Neexistujú bradavky, s ktorými by nebolo možné dojčiť, bez ohľadu na to, či majú tvar “normálny,” či sú ploché alebo tzv. vpáčené. A neexistuje, že by sa dieťatko na ktorýkoľvek typ bradaviek nedokázalo prisať tesne po pôrode.
Prečo?
Po pôrode sú hormóny mamičky, ale i dieťatka priamo naštartované na to, aby ste začali úspešne dojčiť. Bábätko doteraz okrem svojho prstíka, ktorý žužlalo v brušku, nemalo v puse nič iné. Vaša bradavka – akákoľvek mäkká, či malá je, mu ešte v tej chvíli úplne stačí.
Ľuba Lapšanská
Najprv učiteľka v škole, potom v škôlke a napokon dula. Mama troch synov. A aj keď mamy by nemali zomierať, Ľuba odišla. Jej články nás budú inšpirovať a sprevádzať našimi tehotenstvami a pôrodmi. Budú nás ďalej povzbudzovať a dodávať nám odvahu.
V praxi ste pacientkou gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a dieťa /odkedy ho z vás vyrvú von/ je pacient novorodenckého oddelenia, t.j. iní lekári, iné sestry, nekomunikujú, možno sa ani navzájom nezdravia, môžno ich trápi všeličo iné, áno, blbý systém, a byť v práci je strašná otrava, ešte aj po nociach….
Vždy keď si na to spomeniem, chce sa mi plakať, a neviem sa toho pocitu zbaviť ani po rokoch.
Jediným riešením pre mňa bolo nepustiť dieťa z ruky, akonáhle som sa k nemu dostala. Ale to sa nedá realizovať hneď po pôrode, lebo vám ho proste nedajú. Musí isť na vyhrievané lôžko….
Bojujte proti nepraviu na porodnejsale a porodnici. Porod nie je veda ale fyziologicka vec a podlieha psychike, socialnym okolnostiam ako aj zdravotnym. Potreba osetrenia musi byt vybalansovana pravom rodiny byt spolu, pravom dietata na vazbu rodica ako aj dalsimi ludskymi pravami. Ziaden pobyt na vyhrievanom lozku nie je vyvazeny odtrhnutim ho od matky a matku od neho. Ved to je nasilnicke a krute. Nepoznam ziadnu krajinu v ktorej sa to deje okrem nasu. Dieta ma ist hned po porode matke a tatovi a vsetky prve vysetrenia absolvovat pri nich. Zena ma mat pravo pohybu pri porode a rodit v lubovolnej polohe. A bez nastrihu. Percento nastrihov v UK je asi 2%. Ake je u nas? Nedajte sa.
Môžem tak bojovať,… pri prvom porode som netušila, že v porodnici budem musieť bojovať, som očakávala pomoc…, pri druhom som bojovala ako lev, a dieta nepustila z ruk,… no viac deti sa mat nechystam, uz mam dost rokov, takže môžem ísť protestovať pred porodnicu tak akurat
Jedine, co som si z toho vzala ako ponaucenie, že ak moja dcera bude niekedy chcieť mat deti, tak sa s nou ochotne presťahujem na tych par týždňov okolo porodu niekam do Hainburgu, to je asi najbližšia civilizacia ku nam…
Ja by tiez som moju dceru nenechala rodit na Slovensku ani nahodou. Uz som ju vystrihala My byvame v UK, takze to o je o tom, ale poviem ti ze tiez ze som tiez bojooval ako lev a tiez som si malo vysluzila za moj boj. Dali mi ju sice na hrud ale uz umytu a s plienkou a potom isla do inkubatorovych kasarni. Hroza, hroza, hroza. Tiez uz nemam dvadsat, ale na toto sa zabudnut neda. Aj na cely porod ktory bol knizkovy ale strihnut ma strihli a fest a uplne nadbytocne. Dovolenie si samozrejme nepytali. Hnupi obycajni
Nadherny clanok! Az mi tak trosku ostalo luto, ze moji drobci (aj ja) boli ochudobneni o takyto krasny zazitok. Mam za sebou tri sekcie, az pri poslednej som si mohla babatko trosku aj osahat priamo na sale. O nejakom prilozeni nebolo ani reci. Ale nastastie, dojcenie sme zvladli aj napriek tomu. 24 mesiacov, 22 mesiacov a (zatial) skoro 3.
Áno, je to krásne, ale bohužiaľ stále len teória.
V praxi ste pacientkou gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a dieťa /odkedy ho z vás vyrvú von/ je pacient novorodenckého oddelenia, t.j. iní lekári, iné sestry, nekomunikujú, možno sa ani navzájom nezdravia, môžno ich trápi všeličo iné, áno, blbý systém, a byť v práci je strašná otrava, ešte aj po nociach….
Vždy keď si na to spomeniem, chce sa mi plakať, a neviem sa toho pocitu zbaviť ani po rokoch.
Jediným riešením pre mňa bolo nepustiť dieťa z ruky, akonáhle som sa k nemu dostala. Ale to sa nedá realizovať hneď po pôrode, lebo vám ho proste nedajú. Musí isť na vyhrievané lôžko….
Bojujte proti nepraviu na porodnejsale a porodnici. Porod nie je veda ale fyziologicka vec a podlieha psychike, socialnym okolnostiam ako aj zdravotnym. Potreba osetrenia musi byt vybalansovana pravom rodiny byt spolu, pravom dietata na vazbu rodica ako aj dalsimi ludskymi pravami. Ziaden pobyt na vyhrievanom lozku nie je vyvazeny odtrhnutim ho od matky a matku od neho. Ved to je nasilnicke a krute. Nepoznam ziadnu krajinu v ktorej sa to deje okrem nasu. Dieta ma ist hned po porode matke a tatovi a vsetky prve vysetrenia absolvovat pri nich. Zena ma mat pravo pohybu pri porode a rodit v lubovolnej polohe. A bez nastrihu. Percento nastrihov v UK je asi 2%. Ake je u nas? Nedajte sa.
Môžem tak bojovať,… pri prvom porode som netušila, že v porodnici budem musieť bojovať, som očakávala pomoc…, pri druhom som bojovala ako lev, a dieta nepustila z ruk,… no viac deti sa mat nechystam, uz mam dost rokov, takže môžem ísť protestovať pred porodnicu tak akurat
Jedine, co som si z toho vzala ako ponaucenie, že ak moja dcera bude niekedy chcieť mat deti, tak sa s nou ochotne presťahujem na tych par týždňov okolo porodu niekam do Hainburgu, to je asi najbližšia civilizacia ku nam…
Ja by tiez som moju dceru nenechala rodit na Slovensku ani nahodou. Uz som ju vystrihala My byvame v UK, takze to o je o tom, ale poviem ti ze tiez ze som tiez bojooval ako lev a tiez som si malo vysluzila za moj boj. Dali mi ju sice na hrud ale uz umytu a s plienkou a potom isla do inkubatorovych kasarni. Hroza, hroza, hroza. Tiez uz nemam dvadsat, ale na toto sa zabudnut neda. Aj na cely porod ktory bol knizkovy ale strihnut ma strihli a fest a uplne nadbytocne. Dovolenie si samozrejme nepytali. Hnupi obycajni
ak sa chcete dozvediet viac, alebo sa co to aj naucit pridte na konferenciu do popradu:
http://www.facebook.com/event.php
ste srdecne pozvani…
dakujem
Nadherny clanok! Az mi tak trosku ostalo luto, ze moji drobci (aj ja) boli ochudobneni o takyto krasny zazitok. Mam za sebou tri sekcie, az pri poslednej som si mohla babatko trosku aj osahat priamo na sale. O nejakom prilozeni nebolo ani reci. Ale nastastie, dojcenie sme zvladli aj napriek tomu. 24 mesiacov, 22 mesiacov a (zatial) skoro 3.
toto by mali citat zdravotnici