivosť aj skúsenosti sebaovládanie, alebo športové kolektívne hry ako hádzanie si lopty, futbal. Takže môj názor: venujme sa samozrejme svojim deťom, ale tak, aby sme ich rozvíjali všestranne a nevnucujme im svoje predstavy. Sledujme čo ich baví a v tom ich podporujme. Ak naše predstavy nekorešpondujú s ich vnútornou potrebou, aj tak časom pôjdu svojou cestou. Hovorím zo svojich skúseností s mojimi deťmi a s deťmi v materských školách. V žiadnom prípade som do tejto mojej úvahy nazahrnula deti so syndrómom ADHD, ktoré sa javia preaktívne už ako bábätko, ani deti SKUTOČNE výnimočne nadané. Ibaže takéto nadanie musí potvrdiť pedagóg svojim pozorovaním, psychológ testami a pediater vyšetrením. Ja som teda za: Podporujme fantáziu malých detí.
angee suhlas, nenapísala by som to lepšie.
A nie je dnes skor problemom, ze deti su prestimulovane a v dosledku toho aj nepozorne, hyperaktivne, podrazdene? Viem, ze clanok je mysleny v dobrom, akurat mne sa vidi ked sa tak pozriem okolo seba, ze je tazke najst normlane zdrave pokojne dieta. Podnetov je prilis a najmä su casto neprimerane veku.
Ja mam skor pocit, ze dnes deti sedia viac pri PC , televizore a videu, ako im niekto cita rozpravky. … takze prave naopak