Ako sme sa hrali s deťmi

Alinka 5

Pred pár dňami sme boli v lese na výlete, opekať si a „vyvetrať“ deti. Posielam Vám nápad, ako sme zabavili naše deti. Bolo nás 10 dospelých a 5 detí vo veku od 4-6 rokov. Dokážu sa baviť aj samé, ale po čase začnú vystrájať a tak je vtedy dobré zabaviť ich. Pripravili sme pre ne súťaže, nenáročné na ich vek a telesné zdatnosti:

  1. z krepového papiera sme nastrihali 3cm široké pásy, ktoré sme umiestnili od seba vo vzdialenosti cca 15 m. Na začiatku bol štart, na opačnej strane sa otáčali. Do ruky dostalo každé dieťa papierovú tácku a na ňu polystyrénovú loptičku. Ruku treba vystrieť pred seba, druhú dať za chrbát. Deti sme odštartovali. Za úlohu mali čo najskôr prebehnúť ku čiare a späť tak, by im loptička nespadla z tácky. Komu spadla, musel si ju dať naspäť a pokračovať. Body dostali podľa toho, v akom poradí prišli.
  2. Tentoraz si deti mali čupnúť a na znamenie štartu kráčať ako kačička na čiaru a späť. Dá sa to obmieňať napr. skákaním ako žabka, alebo ako rak, chytiť zem rukami a tak kráčať. Fantázii sa medze nekladú. Body dostali podľa toho, v akom poradí prišli.
  3. Na vzdialenosť 3m sme dali na zem krabicu, do ktorej mali deti hádzať polystyrénové loptičky. Koľko loptičiek trafili do krabice, toľko bodov dostali.
  4. Nastrihala som z nepoužitého linolea (môže byť aj kartón) rôzne tvary, štvorec, obdĺžnik, trojuholník, kruh, kosoštvorec. Tie som dala do krabice. Deťom sme povedali najprv, aké tvary bude ktoré dieťa hľadať. Zaviazali sme im oči šatkami. V časovom limite 1 minúta mali z krabice vyberať svoje tvary. Potom sa zrátajú počty, koľko správnych tvarov našli, toľko bodov dostali.
  5. Deti si sadli na podložky. Každé dostalo pred seba zápalkovú krabičku, z ktorej sme vysypali zápalky. Za úlohu mali čo najskôr ich uložiť do krabičky tak, aby boli hlavičky jedným smerom. Najrýchlejší zdvihol ruku.
  6. Toto bola taká vedomostná súťaž. Pripravila som si rôzne skomolené vety a deti mali hádať, kde sme sa pomýlili. Stavila som na zvieraciu ríšu. Vety boli tipu: Medveď má perie. Mačička znáša vajíčka… Deti sa striedali jedno za druhým.
  7. Z krepového papieru sme nastrihali pásy 3cm široké. Ten sme zastokli deťom do nohavíc ako chvostík. Deti sa mali naháňať a stúpať súperom na chvostíky. Kto stratil chvostík, vypadával z hry. Ak sa deti moc naháňajú a nestúpajú si, tak sa môžu chytiť za ruky a tak sa krútiť do strán. Víťaz dostal najviac bodov.
  8. Posledná súťaž bola, že na šnúrku sme priviazali cukrík. Šnúrka bola cca 1m dlhá. Deti si ju mali čo najrýchlejšie namotať na prst. (Dá sa to aj tak, že by deti šnúrku mali namotávať okolo jazyka, ale bolo to dosť náročné). Kto namotal prvý, vyhral najviac bodov.
  9. Určite existuje aj viac hier, ale aby sa to pre deti nestalo nudné, takýto počet disciplín určite stačil.

    Keďže sme boli spravodliví a deti sme neohodnotili od prvého po posledného, aby nestratili motiváciu aj nabudúce, všetky deti dostali rovnaké sladké balíčky a diplom za účasť. (Vzor diplomu si môžete vytlačiť).

    Deťom sa takéto súťaženie veľmi páčilo a už sa tešia, kedy si to zopakujeme.

    So želaním pekného rodinného dňa

    Alinka

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 3,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. No my keď sme boli menší, sme hrali šípkovanú. Šípky sa robili v lese zo všeličoho (kamienky, šišky, vetvičky, paličky, drievka…) a ku šípke sa dal počet paličiek alebo kamienkov zodpovedajúci počtu krokov k ďalšej šípke. Pre väčšie deti (puberťákov) každý kamienok zodpovedal cca.10krokom. A na konci bola odmena (poklad) = desiata, olovrant – podľa toho či to bolo doobeda alebo poobede 🙂

    A ináč pri súťažiach ma ako decko štvalo, keď dali všetkým rovnaké ceny, lebo to nebolo spravodlivé – nebolo prečo sa snažiť na budúce… Takže to je riadna blbosť takto oceňovať deti – to radšej nech dospelí nastavia tak súťaže, nech každý raz naozaj vyhrá, než potom povedať deťom, že sa rovnako snažili a tak dostanú rovnakú odmenu. Lebo ináč nie je prečo sa snažiť na budúce…

  2. Veľmi pekne strávený čas.V škôlke v prírode som na stanovišti tiež vymýšľala pre našu triedu úlohy ako napr. : vyhľadaj listy z troch druhov stromov,tichučko zaspievaj pieseň o prírode(veď sme v lese-žiadne kriky),počúvaj zvuky lesa,pozoruj panorámu z kopca,a ja som zatiaľ získavala pred celou”bandou”náskok a ukryla poklad(rozumej objemnú škatuľu s ovocím a dobrotami).Ale úlohu ktorú som raz vymyslela už nikdy viac nezopakujem,ani neodporúčam a síce hru na skrývačku.Nám sa tie deti tak poukrývali,že sme ich nemohli nájsť a na výzvy typu”ukážte sa nám,kto sa tak krásne zamaskoval?” a podobne decká nereagovali a domnievali sa že hra neskončí kým učiteľka nenájde všetkých 20 detí a že len tak žartujeme a robíme to napínavejšie 🙂 Prajem pekné leto a žiadne stratené deti,veď ježibaby číhajú na každom kroku aj s medovníkovými domčekmi. 🙂

  3. Evka, bohuzial, vsetci mame len po jednom dietati smile Bol to nepomer, ale zatial s tym nikto nic nemozeme spravit. Ale nemysli si, ze sa zapojili vsetci rodicia, to len ja s jednou dalsou maminou sme ich vsetkych organizovali, ostatni sa venovali “dospelackym povinnostiam” ako to byva na opekackach.

  4. perfektné, zoberiem si príklad a použijem v popoludňajších hrách pred domom, keď nie sme na dovolenke, máme super susedov, vymýšľame a spoločne organizujeme občas malé párty pre deti

  5. Ahoj Alinka, super nápady, ako je pre teba typické smile. Ale nebolo na tie deti akosi priveľa dospelých? Neviem prečo, no u nás je to vždy v opačnom pomere. Maj s rodinkou krásne leto smile.

Pridaj komentár