Vždy som vedela, že budem kojiť. Moja mama nás všetkých kojila. Vedela som, že naozaj nemôže kojiť iba asi 5% žien. A nikdy som nechápala, prečo by žena, ktorá môže, nechcela kojiť. Ale keď moja mama kojila moju najmladšiu sestru do 3 a pol roka, zdalo sa mi to pridlho.
Počas tehotenstva som sa nezaťažovala učením sa o kojení. Veď som videla moju mamu, vedela som, čo a ako.
Mami mi stále prízvukovala, aby som kojila. Dodnes si pamätám ako som si pomyslela „nehovor mi, čo mám robiť s mojím dieťaťom“.
Meshika sa narodila po ťažkom pôrode, čo trval 17 a pol hodín. Bola v posteriornej polohe a kontrakcie sa od začiatku prelínali. Keď mi ju na sále dali na ruky, jednoducho som si ju zabudla priložiť. Mala som plnú hlavu starostí: mala na hlave ranu od vysávačky, bolo ju treba zohrievať, a konečne, konečne som mala na rukách moje bábätko.
Keď sme to na druhý deň skúsili, bolo to ťažšie než som čakala. Dodnes sa pamätám, ako mi jedna sestra prisilno stláčala bradavky, keď mi vytláčala mledzivo, ako mi druhá vynadala, keď som zaspala s Meshikou v posteli, a ako bola tretia nevrlá, keď som ju poprosila, aby vzala Meshiku a detské oddelenie, kým si pospím. Meshika však kojenie chytro pochytila a papala ostošesť. Ale ja som bola v agónií. V živote ma chrbát nebolel tak, ako vtedy. Pri každom kojení som mala bolestivé kŕče, takmer som plakala od bolesti a únavy.
Po troch dňoch sme išli domov a situácia sa v známom prostredí trochu zlepšila. Mlieko sa mi začalo robiť asi na piaty alebo šiesty deň a Meshika priberala ako z vody (či z materského mlieka?). Ale každé kojenie trvalo večnosť, chcela jesť asi tak každú hodinu. Žiadne dvojhodinové spánky ako tvrdili učené knihy. Bola som na pokraji zúfalsva, lebo som nemohla nič dokončiť na jeden šup. Nemohla som zniesť, keď plakala, ale cumlíky nenávidím. Jediná možnosť bola nechať ju stále prisatú. Mala som pocit, že sa v kuse kojíme.
Keď mala dva týždne, v slzách, hore bez (načo sa obliekať, keď sa aj tak o pár minút budem musieť vyzliecť a kojiť), zatiaľ čo mi mlieko striekalo všade naokolo (!!!), som rozmýšľala, či som jedna z tých 5% nešťastných žien, ktorých telo nedokáže vyrobiť dosť mlieka pre svoje deti. Aká irónia!
Laktačná poradkyňa v pôrodnici mi pomohla s prikladaním, ale hlavne mi pomohla mať v seba dôveru. Pomaly som si zvykala na to, že som mamička. Zvykla som si na to, že všetko sa robí na etapy, zvykla som si na to, že ju nemôžem opustiť (nemala žiadnu rutinu), zvykla som si na to, že som 24 hodín k dispozícií. Kojili sme sa asi každé 2 hodiny, vo dne v noci. Napriek všetkej snahe, sme nakoniec všetci traja spali v manželskej posteli. Vzdala som sa a prestala som sa snažiť počas kojenia nezaspať. Keď nad tým teraz rozmýšľam, práve to naše spoločné spanie malo veľký vlpyv na to, ako sa všetko vyvinulo.
Keďže som zarábala ja, po skončení mojej materskej, keď Meshika mala 4 mesiace, som nastúpila naspäť do roboty. Na internete som si našla diskusie venované odsávaniu a začala som sa učiť. Až vtedy som začala hľadať informácie o materskom mlieku a zistila som, aký úžasný zázrak to vlastne je.
Nedalo sa mi odsať veľa, ale (ne)šťastnou náhodou to nevadilo. Meshika bleskovo vypila tie dve malé fľašky, čo com jej nechala, a viac nechcela nič jesť. Vedela, že mami (zdroj čerstvého mliečka) je pri nej v noci, tak začala jesť cez noc. Cez internet som sa dozvedela, že to nie je nič ojedinelé v rodinách s pracujúcimi kojacimi matkami. Na jednej strane som sa nemusela báť, že nestačím odsávať, ale na druhej to znamenalo, že naše spoločné spanie bolo utvrdené.
Hoci sa mi zdá, že naše kojenie bolo odvtedy bezproblémové, vždy keď čítam o nejakom probléme, poviem si „presne to sa stalo nám“. Napríklad štrajk keď mala 4 mesiace, počas druhého najhorúcejšieho leta v záznamoch. Mikóza. Alebo keď začala odmietať môj prsník a ja som kúpila každú fľašu, ktorá sľubovala, že je „breastfeeding friendly“. Keď som vyskúšala všetko, čo mi kto poradil, aby som si našla ideálny systém na rotáciu mrazených zásob. Problémy s každovečerným zaspávaním (na prsníku). Moje služobné cesty a starosti o tom, že sa odstaví počas mojej neprítomnosti (len aby to nebolo kvôli mojej práci), alebo že vypadne prúd, rozmrazí sa všetko mlieko a manžel bude musieť kúpiť umelé (nestalo sa). Nenormálna únava okolo 9. mesiaca, keď sa začala budiť každú hodinu (niekedy vám porozprávam o teórií, čo som vyvinula o 9. mesiaci, na základe všetkých internetových diskusií, čo som vtedy navštívila)! Alebo keď nejedla nič iné okrem materského mlieka do 11. mesiaca.
Napriek všetkým starostiam, ani som sa nenazdala a piekli sme tortu na prvé narodeniny, a potom na druhé. Pomaly som prestala pumpovať každé tri hodiny, ale iba raz za deň. Zo štyroch litrov mrazeného mlieka ostal jediný sáčok. Ten sme si nechali asi o rok dlhšie než sa má. Bol to pre nás akýsi symbol.
Keď mala dva roky, dvojmesačná dovolenka mi dala príležitosť, aby som prestala odsávať úplne. Ešte stále sme sa kojili párkrát za noc, ale zmena časového pásma naštrbila jej zvyk a prespala celú noc, približne až do piatej ráno. Potom druhú, tretiu a viac-menej sa odvtedy v noci nebudila. Ale stále sme boli všetci v jednej posteli, a všetkým sa nám to páčilo.
Dlho sa nič nemenilo. Kojili sme sa asi trikrát denne: ráno, keď som prišla z roboty a večer pred spaním. Samozrejme, keď som bola doma cez víkendy, kojili sme sa častejšie. A nerátam kojenia typu „buchla som sa“ a „prečo mi nedáš nôž“ alebo „ľúbim ťa, mami“. To, že som ju mohla ukľudniť za sekundu bolo nezaplatiteľné, mlieko bol najlepší liek. Na všetko. Keď som zabudla leukoplast, stačilo na ranku streknúť mliečko. Keď jej niečo padlo do oka, mlieko pomohlo.
Ani neviem ako a zrazu sme piekli tortu na štvrté narodeniny. Ani vo sne by ma nenapadlo, že budem kojiť tak dlho. Keď som začala, bola iba bábätko, ale deň po dni, nikdy mi nepripadalo kojiť ju dnes menej vhodné ako to bolo včera.
Ani neviem kedy sa prestala sa kojiť po mojom príchode z práce, potom pred spaním. Ale stále bola v našej posteli. Všetci jej kamoši mali svoje izbičky, len ona bola v našej posteli, alebo v postieľke vedľa našej. Vedeli sme, že nastal čas presunúť ju a začali sme vyberať tú „perfektnú posteľ“. Keď bola izbička hotová, čakala som, že sa bude zdráhať, ale nestalo sa.
Odvtedy uplynulo šesť mesiacov, a prišla k nám spať iba dva, či tri krát. Chýbajú mi celonočné túlenia, ale bol čas presunúť ju do vlastnej postele. A ráno sa ešte stále príde pritúliť. Najprv to bolo na ranné kojenie, ale v priebehu asi mesiaca si sama prestala pýtať.
A tak sa odstavila. Pomaly, potichu, v 4 rokoch a 4 mesiacoch. Ani neviem kedy sme sa kojili posledný krát. Ani ja som nebola smutná. Obidve sme od kojenia dostali všetko to, čo sme potrebovali.
Keď nad tým rozmýšľam, mám pocit, že naše kojenie bolo úplne bezstarostné. Taký obyčajný kojací príbeh. Na problémy sa zabudne. Ale bola to tá najlepšia obyčajná skúsenosť v mojom živote. Už sa neviem dočkať tej ďalšej.
(16 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Poznáme víťaza "Auto roka Slovensko"
Piata choroba
Jedálny lístok pre dojčiace mamičky
Cvičenia na ploché nohy pre deti: 15 hravých tipov
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ahoj Nikoleta, kde by som si mohla precitat tu Tvoju „teorui o 9.mesiaci“?
Dakujem Janka
Dakujem Ti, Nikoleta za Tvoj clanok. Je prijemne precitat si rovnaky nazor na kojenie. Nechapem, co je koho do toho ako dlho zena koji, ved ak to nahodou niekoho zatazuje, tak jedine zenu, aj to len v pripade zdravot. tazkosti a pod.Podla mojho nazoru okrem zeny, sa nema kto do toho starat, je mi s prapacenim na grcanie, ak niekto – ako napr. MOJA SVOKRA a nasledne aj manzel, ktory si mysli, ze ona ako zdravot. sestra po 4 detoch vie o tom viac, odhovaraju zenu od kojenia, ked je unavena. Mali by ju podporit (vdakabohu za moju mamu a otca, ktorí si aj v najtvrdsom socializme zachovali zdravy rozum a kojili (skor mamka
)))) nas- 4 deti, co najdlhsie)a nie nosit letaciky od nutrilonu (svokra) uz od 3 mes. Mala som problemy s kojenim (podla mna mal maly stale malo, hoci som ho kojila takmer nepretrzite aj v noci – a robim tak dodnes. Som unavena, nemam upratane a kazdy dxen navarene – asi to zerie svokru – niezeby sme zili v spine,………. Dokazala som prekonat najhorsie, mam viac mliecka,hoci v posl. case (maly ma 5 mes.)mam pocit, ze maly ma malo a asi zacnem prikrmovat skor ako som myslela – pozn. svokra by mu dala roztek uz asi ako 3 mesacnemu , keby mohla- URCITE NEPRESTANEM KOJIT az kym to neomrzi jeho alebo sa nestane nieco necakane (strata mlieka). Baby, NEDAJTE SI OD NIKOHO DIKTOVAT, DOKEDY MATE KOJIT. Vy v noci vstavate, Vas bolia ciculky, Vy a Vase dietatko sa rozhodnite.
Tana, tak sa vam to podarilo? Daj vediet ako sa vam vodi-moja email je stale rovnaka!
Neuveris tomu, ale VCERA som na teba myslela v aute cestou z roboty. Ze ci sa vam to nakoniec podarilo, ako sa vam vodi, co dcery ako prezili stahovanie a podobne… Akoby tusenie!!!
Ozvi sa!
Nikoleta, ani som nevedela, ze si taka spisovatelka! Ale super clanok! Prve dve dcery som kojila len tri mesiace, myslela som si, ze to staci. Branko ma dnes 9 mesiacov a stale ho uspesne kojim aj po tazkych zaciatkoch, ked bol stale prisaty a dozadoval sa svojho a po radach typu „daj mu flasu, nech sa naje, ved mas malo mlieka“. Vsetko sme to vydrzali a nevzdali sme sa. Neviem ako na Slovensku, ale v Kanade sa kojenie „nenosi“ a tak si niekedy pripadam ako exot, ked maleho kojim niekde vonku.
Martina – a videla si uz toto? ;o))) Yoga – asi 2MB (potrebujes windows media player).
Martina, ked je clovek v tom, ide ho slak trafit (ja uplne s tebou sucitim co sa tyka bradaviek ako susene slivky!!!) ale citajuc tvoj posledny prispevok som sa usmievala a okolo srdiecka sa mi urobilo teplo. ;-)))
Mna to tulenie chrbatikomnapadlo az ovela neskor ako teba, ake skusila si to urobit ako „prijemnu“ vec? Napriklad nieco taketo:“Daj si ‚didi‘ (alebo ako to volate), daj im pusku ked skoncis a otoc sa opacne a ja ti budem zohrievat chrbatik“. Proste ako prijemna rutina.
A ten ‚cervik na rybe‘ je obraz co stoji za to!!!!! 😉
ahojte, prvu dceru som kojila len 3 mesiace, nastastie je zdrava a to preto , lebo som sa o kojeni vela nedozvedela , ked som ju odstavila, mysliac si ze UM je ok, tak som objavila dieta nielen pre rodicov a casom som zistila ze uplne zbytocne a ze na to mam, aby som kojila, uplne som tomu uverila az ked som zistila, ze aj adoptivne matky mozu kojit, to ma presvedcilo, o dva dni bude mat moja druhorodena 6 mesiacov, kojim ju dodnes – plne a dufam aj dlho este budem, tiez sme mali problemy ale zvladli sme to, osveta je slaba, vela mojich kamaratok o kojeni nevie skoro nic, dovcera som si myslela ze viem o mm vsetko ale po precitani prispevkov musim povedat mile baby ZE DAKUJEM VAM, anii to nocne vstavanie mi nepripada tak hrozne
Dik za vase skusenosti. Aby som uviedla na pravu mieru, ja kojit neplanujem prestat – paci sa mi to (vacsinou ;-)) aj malemu, tak preco. Ono je pravda, ze asi aj vdaka kojeniu je maly na mna dost naviazany (napriek tomu, ze som s nim bola doma len do jeho 14 mesiacov a odvtedy je s nim mangel) a ked je cas kojenia, tak mangela normalne odstrci, pyta si ma a ma pohlad totalneho zavislaka, ktory potrebuje svoju davku 😉 Niekedy sa dokonca maly so mnou „natahuje o didiky“ – nadranom o cca 4:00-5:00 si ho dam do postele, vypije MM z oboch didik, zaspime, a on chce byt niekedy „stale“ prisaty – viac, ako je mne prijemne (asi si viete predstavit ten pocit, ked vam niekto uz so silnou celustou, tahom a zubami viac ako 1/2 hod cmula bradavku :-)))) … odtiahnem sa, poviem, ze didiky si potrebuju oddychnut, maly zacne plakat, ja poviem, ze nech je ticho, lebo chcem este spat, nato sa zobudi aj mangel, ze to mam zato, ze ho stale este kojim atd…. maly sa za chvilu ukludni, ja si ho pritulim chrbtikom k sebe (inak by sa chniapal po didkach). Ziadna tragedia, ale nie je to bohvieco prijemne, ked vam 2-rocne dieta kazdodenne vyplakava nadranom a domaha sa svojich didik, ktore su uz vyzmikane dosucha 😉 Takze tak. Cez den je maly disciplinovany, lebo respektuje, ze „didiky spia a robia mliecko na vecer“, ale rano v polospanku je tazko zvladnutelny zavislak… a ked napr. pobehujem od pasa naha/slabsie oblecena, tak sa prichytava ako ryba na cervika (napr. ked rano cvicim) :-)))
Jana: aj ja mam snatu bocnicu z malej postielky, je to super!! maly ma zatial 9 mes., ale ja uz rozmyslam, ci dame dolu aj bocnicu z vacsej postielky, ktoru uz mame nachystanu, alebo uz bude v nej spinkat sam. vo stvrtok som bola po dlhsej dobe znovu na dojc. plavani, mame novych spoluziakov. po plavani vsetci pili mliecko, no ja jedinna som dojcila, vsetci aj pol rocne deticky pili umele mlieka z flasky. ta propagacia dlhodobeho dojcenia nejak stale pokrivkava.
Martina – u nas je to tak ako u Nikolety. Ked nieco citam o tom, ake je vyborne MM, tak hned idem za muzom a poviem napriklad „dnes som citala, ze vraj MM aj chrani mliecne zuby“ Muz je nadseny ;o) Navyse sa obaja priserne bojime nejakej alergie, takze je len rad, ze Daninko moje mliecko ma. No a este som v tomto aj dost nekompromisna a kebyze mi na kojenie nieco povie, tak mu aj ja potom poviem ;o) (ale ja kojim kratsie, neviem, co mi povie o rok, ak sa este budeme kojit) Ostatne, kojenie sa tyka len teba a synceka, tvojho muza by to nemalo nijako obtazovat.
No a kojenie s rozmaznavanim predsa nema nic spolocne. Mne sa paci, co sa pise vo Velkej knihe o matke a dietati – rozmaznavanie je tolerovanie nespraneho spravania. Nema to s kojenim, ci prejavom lasky k syncekovi nic spolocne.
Nikoleta – podla mna je to riesenie s tou detskou postielkou bez bocnice pri spolocnej posteli vynikajuce. Len sa v polospanku nahnem, Danik si pocucka a spime dalej. A hlavne – neutlaca ma!!! ;o)))))
Ako tu tak čítam tie príspevky, tak sa čudujem, nad čím všetkým ľudia žasnú. Ja som bola ešte puberta, ked som raz u doktora videla obyčajnú cigánku a asi 5-ročným chlapcom. Veľmi dlho čakali, doktorka ich nechcela zobrať mimo poradia a chlapcovi už bolo evidentne dlho. Tu matka zdvihla pol trička. vytiahla cecok a malý bol v okamihu tuhý ako drevo. Cicol a zaspal, ani nehlesol. NIKTO v celej preplnenej čakárni sa neozval alebo nezaksichtil s odporom, vlastne nikto sa nad tým nepozastavil, len ja som vyvaľovala okále ako krava. Tak ako môže mať dlhodobé dojčenie negatívny vplyv na matku, či na dieťa, či na kohokoľvek? Všetkým sa uľavilo, ked sa chlapček dostal do pohody.
Niektoré ženy na babetku nemajú rady moje paralely zo živočíšnej ríše, ale ja ich rada používam. Slon sa dožíva pomerne vysokého veku asi ako človek a hoci malé sloní patrí k nidifúgnym druhom, slonica kojí 5-6 rokov. No v čom je žena horšia matka od slonice? Ked raz to mlieko má, dieťa ho chce piť a matka chce dojčiť, tak ja v tom nevidím problém.
Aj u nás ja už roky spím s deťmi v 1 posteli a muž sa aspoň v pohode vyspí v krásnej detskej izbe sám, nemusí v noci vstávať a uhýbať sa pred deťmi. Mimochodom, to je tiež len priestorovo úsporný zvyk, že manželia musia spať v 1 izbe, v 1 posteli. Ak na to rodina má, tak má vlastnú spálňu každá osoba v domácnosti a s nikým sa o preistor nedelí, zažila som už aj také rodiny a nikomu to tam neprišlo čudné.
martina, mne co sa tyka manzela asi pomohlo to, ze ja som sa o materskom mlieku ucila az pocas kojenia.
ked som prisla domov s nejakym novym „co to MM dokaze“, hned som to manzelovi hovorila. Cize sme sa o tom ucili naraz.
Musim povedat, ze on bola jeden z velkych dovodov, preco nam to kojenia potom islo, a ze to v noci nebolo take unavne. Bol pri kazdom nocnom kojeni, vlastne ON mi ju v noci podaval-ja som z postele vyliezla len na zachod! Kolkokrat ju doniesol z postielky, a ja som sa zobudila az potom, ked uz zase spala-bolo mi jasne, ze jedla, ale nepamatala som sa na to.
Este chcem dodat, ze na spolocne spanie s novorodencom platia presne take iste bezpecnostne opartenia ako v postielke, aby sa predislo SIDS, ci vlastne uduseniu. Ale matkino dychanie vraj ma ochranny ucinok, dokonca aj vladne organizacie tu v ich poslednom preverovani zmenili ich odporucanie, teraz tvrdia ze aspon prvych 6 mesiacov by dieta malo spat v rodicovskej spalni. hura!
A NIKDY nespat s malym dietatom v jednej posteli ak ste pili, ak jeden z partnerov fajci, ak je jeden s partnerov obezny alebo ak beriete lieky, co ovplyvnuju spanok. Vsetky tieto situacie maju vplyv na hlboky spanok a zvysuju sancu, ze dieta prilahnete.
Dobre info o bezpecnom spolocnom spani je na stranke James McKenna, ktory robi vyskum do spolocneho spania matiek a deti. (Ma laboratorium kde pozoruje taketo pary spat.): http://www.nd.edu/~jmckenn1/lab/introduction.html
Martina z MT a m, velmi ma potesil Tvoj prispevok. Moj malicky ma 24 mesiacov a este stale ho kojim. Zijem v Anglicku a tu koji len strasne male percento zien a este mensie /ak vobec nejake podla vyjadrenia mojej Health Visitor/ uz dvojrocne deti……
Manzelovi to nevadi, kedze v ich kulutre sa taktiez deti koja do 2,5 az 3 rokov, ale nasi zo Slovenska mi volaju kazdy den tvrdiac, ze to uz ‚nie je normalne‘ takto dlho kojit atd….
PS. : moj malicky nezaspava v postielke /hoci ma uz pripravenu aj vlastnu izbicku/ ale zial v nasej posteli, kde sa rano aj zobudza… A tak sme si zadovazili obrovsku postel…. skutocne obrovsku : ) ……………….
Vela stastia s malickym a hlavne nech je zdravy….
Malého som kojila vyše troch rokov a priznám sa, že to bolo pre mňa vééééľmi pohodlné. Jednoduché uspávanie, lacné, zdravé, vždy po ruke, malý nemal problém pri cestovaní, žiaden problémy pri zaspávaní v cudzej postieľke. Nechápem , prečo tie stresy okolo odstavovania. Kojenie je predsa oveľa jednoduchšie. U nás prebehlo odstavovanie v celku v pohode – musela som ísť na služobku a po týždni sme kojenie akosi vypustili. Myslím, že je zbytočné niečo nasilu urýchľovať. a povery, že dieťa bude na matke príliš zavislé a rozmaznané sa mi zdajú byť skutočne iba poverami. Mám dokonca dojem, že dojčené deti majú menší deficit a menej často vyžadujú maminu blízkosť (aspoň ja mám takú skúsenosť). Mala som časté zápaly prsníkov a môj gynekológ sa mi tiež čudoval, načo malého ešte stále kojím. Nebudem to s ním riešiť, nie je to jeho problém, ja som sa rozhodla, že kojiť budem a basta. Malý nemal po odstavení problémy ani pri zaspávaní vo svojej novej izbičke (jasné, že sem tam , keď sa v noci zobudí pribehne k nám). Osvedčila sa mi metóda – nič neznásilňovať , ono sa to samé vyvŕbi. Tiež ma prsia zo začiatku nenormálne boleli. Tiež ma malý párkrát riadne uhryzol a každe tri mesiace som mala zápal prsníka. Snažila som sa však kojiť. Bolo to pre nás oboch jednoznačne pohodlnejšie a jednoduchšie.
Nechcem bagatelizovat vyznam dojcenia pre psychicku pohodu dietata aj mamy. Ak niekomu vyhovuje dojcit do 3 rokov a viac, ja sa nad tzm necudujem. Neviem, pre mna bolo symbolicke, ze ked mala zacala chodit, vyznam dojcenia pre spolocne puto uplne upadol na ukor inych prejavov blizkosti a novych foriem komunikacie; a ani ako strata jedneho aspektu vyzivy ma to uz netrapilo.
Nikoleta, fakt ma zaujima vytah medzi dojcenim a osteoporozou. Spatne si uvedomujem, ze pocas doby dojcenia som bola nenormalne unavena a prve 3 mesiace som sa ledva drzala kocika. Doslova som bola vyplavena zo zivotnej sily urcite aj kvoli dojceniu dcery, ktora priberala strasnym tempom a co vypila, to sa vytvorilo (vela). Hoci som dalej dojcila a postupne som sa citila ok, teraz po 10 rokoch si myslim, ze to nebolo bez nasledkov. Myslim si, ze je DOBRE odstavit pred rokom.
Odstavenim nemyslim snahu prejst na nejake ine mlieko. Kravske mlieko sa da zo stravy pokojne vynechat alebo pridavat do stravy okrajovo, napr. v jogurtoch a podobne. Moje dieta malo od narodenia tendenciu rast ako letny melon, takze doslova neviem co bolo pre nu z jedal dobre a co nie (plne dojcena bola do 5 mesiacov a potom doplnkovo). Proste fakt jedla vsetky detske jedla s chutou. Priznam sa, ze ked mala vyse roka, dojcenie sa mi zacalo javit ako piate kolo na voze aj z vyzivovej stranky aj po psychickej stranke som uz nevidela prospesnost (len zvyk); hoci dokial nezacala chodit som dojcila s radostou a s dobrym pocitom.
Nikoleta, clanok ma potesil! Prekvapilo ma, ake ste to mali so zaciatku tazke… ja som nezazila absolutne ziadne problemy spojene s dojcenim (klop klop klop)(ak neratam striekajuce mlieko zo zaciatku 😉 a neskor par raniek, ktore sa neustale rozcmulavane dlhsie hojili…) Myslim, ze je v tomto clanku a diskusii vystihnute spravne, ze <f“#0000FF“>ak sa zena riadi instinktom a intuiciou, tak vacsinou citi, ze je spravne dieta kojit dlhsie (aj do tych 3-4 rokov) a mat ho vo svojom „peliesku“, kym je male.
Nas Kubko ma skoro 25 mesiacov, mliecko ma uz len 3-4 krat pred, v a po noci (vynimocne pri „haseni havarii“ aj cez den) a je neuveritelne ako to niektorym ludom „kole oci“ (najcastejsie argumenty, preco nekojit su vyzivove – vraj ho zasycujem slabym MM na ukor silneho kravskeho mlieka 0 to tvrdia niektory lekari a laici sa zase najcastejsie boja, ze z neho bude uchylak a rozmaznanec…)
Najviac ma mrzi, ze manzelovi sa to uz tiez zda pridlho… vraj ho rozmaznavam – <f“#800000″>ako zvladaju vasi manzelovia dlhodobe dojcenie?
Maly zaspava vo svojej postielke (po mliecku a pri mojej „uspavanke“) a do pelechu si ho ptrekladam, az nadranom o cca 5:00, ked sa trochu zobudi – potom spime este 2 h spolu.
Lucia, a co sa tyka obsadenej spalne, ci postele dietatom… vacsina ludi ma v obyvacke gauc (napr. aj rozkladaci), ci niekde v byte koberec, na ktory sa da hodit paplon… je to rovnako pohodlne ako postel 😉
Holky, ja len nechapem tie mamy a svokry, co si myslia, ze za 30 rokov doba nikam nepokrocila a myslia si, ze treba dieta odstavit (v 3 mesiacov, v deviatich, v roku, …). Ani moja mama, ani moja skvokra nekojili (resp. max 3 mesiace). Doba bola taka, verilo sa, ze Sunar je lepsi ako MM. Ale ani moja mama, ani moja svokra ma netlacia do odstavenia. Obidve su stastne, ze mam mlieko, ze Daninko je kojeny. OK, mozno sa mojej mame zda, ze uz by som kojit nemusela, ale nic mi na to nehovori, pretoze s tym nemam jediny problem, ze v noci kojim 2-3krat, a je to napokon moja vec. A myslim, ze dolezitu ulohu pri tom ich postoji zohrava aj to, ze vedia, ze chcem Dankovi len to najlepsie a ze mu to aj dokazem dat.
Zuzana, presne tak, mas pravdu, ide o najlepsie rozhodnutie pre vsetky tvoje deti… a to sa da urobit iba podla tvojho svedomia.
Aj WHO tvrdi „potom tak dlho ako matka aj dieta VZAJOMNE chcu“.
Virgula – vieš, ja napr.chápem, že niekto môže dieťa odstavovať aj sám, napriek tomu, že som zástanca kojenia. Sama som to zažila, keď som otehotnela druhýkrát a malá mala vtedy cca 2 a3/4 roka. Napriek všetkým načítaným článkom o neškodnosti kojenia v tehotenstve, o tandemovom kojení.. si moja psychika urobila po svojom a ja som pri každom kojení zažívala negatívne pocity. Vždy keď sa malá pricucla, okamžite som myslela na druhé bábo a uvažovala, či náhodou vyplavovanie oxytocínu predsa len nespôsobí nejaké kontrakcie, či bude mať dosť živín… Môj mozog sa nechoval racionálne a nečerpal z načítaných informácií, ale prevážil city a tie mi hovorili prestať a chrániť druhé bábo. Určite zavážilo aj to, že malá už nebola malinké bábätko. Odstavovala som ale pomaly, vtedy už nepila často, takže to trvalo možno mesiac. Nezažili sme žiadne vážne scény, že by si mliečko vynucovala…Proste to tak nejak vyšumelo do stratena, tiež netuším, kedy sme prestali.. samozrejme, že som to trochu regulovala, inak sa kojí dodnes :-). A tiež som nezažila žiadne pocity preplnenosti, bolesti..
kravskom a materskom mlieku.Materskemu mlieku sa ziadne kravske, ci susene, ci sojove ci ake este mlieko nikdy nevyrovna…Darmo, materske mlieko je materske……………………….Ma nielen dostatok zivin ale vytvara protilatky, co dieta potrebuje a presne ako Nikoleta hovori to ziana strava neurobi….Najprirodzenejsia a najzdravsia vec je kojenie dietata.Nie mu davat vseliake umele sajrajty a pod a mysliet si, ze je to ok.Nie je….A TEN POCIT TY A TVOJE DIETA PRI KOJENI je k nezaplateniu, nic krajsie neexispodla mojho nazoru……….Preto si to vychutnavam aj celu matersku a nechapem ako moze niekto NASILU odstavovat dieta alebo z principu mu nedat prsnik….Napr.Kamoska mi hovorila, ze ju mala dokusala na prsi, ze musela brat antibiotika a tak ju radsej odstavila, lebo ju kojenie bolelo…Mna maly tak kusol, ked mu isli zuby, ze som videla vsetkych svatych…:-)))Tak ma bolel cecek, tak bol zakrvaveny…Napriek tomu som ho kojila dalej a behom 3dni sa mi to zahojilo,bola to neskutocna bolest, ked tahal, ziadne antibiotika, ziadne odstavovanie…NELUTUJEM…Nie som masochista, ale vsetko sa da KED SA CHCE……………….
Nikoleta, uplne sa s tebou stotoznujem.Syn ma 22mes a este ho kojim, napriek hovadskemu tlaku typu:“ODSTAV HO UZ KONECNE…“.Na zaciatku si pamatam, maly, ked sa narodil, tak od narodenia bol skoro NONSTOP prisaty na prse.Aj v noci, ja som bola totalne prosim pekne uplne GROGY.Pripadala som si po 3-mesiaci ako keby som drogovala….No napriek tomu som si povedala, ze ja ho odstavovat nebudem…Poriesila som to skor tak, ze /bol totiz vo svojej postielke-od nas oddeleny/som spojila jeho a nasu postel, tak aby mohol byt hned pri mne alebo tatovi….A poviem vam, odvtedy sa aj jeho nocne zobudzanie stavalo kratsie a kratsie.Svokra mi radila, ved nechod mu hned davat cecek, ved ho nechaj vyvrieskat, preco ho stale kojim….Kamaratka, kolko ma maly??22mesiacov, jezis ty ho este kojis, ved mu to zatrhni!!!!!!!!!Preco?????????????Ved sam sa odstavi, ked mu to takto vyhovuje, alebo potrebuje polaskat, preco by som ho mala trapit typu:“Nie, nedam ti dido, lebo…“Proste nemala by som aj tak nato srdce…JA ….HO ODSTAVIT……Ked vidim ako sa na dido vecer tesi,hned bezi do postele, lahne si a caka….Mohla som mu citat rozpravku, ved zabudne, nie rozpravka nebola dolezita dolezita bolo konstatovanie:mama didi…“Vacsina mamiciek v Blave frci tym systemom ako“no, ked mal 3-mesiace som ho odstavila….., od narodenia ho nekojim….atd“Prisaham bola som jedina mamicka co kojila maleho uz 11mesiac ,pred tyzdnom som nahodou natrafila na mamu co koji 2rok.Ostatne UZDAVNO NEKOJA.A teraz o
Nikoleta: podla mna ludia vobec nerozmyslaju. Vypustia z ust kadeco. aj moja svokra, uz teraz tlaci, ze mam odstavit (maly ma 8,5 mes.) argumenty?? taketo: ze bude na mne maly zavysly, ze uz papa vsetko, ze MM nepotrebuje, ze si znicim klby a zuby (mam coxartrozu) a pod. hlavne o tu zavislost jej ide !! tak som jej povedala, ze male dieta MA BYT OD MATKY ZAVISLE, ze to je normalne a nie opak a ze aj tak tam pojde po prvy krat na prazniny bezo mna ked bude mat 5r. a to nemam problem mliecko odsavat a vypadnut z domu, kym je maly s mamou alebo svokrou a mliecko ma z flase. uz som niekedy az zla na ludi, ktori sa mi uz teraz cuduju, ze kojim. ja som uplne presvedcena, ze MM je dokonala potravina pre babo a to staci nad tym len trochu porozmyslat. tesi ma podpora mojej sefky, mamy, sestry a muza, uz su mnou naladeni a rozumeju mojim argumentom a aj maleho pediatricka mi povedala, ze do prikrmovania ho nemam nutit, ze vsetko ma cas a ze my sme lepsie mamy, co sa dojcenia tyka, ze teraz sa dojci podstatne dlhsie ako bola dojcena moja generacia.
dlho dlho som sa s mojou mamkou dohadovala a presviedčala ju, že MOJE mlieko je pre syna predsa najlepšie. hovorila mi: daj mu sunar – tam je „všetko“… bola proste odchovaná na takýchto informáciách (i napriek tomu mňa osobne v tých časoch dojčila vyše roka). niektorí ľudia proste nechápu, že i keď na prsníku nie je obal a na ňom zoznam s vitamínmi a minerálmi, ktoré „pokrm“ obsahuje, že i napriek tomu je „všetko“ práve tam. už dávnejšie ma napadla myšlienka – vyrobiť pre dojčiace mamky tričko – obal s rozpisom. možno by to pomohlo. 🙂
ja mám na dojčenie jedinečný argument. dojčila som vyše troch rokov, teraz má synček 4 a pol a EŠTE NEBOL (až na nejaké 2 dňové soplíky) CHORÝ!!! Dúfam, že i
tento</a
druhý bude chcieť mliečko čo najdlhšie.
Aaaale, mala som si precitat Zuzanin prispevok. ;-))) Tak dobre to napisala!
Luba, to o tej kravke to je uzasne! To si zapamatam a pouzijem ak dovolis!
Lucia, my sme sice spali spolu, ale pre pripady (a hlavne ked bola starsia) sme zacali veci trochu carat. jej postielka bola vedla nasej postele. Ked bola vacsia sme dali jednu bocnu stranu dole, tak mohla sama ist k nam, ked sa v noci zobudila.
Podla toho, ako sme s manzelom potrebovali byt spolu (aj ked to bolo len tulit sa), sme ju vecer (po zaspati) dali do jej postielky. Ked za zobudila, sme ju on alebo ja prelozili k nam, neskor prisla sama. Aj ja mam rada postel (hej, kuchyna je sexy ale postel je pohodlna) a vzdy sa nieco da vymysliet.
…pokracujem…
Ako casto clovek pocuje tu frazu… “uz nie je odkazane na vyzivu materskym mliekom”… nastastie argumenty proti “dlhodobemu” dojceniu su vsetky vzdy rovanke, cize som ich vsetky pocula a mala prilezitost si to premysliet…
Preco od materskeho mlieka ziadame viac ako od inej stravy? Uz aj tak je ovela viac a este to stale nie je dost?
Ano, ked dieta je ostatne jedlo, nespolieha san a MM aby mu dalo vsetky ziviny potrebne na jeho prezitie. A mozno dieta po roku ak sa stravuje zdravo dostane vsetky ziviny (nie imunne latky!) z inych jedal. Ale je to dovod nejest materske mlieko?
Zober si jablko. Da ti jedno jablko denne vsetky ziviny co potrebujes? Neda. Das a vsetko, co je v jablku ziskat z inych zdrojov? Samozrejme. Je to dovod prestat jest jablka? Nemyslim. Jedno jablko denne je dolezitou sucastou tvojej racionalnej vyzivy.
Materske mlieko je to NAJZDRAVSIE jedlo pre ludi. Obsahuje na vahu najviac zivin v najlespsej a najlahsie vstrebatelnej forme ako hociaka ina strava, co mi mozes pomenovat. Aj 100ml materskeho mlieka denne je dolezitou zlozkou jedalnicka dietata, aj ked ma 3 roky.
Neboj sa, na strednej skole sa nebude kojit. Kazde dieta sa odstavi. Ked prestane potrebovat MM, prestane ho jest.
Dagmar, co sa tyka dlhodobeho dojcenia, WHO odporucuje kojit minimalne do 2 rokov a potom tak dlho ak matka a dieta vzajomne chcu. Australske zdruzenie rodinnych lekarov (RACGP) toto doporucenie prebralo. (Vyspela krajina, nie vyvojova.)
Je vela dokazanych riskov priskoreho odstavenia, pocinajuc zapalmi stredneho ucha, hnaciek (u batoliat vyse roka). Aj starsie deti, co su stale kojene su zdravsie po cely zivot, vdaka tomu, ze immune latky dali prilezitost ich immunnemu systemu (ktory sa tvori az to 5 rokov) vyvijat sa, namiesto toho, aby mussel telo branit. Ani nejdem spominat vyvin mozgu a omega-3 tukove kyseliny… mozog sa vyvija do tusim 5-6 roka. Nebudem sa opakovat, kazda stranka ma zoznamy a zoznamy.
Aaa… a detom co sa odsatvia po roku davame co??? Kravske mlieko alebo umele mlieka typu Nestle bifidus. Kravske mlieko je dobre ale ludske po roku stratilo vyzivu? Nepresvedcite ma. A co sa tyka bifisusu, na com myslite, ze ho modeluju? No predsa na materskom mlieku!
Ani nespominam prinosy pre matku. Vedela si, ze kazdy rok kojenia znizuje sance rakoviny prsnika o 4.2%?… Sice pocas kojenia sa zene docasne znizi obsah vapnika, ale po ukonceni sa hladina zvysi este vyssie ako pred kojenim…prave kojenie ma POZITIVNY vlpyv na osteoporozu (odvapnovanie kosit)… pokracujem
Dagmar – ja sa plne stotoznujem s nazorom Zuzany. No na tvojom prispevku ma zarazila jedna vec. Ze kojenie povazujes za barlicku. Povazujes za barlicku aj pohladenie po licku, pusu na dobru noc, pritulenie? Ved deti lasku potrebuju. To nie je barlicka, to je normalna potreba. Ostatne, ved aj my dospeli sme stastni vtedy, ked nas ma niekto rad a da nam to aj najavo. Preco by deti mali byt ine?
Nikoleta – aj Fügnerova-Klimova (ci ako sa volala) mala v 70rokoch taketo nazory. A podla mna len chory clovek moze brat taketo veci (ked place tak, ze sa povracia, umyt to a znovu odist) vazne. Alebo ten, co chce mat raz z dietata fasistu.
Dagmar, zamýšľaš sa nad prospešnosťou kojenia v čase, keď už dieťa nie je odkázané na materinské mlieko. Zamýšľaš sa rovnako nad výživovými doporučeniami, ktoré tvrdia, že dieťa povedzme do troch rokov má vypiť denne 500 ml umelého alebo kravského mlieka? Skoro všetky výživové odporúčania pre batoľatá stavajú na tom, že dieťa má prijímať dostatok mlieka alebo mliečnych výrobkov, pretože ich potrebuje pre svoj vývoj. V praxi je to samozrejme väčšinou kravské mlieko, avšak len preto, že v našich zemepisných šírkach je dlhodobé kojenie raritou. Ak je vraj pre dieťa prínosom mlieko kravské, tak ešte väčším prínosom musí byť mlieko, ktoré bolo priamo vytvorené pre jeho živočíšny druh. Dáva mu jednotlivé zložky presne v takom pomere, ako treba. Nad otázkou „je kravské mlieko alebo mlieko umelé potrebné vo výžive batoliat a predškolákov?“ nikto príliš nerozmýšľa, nad MM ale už áno. Pritom je to všetko len otázka nášho životného štýlu a zvykov.. 🙂
raz (keď mal môj syn cca 2a pol roka) sa ma jedna mamička – moja známa pýtala, či si myslím, že moje mlieko má ešte dostatok živín, keď TAK DLHO KOJíM. či by som mu nemala začať dávať kravské… tak som sa jej pre zmenu opýtala, ČI TÁ KRAVKA, OD KTOREJ MÁ ONA MLIEKO PRE SVOJU DCÉRU MÁ EŠTE STÁLE DOSTATOK ŽIVíN, KEĎ JU TAK DLHO DOJA… doteraz neviem, či pochopila. 🙂
nikoleta, prosím ťa, však si tú knihu nečítala v našincom zrozumiteľnom jazyku… však to nebolo v slovenčine alebo češtine… dúfam, že sa taká príšernosť nedostane do rúk našim ženám… fuj, normálne som čítala len tvoj príspevok (z 1.8.) a už mi bolo do plaču. bŕŕ… také písomnosti by sa mali páliť na námestiach ako v stredoveku… lucka – neviem ako vy, ale my máme posteľ aj v iných miestnostiach :-))))) a raz som ušila synovi takú podložku na hranie, ktorá je väčšinou v obývačke na zemi… :-))))) on už sa hráva radšej v detskej… tak plní iné účely…
Mam s dojcenim vcelku pozitivne skusenosti, odhliadnuc od zaciatocnych problemov, ktore asi ma v inych formach kazda mama. Citam tu vsak o dlhodobom dojceni, rok a viac. Pravdu povediac, nejde mi do hlavy v com moze byt prospesnost takeho stavu, okrem citovo=instinktivnej barlicky na ktoru si zvyknu mama aj dieta dieta uz nie je odkazane na vyzivu materskym mliekom. Napada ma este v suvislosti s prvymi ojedinelymi a nahodnymi bolestami klbov, som cerstva styridsiatnicka, ci predlzene dojcenie nema za nasledok odvapnenie kosti u zien. Dojcila som do patnastich mesiacov.
Žienky kojenie je super! Len jedna intímna otázka – keď spíte s deťmi v jednej posteli celé roky (niektorá mamina písala, že kojí siedmy rok a stále spia spolu v posteli) ako to riešite s manželmi? kedy a kde máte na seba intímnu chvíľku? Ja viem, že sa dajú nachádzať rôzne miesta a polohy ale mne sa posteľ páči 🙂 len tam nesmú byť vtedy deti…
Tomy bude mať 10.8.2005 5 mesiacov a chcem ho kojiť čo najdlhšie. Keď chce papať iba začne cmukať a spí vo vlastnej postieľke od narodenia.
Ja dceru kojim uz 18 mesiacov a tiez sa ju nechystam nejako aktivne odstavovat. Jasne, ze spime vsetci traja v jednej posteli, takto sa vyspime vsetci „do ruzova“. Ked si predstavim, kolko namahy by stalo „nedat jej ham“…, ved je preda ovela jednoduchsie dat jej a hned je ako vymenena, teda dobre naladena. Ja som citala jednu super knizku o dlhotrvajucom kojeni, je v nemcine: Wir stillen noch (My sa este kojime), vydala ju La Leche Liga v Nemecku – je to preklad z „Mothering Your Nursing Toddler“ od Norma Jane Bumgarner. Je proste super, autorka mi tam hovori uplne z duse!
ach, ako dobre sa to cita!!!!vzdy ked som na slovensku, alebo listujem v babetku, citim sa fajn-v smere kojenia
)…tu v nemecku si uz vsetci klopu na celo, lebo nas anton oslavil v juni 3.narodeniny a este stale si v noci vypyta to jeho „papaj“…mojeho prveho syna som kojila 8 mesiacobv a potom to prislo akosi same od seba..a bolo to pre nas oboch fajn..anton prvy rok iba kojil, ked som mu ukazala lyzicku, spustil alarm, ako keby som ho chcela otravit
))..dodnes som stastna,ze tak dlho kojim, pocas chorob(ci uz hnacky, anginy, alebo cokolvek) nam to velmi pomohlo,ked nchcel alebo nemohol jest nic ineho…tu v nemecku su dve skupiny. tie co rozhodli emancipovane NEkojit alebo koja iba chvilku..a zopar takych „eko“ matiek ako som uz aj ja, ktore koja cez rok(nosia det v babysatkach),co je tu uz rekord(vyskum ukazal,ze len 5%nemeckych matiek koji dlhsie ako rok, smutne)…tu v nemecku existuje tiez taka mudra knizka, vola sa to:“kazde dieta sa nauci spat“..ide tam hlavne o zaspavanie vo vlastnej izbe a posteli,co vobec kojeniu nepomaha, ked sa dieta ma nechat vrieskat az dovtedy, kym samo nezaspi…uzasna kniha, aj co sa kojenia, ale vseobecne zaobchadzania s detmi tyka, je knizka „hladanie strateneho stastia“…je to o kmeni z pralesu, kde ziju najstastnejsi ludia na svete, ktori sa babätkam venuju ako najväcsim pokladom…pocnuc neustalym nosenim a kojenim ked je potreba….tak ako nam NORMALNYM mamickam nase srdce kaze!!!…
len tak dalej dievcata!
Janka+chlapci
nikoleta, poslala som ti mail uz aj na druhu adresu… keby nic, tak moj mail je elllla@azet. sk
babule, hovorite mi z duse. aj ja pocuvam z okolia, ze maly ma spat vo vlastnej postielke, ze vo veku 9 mes. musi prespat celu noc a pod. len moja sefka a mama (a to kojila len 3 tyzdne, ale vidi aki sme spokojni), tie su za prirodzenost. ja sa snazim kojit v noci t.j. medzi 8 vecer a 5 rano len 1x okolo 2-3. ked zacal pytat papkat aj kazdu 1/2 hod. tak sa mi nocne dojcenie prestalo pacit. on mozno ani papat nechcel, to len ja som pre pokoj v posteli okamzite prikladala
)) od jeho 6 mes. chodim do prace, viem, ze to nie je idealne ale mam super pracu, ktora by ma nepockala a na krku hypoteku na dom a pracujem 6 hod. malinky je pocas dna u mojej maminy, takze uz nemam take strasne vycitky. mam stastie, ze sa mi dari odsavat mliecko uplne v pohode a tak ho je stale dost. bolesti chrbta pri kojeni som vyriesila tak, ze kojim po leziacky, obaja lezime. neviem, ci sa to da aj s uplne malilinkym babatkom, ja kojim od 3,5 mesiaca, dovtedy som odsavala a krmila z flase lebo som mala v kuse popraskane bradavky a maly pil krv. odsavanie bolo pre mna setrnejsie. sama to citim tak, ze kojenie a spanie s babatkom v jednej posteli je najprirodzenejsia vec na materstve a uz ste videli mamu macku alebo sucku ako neda papat detickam, ked pistia alebo ich na noc vyhodi z pelechu??? hned sa mi lepsie argumentuje a citi, ked viem, ze je vela takych mamin, ktore radi koja a deti v posteli su im na radost a nie na obtiaz.
Ephedrin, samozrejme, ze take momenty boli. Dni, niekedy tyzdne. Ked clovek ma pocit, ze uz nevydrzi dalsie prisatie. (Okolo 9. mesiaca som mala bradavky ako susene slivky!!!) Mne vzdy pomohli „hipisacke“ webove stranky, kde sa lovek mohol ist porozpravat o tychto veciach bez toho, aby mu vsetci radili, ze ma odstavit. (Ved ked sa hnevam na manzela, radia mi ludia hned aby som sa rozviedla?) Boli momenty ked som nechcela sediet na sofa a kojit sa, ked som videla tisic veci, co bolo treba doma porobit… ale to suvisi s mojou povahou…
Samozrejme, vsetky deti su ine, vsetky mamicky su ine. Dufam, ze nic v tom clanku nevyznelo ako prikaz, ze vsetci maju kojit do 4 rokov…
Niektore deti nemaju problem byt vo svojej postielke. Niektore deti sa odstavia skor, niektore neskor. Ja som si ista, ze v nasom pripade hralo velku ulohu to, ze som bola cez den prec, cize cchela si to vynahradit. Dalej to spolocne spanie, okolo 9 mesiaca mala cez den tie typicke „nemam cas na jedenie, ked sa vsetko deje okolo“. V noci bola tma, nuda, nuz jedla vtedy.
Samozrejme boli chvile ked som mala dost. Ale tie pominuli. A druhe dieta sa mozno nebude kojit tak dlho. Ale to je rozhodnutie, ktore necham na neho.
Petra, ja som na to uplne zabudla!!! Dik za pripomenutie. Tie fotky boli odfotene na plazi presne vtedy, ked to povedala!!!
Jana, vies, bohuzial to o 3 a 9 mesiacoch este nic nie je. Citala si niekedy nieco od Gary Ezzo, jehop kniha sa v originale vola „Babywise“. mne je do revu ked to citam, proste on propaguje odstup od deti, kojit ich kazde 3 hodiny 9co na tom, ze deti nietkroe su hladne (a v bolestiach!!!) po dvoch hodinach, ved ich predsa nemozeme nechat vyliezt nam na hlavu… Deti dat do postele/ohradky a v ziadnom pripade nebrat na ruky, uspavat tak, ze ho das do postele a odides. Ked place tak, ze sa povracia, umyt to a znovu odist. No hroza. Hroza. A ludia tomu veria… lebo im to slubuje rychle riesenia, na ktore je nasa generacia taka „hladna“
Vies, napriek tomu, ze som dost „moderna“ a „biznisova“, viete co myslim, biznisovy kostym, opatky, laptopy, robota, elekronicke pomocky, umyvacka, atd atd… co sa tyka deti a ich vychovy je zo mna viac-menej hipisacka… Americania to volaju „crunchy“…
Ella, ja som od teba nic nedostala. Napises mi prosim esta raz tvoju adresu? Vratil sa ti ten email, alebo vyzeralo ze dosiel? Skus este tuto: Nikoleta.Tomecko@defence.gov.au neviem, co sa mohlo stat.
Ja kojim uz vlastne 7 rok v kuse, ak neratam prestavku pol roka medzi prvym synom, ktory sa odstavil 13 mesacny pol roka pred narodenim druhej dcerky. Mame piate babo a ja si cim dalej tym viac pripadam – s usmevom – ako africka žena. Už ani nechodím s kočíkom, ale s babyvakom, aby náš Mikuško mal full servis. Aj my spime v noci spolu a je to super. Stale vravim, že kojenie je najúžasnejšia vec, akú Boh na mamách vymyslel a je mi ľúto akejkoľvek mamy, ktorá nekojila z hocijakých dôvodov. Odstavovanie je kapitola sama osebe. Náš treťorodený Jakub bol ťažký závislák – pár dní pred troma narodeninami ešte spokojne aj 5x v noci „ochutnával“ a to som zároveň v noci kojila jeho ročnú sestričku. Občas to boli divoké polohy, keď sa im zachcelo obom naraz. 🙂 A hoci som ja mala väčšie obavy z odstavenia ako on, zvládol to za 3 dni a úžasne dozrel. Len mne bolo ľúto, že už prešiel čas toho krásneho mojkania pri mliečku. Teraz to zažívam znovu pri našej Dorote, keď je prvýkrát bez mamy na výlete u našich. A ja si vychutnávam kojenie „len“ jedného hamoša… Mária
Aj ja sa pripájam. Nám prvé dojčenie vydržalo 2 roky a druhé po roku stále pokračuje. A tiež sa tam vyskytnú prípady: liečik na žiaľ a boľačku, alebo len primojkať sa. A hoci syn má onedlho 4 roky, stále spíme spolu v posteli aj s mladšozu sestričkou, len ocko sa k nám akosi nezmestí, ten je na noc v tej krásne zariadenej detskej izbe.
Nikoleta, srdečná vďaka za príbeh. Napísala si to krásne. A ja konečne čítam (o spoločnom spaní a dlžke kojena a o kojení na utíšenie ) to , čo intuitívne viem, že je správne, len je to neustále podkopávané názormi ako napísala Jana+ Danko. Myslím, že toľko stresov a nervov, čo niekedy maminy, (vlastne rodičia aj deti), zažijú pri odstavovaní a pri učení dieťaťa na svoju izbu, či posteľ nestoja za to, príde čas, ked dieťa odíde z tej manželskej postele samo. A teším sa už na Tvoju teóriu o 9 M, aspoň budem vedieť, čo nás čaká / ja mám doma 6 M dcérku/.
Poznáte aj tie dni, keď vás kojenie vyčerpáva? Keď sú prestávky medzi kojením asi polhodinové a nastupujú „vydieračské“ metódy? Svoju prvú dcéru som vďačne kojila dva roky, musela som prestať, lebo som čakala druhú dcéru a kojenie bolo v tehotenstve veľmi bolestivé. Druhú dcéru (má 14 mes.) kojím tiež, tiež spíme všetci spolu, a v podstate kojím rada, ale fyzicky sa už cítim dosť vyčerpaná a nie vždy som taká optimistická, keď začne byť nervózna a žiada si „to svoje“ občas vo chvíľach, keď to nie je zrovna pre mňa príjemné. Možno je chyba vo mne, ale sú dni, keď už nevládzem kojiť…
Ja som na tom presne ako PetraM – tvoje prispevky, Nikoleta, ma podporuju v kojeni.
Napisala si to uzasne. Aj o tom spolocnom spani. To sme na tom uplne rovnako – vobec sa nesnazim byt hore pocas kojenia ;o) A strasne ma mrzi, ze existuju ludia (dokonca doktorky!), ktori ostatnym nanucuju nazory ako od 3 mesiacov musi mat vlastnu izbu, lebo inak ho uz zo spalne nedostanete ci dokonca po 9 mesiaci treba odstavit, lebo MM uz nema tolko vitaminov. ;o(
Ozaj, velmi rada si precitam o tej tvojej teorii o 9.mesiaci. Vlastne, rada citam vsetko, co napises a vela sa tak ucim. Diiik!
;o)
Velmi pekne, nadherne. Prajem Vam vsetkym vela zdravicka.
Krásne, akoby som videla našu budúcnosť, Simonka má 16. mesiacov a kojenia sa rozhodne vzdať nechce. Obom nám to takto vyhovuje a budem rada, keď jej to tak zostane čo najdlhšie, kľudne si popri nej odkojím aj ďalšie svoje bábo. A kojenia typu „buchla som sa“ alebo „tááák ťa ľúbim“ fungujú aj u nás a tiež typu „mama hapá daj hama ham“. Je to krásne a určite mi bude za tým ľúto, keď sa to všetko raz skončí. A ešte jedno mi je ľúto, to, že naši muží si nikdy nebudú môcť užiť ten pocit, keď vás dieťatko hladká po prsiach, keď sa s vami láska a pri tom chce len „jedno“, keď vás objíma len tak a predsa „niekam mieri“, no proste nikdy si neužijú tie intímne kojacie chvílky so svojím bábätkom
Krasne, najviac sa mi paci to kojenie „buchla som sa“ a „prečo mi nedáš nôž“ alebo „ľúbim ťa, mami“. To je super a som rada, ze to citam od takej odbornicky, lebo u nas je to tiez tak. A este si pamatam, ako Nikoleta pisala niekde o tom, ako Meshika na plazi po prisati skonstatovala: „aj tak tam nic nie je“. to bolo tiez pekne. Nikoleta, velmi ma Tvoje prispevky ku kojeniu na babetko podporuju v kojeni, od tehotenstva. Dakujem.
Nikoleta, prosim, posli mi ten mailik, ja som ti napisala moju adresu na tvoj mail, ale nic mi od teba neprislo.. mas moj obdiv a velmi by som chcela dopadnut podobne…
Velmi podobny pribeh mam ja: „Ako sa Misko odstavil“ Rozdiely su len malicke.
Na konci pribehu mal asi 3 roky, do prace som isla po dvoch rokoch, a zaciatky sme mali mozno trochu tazsie, odchadzali sme z porodnice na 9. den po cisarskom reze s umelym mliekom. Odsavat som nedokazala. A umele mlieko sme celkom zrusili asi v 8. tyzdni.
Velmi dobre chapem Tvoje pocity spokojnosti a myslim, ze v tom spociva aj spokojnosti nasich deti. Vsade propagujem spanie malych deti s rodicmi, mne sa zda, ze vtedy sa deti „nasytia “ blizkej pritomnosti rodicov a neskor uplne bez problemov zvladnu prechod do vlastnej postele a izbicky.
krasne. akoby si mi z duše hovorila. 🙂 s prvým synom som to zažívala veľmi podobne. narodil sa cisárskym rezom a prvé „kojace“ týždne som chodila len po byte, lebo pri každom zaplakaní mi začalo tiecť mlieko ako z vodovodu. mliečko som nosila aj do mliečnej banky, ale keď som prestala odstriekavať, prestalo sa mi aj nadmerne tvoriť! – to mi žiaden dobrodinec skôr nepovedal. dojčila som 3 roky, a syn sa odstavil sám. jedného dňa prišiel a povedal: „mamka, v nebíčku už čaká bábätko, ale ešte nemôže prísť k nám, lebo ja pijem mliečko. tak ja už nebudem…“ a verte či nie, o dva mesiace na to, som otehotnela… 🙂 a teraz už druhý cucká. čakám, kedy príde s vetou o bábätku v nebíčku… ale to má čas, nemá ešte ani pol roka.