Udrelo ma dieťa

Pomerne veľa rodičov, ktorí majú dieťa vo veku 1 – 3 roky (teda batolivé dieťa) má skúsenosť, že zrazu dieťatko udrie. Mamu, otca, súrodenca, kamaráta … akoby z ničoho nič.

Pre niektoré deti je to hra, pre iné skúšanie svojich fyzických síl. Pre ďalšie zase zvedavosť, aká bude reakcia tej druhej strany. No najmä  – v tomto veku je to ÚPLNE NORMÁLNA VEC.

Prečo dieťa udrie?

To, že dieťatko udrie, pomerne často sprevádzajú silné emócie. Svet ročného dieťaťa je denno-denne  o tom, že sa stretáva s novými situáciami. Snaží sa ich zvládnuť a získava nové zručnosti.

Úder môže byť vyjadrenie frustrácie dieťaťa, napr. z toho, že sa mu nedarí. Ak sa štvorročnému dieťaťu zrúti veža z kociek, môže povedať i nahnevane: „To nie je fér!“

Ročné dieťa však nemá takéto vyjadrovacie schopnosti, ani takú sebakontrolu. Ono v hneve proste udrie (prípadne uhryzne).

Batoľa si neuvedomí, že jeho facka, či udretie, môže niekomu ublížiť, spôsobiť bolesť. Súcit nie je u takto malých detí ešte vyvinutý. Hoci sa snažíte deťom vysvetľovať dôsledky ich konania, v tomto veku ich dieťa nie je schopné pochopiť a ovládať sa.

Dieťa je prirodzene impulzívne (kontrolu nad impulzívnym správaním dieťa nadobúda okolo 5. roku).

Robte prevenciu!

Tá je vždy lacnejšia :)))

Sledujte, čo u vášho dieťaťa vyvolá hnev, čo ho vytočí, čo spôsobí to, že dieťatko udrie.

Všímajte si, či dieťa takto koná napr. keď je hladné, unavené, keď je vo veľkej skupine detí alebo keď má nastať nejaká zmena (od hry k jedlu, od TV k umývaniu zubov).

Uvedomte si však, že čokoľvek by ste urobili, nikdy nemôžete na 100% zabrániť alebo predísť tomu, aby dieťa udrelo znova. Keď už sa to udeje a dieťa niekoho udrie, nemali by rodičia reagovať prehnane.

Ak rodičia v takejto situácii reagujú krikom, či úderom späť, podporujú tak vnímanie dieťaťa, že agresia je normálny spôsob riešenia konfliktov a získavania pozornosti.

 

Týchto 5 krokov pomôže

Najdôležitejšia je zrejme konzistentnosť v reakciách rodičov. Nemali by ste jeden deň reagovať žartovne a na druhý deň nahnevane.

  Ostaňte pokojní

Ak budete pre dieťa dobrých vzorom, naučí sa byť aj pod tlakom pokojné a trpezlivé.

  Ukážte svoju empatiu

Postarajte sa o osobu, ktorú dieťa udrelo, hoci ste to boli i vy. Povedzte dieťaťu, že úder bolí. Pomôžte mu pochopiť dôsledky jeho konania. Na to, aby pochopilo, že úder bolí, ho nemusíte dieťaťu vrátiť.

  Uznajte dieťaťu jeho pocity

Hoci úder nie je prípustný, emócie, ktoré k úderu viedli, prípustné sú. A sú legitímne. Pomôžte dieťaťu naučiť sa postupne vyjadrovať svoje pocity iným, pokojnejším spôsobom.

Môžete povedať: „Viem, že by si veľmi chcel túto hračku. Nemôžeš však Jurka biť.“ K dieťaťu hovorte stručne, dlhé preslovy dieťa nebude počúvať a nie je schopné ich v tomto veku pochopiť.

Nemá tiež veľký význam nútiť dieťa, aby sa ospravedlnilo. Účasť „postihnutému“ môžete vyjadriť vy: „Je mi to ľúto, že ťa bolí teraz rúčka“. Toto vaše vyjadrenie účasti môže dieťaťu ukázať model, že ak som niekomu ublížila, je vhodné povedať „prepáč, je mi to ľúto.“

  Ponúknite dieťaťu bezpečnú alternatívu.

 Môžete dieťaťu, ktoré už aspoň trocha rozpráva, povedať napr.: „Použi svoje slová a povedz, čo si prosíš“. Prípadne môžete povedať: „Nabudúce prosím nebi Peťka. Spýtaj sa ho, či ti autíčko požičia.“ 

  Oceňte úsilie dieťaťa

Ako u väčšiny činností v našom živote, je dôležité časté opakovanie a upevňovanie. Preto sledujte hru vášho dieťaťa, jeho fungovanie so súrodencami či kamarátmi a oceňte ho: „Skvelé, že si sa podelil!“

Môžete tiež dieťaťu dať druhú šancu (keď si niečo prosí a využije na to úder…, keď chce niečo dosiahnuť a á vám facku …): „Skús ešte raz a teraz bez bitia.“

Aby sa vaše batoľa naučilo riešiť situácie inak ako bitkou, trvá nejaký čas. Vy, rodičia, podporujte trpezlivosť vášho dieťaťa a trénujte aj váš zmysel pre humor.