
Keď bol Jakubko chorý, pravé na
jeseň, a mali sme dlhú chvíľku, doniesol nám tatino
kukuricu na varenie. Hneď som si spomenula na základnú
školu, kde sme robili pekné šúpolienky. Len som už
nevedela presne ako. Popozerala som v múdrych knihách
a našla som to. Koník zo šúpolia!
Príprava:
- Tak najprv som si oddelila pekné kúsky šúpolia,
- odstrihla tvrdé konce
- dala vylisovať medzi noviny,
- zaťažila som ich knihami.
- o 2-3 dni to bolo pekne vyrovnané a vysušené a mohli sme začať tvoriť.
Najprv som ich navlhčila a utrela, aby zmäkli a lepšie sa mi s nimi robilo. Zobrala som 12 prúžkov, širokých asi 1,5cm. Zviazala som ich na pevnejšom konci, pretočila a na 2 miestach zviazala, čím som vytvorila papuľku. Vložila som dovnútra drôtik (dĺžka by mala zodpovedať dĺžke celého koníka až po chvost), môže byť aj pevnejší list, zahla ho a previazala, znova som ho pod krkom previazala a zahla a znova previazala.
Nakoniec omotáme tam, kde má končiť bruško. Zvyšok, čo trčí, bude chvost. Výrobu nôh som nechala na Jakuba, použil niekoľko silnejších listov a tiež do nich vložil drôtik, aby mohol koník zohýnať nožičky. Zviazal ich na 2 miestach v prostriedku a na oboch koncoch. Potom ich prehol cez trup a zašil.
Aby bol trup masívnejší, ovinula som ho niekoľkými prúžkami. Zamaskovala som ich dlhým širokým listom, ktorý som ovinula okolo trupu a upevnila pri chvoste. Hrivu som vytvorila z oblúčikov, prišila som ich a Jakubko ich rozstrihal.
Jasné, že nie všetko išlo hneď na 1. raz, ale posnažili sme sa výsledok dopoludňajšej prace sme hrdo ukázali tatovi, keď prišiel z prace. Vraj, v ktorom UĽUVe sme boli nakupovať. 🙂

páčia sa mi aj bábiky zo šúpolia, tak čakám nový príspevok na jeseň ))))
Bolo by dobre tento prispevok este obnovit na jesen, ked bude cas dozrievania kukurice, aby sme si to mohli rovno aj vyskusat.
krasny, pre nas nemtavych by si mohla urobit este jedneho a kazdy krok zvlast odfotit. Tu hrivu som napr. vobec nepochopila.
Nadhera!