Aké zmeny nastali v nemocniciach v podpore dojčenia?

Keďže sa momentálne rodí na Slovensku viac ako 30 % detí cisárskym rezom, vyžaduje si táto skupina žien a detí zvýšenú podporu a pozornosť. Z nášho prieskumu však vyplýva, že podpora dojčenia pre túto skupinu žien a detí je nedostačujúca, ba ešte nižšia, ako pre ženy po vaginálnom pôrode.

Zlyhanie podpory dojčenia v príbehoch žien

Základný predpoklad fungovania nemocníc s plaketou baby friendly je dodržiavanie stanovených účinných postupov na podporu dojčenia a pomoc s dojčením. Dojčenie predstavuje fyziologický spôsob kŕmenia a nedojčenie so sebou prináša zdravotné riziká pre deti aj ženy. 

Preto má podpora dojčenia v prvých dňoch po pôrode mimoriadne miesto v poskytovaní zdravotnej starostlivosti o ženy-rodičky a novorodencov.

Rozporuplné informácie a nedostatok informácií o dojčení zo strany personálu

 „Stretla som sa s rôznymi sestričkami a rôznymi názormi. Od tých, čo potrebovali zaviesť režim, po tie, ktoré tvrdili, že bábätko si vypýta, koľko potrebuje. Boli však kedykoľvek k dispozicii, pripravené pomôcť. Len nejednotnosť názorov vo mne vyvolala chaos.“

Niekoľkohodinové odlúčenie od dieťaťa zabraňuje dojčeniu

„Začiatky po pôrode boli hrozné. Hneď po pôrode, keď mi malú priložili na hrudník a ona sa snažila o prvé prisatie, mi ju sestra zobrala so slovami, že ja aj tak nikdy v živote dojčiť nebudem, že mám ploché bradavky a že manžel má hneď utekať kúpiť klobúčiky, že možno s nimi sa to bude dať. Bola to pre mňa rana. Napriek tomu, že som chcela mať malú hneď po pôrode pri sebe, sestra ju vzala s odôvodnením, že veď som aj tak unavená a ona bude celú noc len plakať. Nezažmúrila som ani oka, len som stále myslela na to, kde je moje dieťa a že ju chcem mať pri sebe. O 11 ráno, po mojom asi desiatom naliehaní na sestry, mi ju konečne doniesli.“

Dokrmovanie umelým mliekom bez medicínskeho dôvodu namiesto podpory dojčenia

„Musela som sestričky neustále prosiť, aby mi dcérku doniesli aspoň nadojčiť. Doniesli mi ju s cumlíkom, často nakŕmenú umelým mliekom z fľašky, a keď plakala, dávali jej piť z fľašky čaj s glukózou. Mňa presviedčali, ze dojčit nebudem, lebo mám malé prsia a zlé bradavky. Po pôrode mi dcérku nenechali, aj keď som mala záujem o bonding. Nechceli mi ani ukázať, ako mám kúpať bábätko, dcérku mi vždy doniesli okúpanú a v zavinovačke. Zakazovali mi jesť veľa potravín, že keď dojčím, tak nemôžem ovocie ani zeleninu, povedali, že môžem jesť iba suché rožky a jablká bez šupky. Ale dojčenie sme si s dcérkou vybojovali a dnes sa dojčíme už krásnych 20 mesiacov a veľmi si to obidve užívame. Keby som o Mamile vedela už v začiatkoch dojčenia, bolo by to oveľa jednoduchšie, ale už mám naštudovaných od vás veľa informácií a dúfam, že druhé dieťatko už bude mať v budúcnosti lepší a krajší štart dojčenia. Budem za to bojovať v pôrodnici zo všetkých síl.“ 

„Po pôrode mi bol umožnený kontakt koža na kožu, ale iba krátkodobo. Po prinesení dieťaťa na izbu mi nikto neukázal, ako správne dojčiť – ako si dieťa správne priložiť. Bez vyžiadania mi neboli poskytnuté žiadne informácie o dojčení (a po vyžiadaní sa informácie od personálu ohľadom techniky dojčenia/odsávania mlieka líšili). Bábätko mi bolo odobraté na novorodenecké oddelenie (novorodenecká žltačka), kde bol tiež môj kontakt obmedzovaný – v časoch kŕmenia, keď som ju mala záujem dojčiť, už bola mnohokrát nakŕmená, resp. mi dojčenie bolo odopierané (že aj tak nemám mlieko). Napriek voľným kapacitám som nemohla ostať s dcérou a starať sa o ňu.“

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...