Zostať, alebo nezostať s deťmi doma na materskej dovolenke je v tejto krajine stále veľký rodičovský problém. Je mnoho žien, ktoré z rozličných dôvodov nechcú byť „žienkmi domácimi“, ale asi každú trápi otázka: NEUBLÍŽIM SVOJIM DEŤOM, AK OD NICH ODÍDEM DO PRÁCE?
V tejto chvíli je však verejná mienka k týmto mamám priam brutálne krutá. Dozvedia sa, aké neskutočne úžasné je byť so svojimi deťmi doma, akú nezastupiteľnú rolu hrá mama pri výchove svojich detí, aké nekonečne dôležité je dať deťom istotu a lásku maminej prítomnosti. Nedozvedia sa však, či majú iné východisko z ničivého stereotypu, nedostatku peňazí, rozplývania profesijných šancí. Zamestnané mamy, ste necitlivé bytosti, ktoré vôbec nepochopili úlohu rodiča, to je záver akejkoľvek diskusie na túto tému.
Ja som mamou dvoch detí, zároveň majiteľkou malej súkromnej prosperujúcej spoločnosti, a tak mám možnosť porovnať obidva prístupy. S prvou dcérou som v porevolučnej eufórii bola doma do troch rokov a potom mi s ňou pomáhala veľmi láskavá pani, u ktorej v rodinnom dome bola dcéra počas môjho pracovného času. Už odmalička sa však stránila detí a hrávala sa väčšinou sama, alebo popri dospelých. Dnes je mimoriadne šikovná, výborne sa učí, je to citlivý a veľkorysý človek. Ale jej najlepšími priateľmi sú – kone a počítač. Priateľstvá nadväzuje ťažko, ak vôbec, medzi spolužiakmi je veľmi plachá a uzavretá. Hanbí sa dokazovať, čo vie a v čom je dobrá. Keďže práve prichádza do pubertálneho obdobia, nemyslím si, že by sa tieto vlastnosti ešte niekedy podstatne zmenili.
Považujem to za výsledok jej života počas prvých šiestich rokov, najmä teraz, keď vidím obrovský rozdiel oproti druhej dcére. Tá má tri roky a celkom iné detstvo. Krátko pred otehotnením som totiž rozbehla firmu s viacerými zamestnancami a pracovala som nielen do pôrodu, ale aj okamžite po ňom. Vlastne som na materskej dovolenke nebola ani hodinu. Napriek tomu som dcérku rok dojčila, no najmä stále a všade brávala so sebou. Pri rokovaniach sedávala na zemi a hrala sa, pri prezentáciách spestrovala situáciu. Od dvoch rokoch navštevuje „na pol úväzku“ vynikajúce jasle, popoludní je doma a keď má náhodou soplík, zostáva doma s mladou pestúnkou, ktorá má u nás pozíciu tretieho dieťaťa a dcéra ju berie ako ďalšiu staršiu sestru. A výsledok? Dieťa je nesmierne komunikatívne, od dvoch rokov plynule a zrozumiteľne rozpráva, v necelých troch rokoch bolo schopné odsledovať divadelné predstavenie a prerozprávať obsah a čo je podstatné – keď vidí deti, bez problémov sa pridá k ich hre a dokonca sa ju snaží obohatiť o vlastné nápady. Už teraz je zrejmé, že moje dve dcéry, napriek ich neuveriteľnej fyzickej podobe, budú dve celkom odlišné povahy.
Premýšľala som nad tým, pre aký život vychovávame svoje deti. Budú totiž možno potrebovať celkom iné vlastnosti, než my – komunikatívnosť, schopnosť spolupracovať s inými ľuďmi, vedieť predviesť svoje talenty, zaujať tým, čo dokážu, presadiť sa v konkurencii. Zároveň budú potrebovať otvorenosť mysle, vnímavosť a schopnosť neustále spracovávať obrovské množstvo podnetov, o ktorých sme pred pár rokmi ani my dospelí nechyrovali. Preto si myslím, že ak majú doma zamestnaných a spoločenských rodičov, ak sú deti obklopené vrstovníkmi a vidia, že v živote nič nie je zadarmo, ak je ich mama dobrá vo svojej profesii a ľudia si ju vážia, sú to pre ne rozhodujúce sociálne podnety. Možno ich takto pre ich budúci život pripravíme lepšie. Zároveň si myslím, že ak dieťa do 3 – 4 rokov trávi väčšinu dňa iba s mamou, potom sa už ťažko „chytí“ medzi ostatnými deťmi. Psychológovia možno tvrdia iné, ale moje skúsenosti sú takéto. Napokon, aj samotná mamička má po trojročnej, často i dlhšej izolácii problém vôbec reagovať na vývoj vo svojej profesii.
Ale čo je najdôležitejším vodidlom je, myslím, intuícia, ktorú majú všetky mamy. Ak si myslíte, že deti vašu neprítomnosť zvládnu, bez výčitiek choďte do práce, realizujte sa v nej a majte z nej radosť. Len skutočná osobnosť totiž môže vychovať aj zo svojich detí osobnosti.
(3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov
Je to tehotenstvo alebo predmenštruačný syndróm (PMS)? 6 hlavných rozdielov
Jedálny lístok pre dojčiace mamičky
Hranične nezrelý novorodenec – zdanlivo zdravý novorodenec
Piata choroba
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
zaujimavy pripad..naozaj vsak nie kazdy ma podmienky, ze sa moze vratit do prace aj skor ako od troch rokov dietata..nie ak mamicka zije len s partnerom a dietatom bez blizkosti starych rodicov, na dedine, kde nenajde ziadnu normalnu opatrovatelku a ktora je od mesta dost daleko na to, aby nejaka opatrovatelka bola ochotna dochadzat..nie ak nastup na pol uvazku ani nahodou nevykryje naklady spojene s dochadzanim do prace a zaplatenim dobrych sukromnych jasli, ktore su len tak mimochodom v uplne inom meste nez mamicka pracuje..nie ak otecko ma pracu, ktoru nejde vymenit za otcovsku dovolenku, lebo je jednoducho hlavnym zdrojom prijmov a praca mamicky ten prijem neprevysi..nie ak nastup do prace znamena robit nocne a nechat svoje dieta v noci tak..ano, ma otca, ale ak sa nieco deje, boli ho nieco, boji sa, kazde dieta hlada mamu..nie kazda mozeme nosit dieta do prace, su prace, ktorych prostredie je pre dieta cistym rizikom..nie kazda moze robit vo vlastnej sukromnej firme..su povolania, v ktorych take nieco nikdy nebude mozne..ja na navrate do prace vidim viacej zleho nez dobreho a jednoducho mi z toho nevychadza nic ine ako byt doma do 3 rokov dietata..a to mam aj vzdelanie a podla niektorych prichadzam o karieru..
Ženy, som 13 rokov na materskej dovolenke… v živote som sa nenaučila viac, ako za tento čas. Dokončila som vysokú školu, naučila som sa písať granty, viesť neziskovku a volajú ma raketa, ktorá furt niečo vybavuje, rieši a pomáha. Už druhý rok pracujem na dohodu po večeroch, našťastie to zvládam. Deti samozrejme všetko robia so mnou, a zároveň sa tak učia. Myslím, že napriek povahe detí je dôležité byť s nimi aktívne a učiť ich svojmu životnému štýlu, hodnotám, pre ktoré žijeme. Každá z nás má na to iný recept, i keď mňa osobne veľmi bolia príbehy detí, ktoré ostanú v polroku samé s „tetou“, lebo maminka ide do práce. Zdá sa mi to priveľa… pre to dieťa… a neverím, že to neublíži. Je to však vec každej jednej. Asi je to o tom, čo v živote je pre mňa dôležité a v akom poradí.
Pre mňa materstvo nie je brzdou, stagnáciou, ale skutočmou kariérou – s tým, že nespím na vavrínoch a pamperskách… každý si musí nájsť svoj vlastný recept pri ktorom neudupe svoje svedomie.
Uvedomte si, ze sa menozete riadit niekym inym! Kazda sa musite zariadit podla svojej situacie. Cudzie ppribehy su iba na to aby sme videli moznosti, to ano, preto je potrebne napisat takyto pribeh, ale treba vyextrehovat to, co je v moznostiach rodiny.
Dalej je velmi sproste a prostoduche nazyvat, ak niekto da dieta do jasli alebo opatrovetelke ze „odlozenie“ je v tom kus hluposti a komplexov. Dieta vie, kto su jeho rodicia aj ked ho daju opatrovatelke den po porode, nic sa nestane ak su v dennom kontakte a dieta je spravne zaradene v hierarchii rodiny.
Pre niektore z vas je podstatne, aby sa za dietatom a matkou po porode na tri roky zavreli dvere bytu a nie je pre vas dolezite co sa tam deje, hlavne aby tam matka a dieta fyzicky boli a matka nikam neodchadzala (praca) a do bytu aby nikto chudzi nechodil (pomocnica opatrovatelka). To je pre vas podstatne.
A este jedna vec, mnohe ste proti praci co i len na ciastocny uvazok, ale sarostlivost o domacnost domace zvierata a niekedy dost velke hospodarstvo je uz OK, pritom taka mater, sa mozno mejej stara o decko nez ta, co ide do prace. Hlavne, ze je decko doma s nou, ach jo.
Hlavne sa kazda zariadte podla seba a nie podla kammmaratky a nekomentujte druhe, pretoze nezujete ich zivot. Aj tak su vase komentare iba odrazom vasej vlastnej nespokojnosti s vlastnou situaciou a okomentovanim cudzej zeny si dany stav odobrujete same pred sebou: vy ste ta spravna matka a ona je ****…
Sama by som to lepsie nenapisala objektivny komentar!
Mam doma dve male deticky do 2 rokov, a napriek tomu, ze su super, krasne sikovne a obe ich velmi lubim, mi to dlhe *dovolenkove nicnerobenie* trosku zacina liezt na mozog. Urcite doma velmi vyuzivam kreativitu a ine schopnosi, ktorymi som vynikala v praci, no pre spokojny zivot potrebujem ine tempo.
A peto som problem s jaslami a opatrovatelkami vyriesila tym, ze zriadujem vlastne mini-jasle, kde budu moje deti, ako aj deticky inych, podobne zmyslajucich mamiciek.
dobrejasle.sk
susy, to si ale od tych deti moc neoddychnes))
ci je dieta komunikativne alebo nie zavisi podla mna od povahy a nie od toho, ci je doma do 3 rokov alebo ide skor do jasli.
nie kazda mama si moze dovolit zobrat so sebou dieta do prace a nechat ho sediet len tak na zemi. ako by to potom vyzeralo v open office, na pracovisku za pasom,…….?
nie kazda mama si moze z roznych dovodov ostat doma na „dovolenke“
neodsudzujem ani tie, co do prace idu, ani tie, co ostanu doma. vsetko ma svoje vyhody aj nevyhody.
ale extremne nazory o krkavcich mamach alebo domacich putkach proste neznasam
nemam rada ani vyhlasenia hviezd, ktore maju okolo seba babicky a ktovie kolko pomocnicok, ako oni vsetko stihaju – aj karieru aj dieta.
Ja ano, no kolegyna mala druhe, po roku pracuje na plny uvazok. Po vacsej prestavke mas problemy hned dva- najst pracu je tazsie, dieta zvyknute len na mamu.
Vies , ja mam 4 deti a naozaj si neviem predstavit, prist domov prace o 17,00 . Pre mna je fajn, ze kym su vacsie deti v skole venujem sa mensim, a o pol druhej poobede sme uz spolu, pripadne riesime kruzky…kto by to za mna robit, keby som pracovala? Naco mam platit 3 operky, ked som chcela deti? Chcem tym len povedat, ze na to ci a kolko pracovat naozaj nie je vseobecne platny recept. Kazdy z nas zije v inych podmienkach, s inymi narokmi na zivot materialny a duchovne, s inym vztahom k rodine , inou afinitou ku kariere…. naskusajme najst vsobecne platne pravidlo, Neexistuje.
Suhlas s autorkou. V zivotopise sa sa dlha prestavka v kariere neberie ako pozitivum, a 3 roky a viac byt doma v kuse je maximalne pohodlne, nech sa na to pozerate ako chcete. Starat sa o deti nie je tazk e oproti zamestnaniu, ako kazda vieme. Niektore to radi mystifikuju s dobrym umyslom -vraj ake nenahraditelne pre dieta to je a asi to tak citia. Ale ta stagnacia-aj pre mamu aj pre dieta! Vzdy je podla mna lepsie mat viac moznosti v zivote pre mamuaj pre dieta, mozno tie zeny fakt nemaju radi zmysluplnu cinnost a praca ci studium ich nemotivuju, inak neverim zeby sedeli doma tolke roky. Ja som robila od par tyzdnov ked som prisla z porodnice, sice len asi 5 hodin tyzdenne, na plny uvazok od 2 rokov a bola som sama, najskor opatrovaelku potom skola skolka s opatrovatelkou kombinovana. Nemam pocit, ze mame ujmu, prave naopak. naman er.
Dada, mas asi len jedno dieta, ze? Potom chapem.
Mam tri deti a najväcsia blbost,co som mohla spravit je-dat prostredneho do skvelych jasiel.Uz to naspät nevratim,ale s najmladsim budem doma tri roky aj keby sme jedli denne rozky s maslom. A keby som mala sukromnu firmu,tiez by som si len odskocila odrodit a makala by som dalej.Bohuzial,nemozeme byt vsetky sefky sebe samej.
Toto je veľmi individuálne u každého dieťaťa…ja som bola doma s dcérou 3 roky a zdalo sa mi to málo, teraz chodím do práce, kde ju so sebou nemôžem mať, som do večera v práci a veľmi mi chýba ten čas, ktorý by sme spolu mohli byť a nemôžeme…je to moja dcéra a vychováva mi ju niekto iný…prečo len do troch rokov mám nárok formovať povahu svojho dieťaťa?…inak moja dcéra je veľmi kominukatívna napriek tomu, že bola som mnou tak „dlho“ doma..podľa mňa to, že je Saskiina dcéra taká uzavretá, vôbec nesúvisí s tým, že bola do troch rokov doma s mamou, je to jej povahová črta daná jej od narodenia a niekedy aj staršie deti bývajú takéto, pretože kým nemajú súrodenca, nemajú s kým „súperiť“, žijú si sami pre seba…nechcem sa dotknúť Saskie, ani ju neodsudzujem, ale ja si myslím, že nie preto sme priniesli naše deti na svet, aby sme ich ešte ako bábätká dali na starosť iným ľuďom, po lopate povedané, načo má niekto deti, keď ich potom niekam „odloží“…ale hovorím, je to veľmi individuálne a niektorým deťom prospeje, ak sú s rodičmi menej
nie každý má vytvorené také podmienky aby mohol deti ťahať kamkolvek, niektore deti na to nie su usposobene a maju z toho stres, napriklad aj zmenou stereotypu, kontakt s ludmi ktorych nepoznaju, strach z neznameho. A mamka moze s dietatom komunikovat kolko len chce, ale ak dieta je uzavrete a vystaci si samo so sebou (nepotrebuje ani mamu) tak tam je tazko radit…predpokladam, ze autorka clanku ma oboch starych rodicov, oboch rodicov a este k tomu aj manzela a vsetci su ochotni sa jej starat o dieta a pomahat jej s domacnostou, kym ona pracuje…napriklad ja som ostala sama s dvomi detmi a do prace ist nemozem, pretoze skolka mi nevezme dieta do troch rokov, moja mama pracuje, aby mala z coho zit a pomoct mi trosku a starych rodicov a otca nemam. Jasle su drahe, stoja minimalne 8000, opatrovatelka detto. Nie kazdá matka má po nástupe do práce plat 25000 aby si z toho mohla dovolit jasle platit alebo opatrovatelku…nehovorim o tom, ze pri priemernom plate sa to ani neoplati…
autorka je trosku mimo reality, ale nevadi
Staram sa o deti uz 7 rokov vo veku od narodenia do 11r ako opatrovatelka. Moj nazor je taky, ze ak matka chce ist na matersku koli tomu, ze si chce spravit dovolenku a nosi dieta okolo seba ako nejaku prirucnu batozinu tak je lepsie dat dieta do jasiel cim najskor. Najlepsie je podla mna ale aby ostala s deckom na materskej a venovala sa mu cely cas pretoze to jej jej nova praca. Detom treba uplne od narodenia ukazovat parky,kniznice, vsetky sporty, kreslenie, modelovanie, vyjst von a stretnut sa s inymi detmi, a urcite neskor ho dat do skolky. Staram sa o deti (dvojicky) ktore uz ako 2 r. vedeli celu abecedu a pocitat do desat. Decku treba neustale ukazovat, rozpravat ako sa to pouziva, na co to je, preco to je atd… A hlavne netreba deti oblbovat, lebo deti vam postupom casu prestanu verit a nebudu vediet co je pravda a co nie.
Urcite treba zvazit svoje moznosti a povahu dietatka – tak ako vravi Daniela, ale celkom by som nesuhlasila s Arturom, ze predskolskym zariadeniam sa treba vyhybat – hlavne vacsie deti by si mali zvykat postupne na zmeny, ktore so sebou prinesie nastup do skoly (dieta moze chodit do skolky aj len na par hodin ci dni do tyzdna) – myslim, ze nahly prechod domov – skola, moze byt pre niektore deti prilis velky skok. Spokojne deticky praje Martina
Moj nazor je taky, ze treba nechat rozhodnutie na maminke. Mame na sidlisku vela tzv.“cukrarnovych“ mamin, ktore sice doma su, ale doslova na dovolenke. Myslim si, ze zodpovedna mamina respektuje aj povahu svojho dietatka, pri tak zavaznom rozhodovani.
Neviem, ale mam radikalne ine skusenosti, ako pani Saskia. Mame tri deti, 5, 3, 1 rocne. Manzelka je s nimi doteraz na MD, od skoncenia VS. Obidve najstarsie su vysoko komunikativne deti (3 rocny oslovuje na ulici cudzich ludi, neboji sa s nimi ostat na 1-2 hod., 5 rocna mi robi doma prednasky, co ona vsetko zazila). Obidvaja, ked sme vonku, vyslovene vyhladavaju deti, hraju sa s nimi, komunikuju. Obidvom nerobi problem ostat tyzden u rodicov, bez toho aby sa na nas pytali.
Naopak, chcel by som touto formou apelovat na rodicov, aby sa, pokial je tu aka-taka sanca, vyhli predskolskym zariadeniam. Par krat som pracoval v blizkosti jednych jasli, a dlhsie by som to s nervami asi nevydrzal. A pritom viem, ze tazko nieco vycitat opatrovatelkam, lebo jednoducho je ich malo na viacej deti, a urcity odstup si proste udrzat asi musia…
Ďakujem za článok.
Momentálne zvažujeme, či dáme syna do jasličiek, alebo bude lepšia opatrovateľka a myslím, že tento príbeh je pre nás veľmi zaujímavý.
Nemôže byť ale rozdiel v chovaní medzi tvojimi deťmi spôsobený tak trocha aj ich povahou?