Materské mlieko z fľaše

Zuzitka 32

Keď mi môj pôrodník povedal „Aspoň do troch mesiacov vydržte“, nedúfala som, že sa to podarí. Potom mamina známa pôrodná asistentka povedala, aspoň do štyroch mesiacov, nuž som zaťala zuby.

Nakoniec mi naša pediatrička odporúčala kojiť plne aspoň do piatich mesiacov, takže mám pred sebou splnenie ďalšieho cieľa. Odsávať ďalej.

Ingimage

Ako vy všetky, tiež som verila, že budem kojiť

Tak ako všetky budúce mamičky, aj ja som pevne verila, že budem kojiť a zároveň som v sebe skrývala obavy z toho, či sa to podarí. Toto je môj príbeh o tom, ako sa to podarilo, aj keď inak, ako som si predstavovala.

Keď sa naša dcérka narodila, prirodzeným spôsobom, ale po vyvolaní trochu predčasne kvôli mojim zdravotným problémom, priniesli nám ju zabalenú a umytú, už spiacu a sestrička mi ju napriek mojim prosbám nenechala ani na chvíľku v náručí.

Priložila ju k prsníku asi na dvadsať sekúnd, povedala: „Veď nechce“ a odniesla ju zohriať sa. Po tom, čo som sa na izbe po dvoch hodinách sama postavila a absolvovala povinné kolečko do sprchy, požiadala som, aby mi ju doniesli na noc, veď som sa cítila dobre.

A čakala som a čakala

a žiadala všetkých, ktorí sa len mihli okolo mňa, aby povedali sestrám, že mi ju už môžu priniesť. Minulo niekoľko hodín, stále mi len odkazovali, že ju už prinesú a ja som začínala mať pocit, že s ňou je niečo zle a preto mi ju nenesú.

Nakoniec som sa pár minút pred polnocou zdvihla z postele a vrazila som do novorodeneckej izby s pevným úmyslom, že bez nej neodídem. Sestrička mi ju dala s vysvetlením, že už – už mi ju chceli niesť…

Maličká, nádherná a dokonalá, spala v perinke a ja som sa spýtala, či jej niečo dali. „Glukózu, veď plakala“, povedala sestra a so mnou sa zatočil svet. Prečo, keď ja mám kolostrum a čakám na ňu?

Odsavacka mlieka
Ingimage

 

Tak sa začali naše problémy s kojením

Tak sa začali naše problémy s kojením, ktoré skomplikovalo aj to, že maličká mala silnú žltačku a musela byť v inkubátore pod modrým svetlom, niekedy aj 24 hodín v kuse.

Ak mi ju dali na kojenie, očakávali, že po polhodine bude naspäť najedená a to sa nedalo, lebo stále spala, nevedela sa prisať. Laktačná sestra mi pomáhala, ale mala som pocit, že všetky pravidlá sú naruby.

Nedarilo sa

V predpôrodnom kurze, ani v literatúre nebolo nič o tom, že máte schmatnúť bradavku, sploštiť ju a nasilu strčiť bábätku, vzápätí plačúcemu, do pusinky… Ale ani podľa mojich vedomostí to nešlo, maličká vôbec neotvárala ústa.

Nakoniec sestra priniesla kojaci klobúčik, aj keď s mojou bradavkou bolo všetko v poriadku. Maličká konečne aspoň trochu vyzerala, že saje. Vypila však za hodinu maximálne 10 ml, a to bol ten lepší prípad. Niekedy váha ukázala veľkú nulu.

Dokrmovala som ju odsatým mliekom striekačkou, kojila cez klobúčik celé hodiny, ak mi ju doniesli a dávala som jej fľašu, ak musela ostať pod svetlom… Stále som odsávala, mlieka bolo málo, ale tvorilo sa.

Doma som nerobila nič iné, len dojčila

Domov sme odchádzali po 7 dňoch, ja úplne šťastná, že žltačka konečne ustúpila, odhodlaná začať doma kojiť nanovo. Doma som nerobila nič iné, len dojčila (s klobúčikom) alebo odsávala, hodiny a hodiny a približne raz za 12 hodín dokrmovali striekačkou alebo fľašou.

Ingimage

 

Po niekoľkých dňoch som začala mať zlý pocit.

Pozvali sme k nám laktačnú poradkyňu Máriu Kopčíkovú a ona skonštatovala, že všetko robíme tak správne, ako sa dá. Odporučila nám, aby sme malú budili v noci častejšie na papanie a dala ešte pár dobrých rád o prikladaní na prsník.

Maličká bola naďalej veľmi spavá a zlý pocit pretrvával a tak sme ju vzali do nemocnice, aby ju odvážili a skontrolovali bilirubín.

Primár na novorodeneckej poradni pre deti so žltačkou skonštatoval, že malá chudne a žltačka sa mu tiež nezdala a kázal nám malú „štopať“ mliečkom a polohovať na svetle minimálne šesť hodín holučkú, len v pamperske. Tak sme začali dávať fľašu s odsatým mliekom po každom kojení. Buď som kojila, alebo odsávala, takmer nepretržite, aby bolo mlieka viac.

Nepomáhalo nič

Zadovážili sme si váhu a zistili, že malá ani za hodinu kojenia cez klobúčik nevypije viac ako 20 ml. Sem tam sa mi prisala bez klobúčika, asi na minútu dve a veľmi dlho trvalo aj kŕmenie cez fľašu, pretože naša maličká stále spala.

Nepomáhalo nič, šteklenie, prebaľovanie, prehadzovanie na druhý prsník, mokrý obklad na čielko, bola ako Šípková Ruženka… Písali sme si každú kvapku mlieka, čo som odsala, čo ona vypila, časy, počet ocikaných plienok, všetko…

Postupne sme prestali prikladať cez klobúčik, bolo to neefektívne a pre malú veľmi namáhavé kŕmenie, bolo treba využiť každú minútu, čo bola malá hore, aby sa najedla a z fľaše jej to išlo ľahšie… Aj tak často z fľaše nevypila ani polovicu svojej dávky.

Namiesto toho som začala prikladať častejšie na holý prsník, čo sa niekedy darilo, niekedy nie. Bolo ťažké zladiť moje odsávanie s jej papaním a spánkom. Nakoniec maličká prestala chudnúť a začala priberať. Po niekoľkých kontrolách aj žltačka už bola v norme.

Ingimage

 

Odsávala som a odsávala…

Odsávala som nezávisle na jej papaní, každé tri hodiny, pravidelne. Napriek tomu som občas strácala mlieko. Niekedy bolo mlieka tak málo, že malá papala z fľaše od muža a ja som pri nich odsávala a vždy po 20 ml som jej dolievala do fľaše.

Na prekonanie laktačných kríz som použila som všetky rady od Márie, homeopatiká, čaje, vytriasanie prsníkov v predklone, masáž ramien, tekutiny a vydržali sme.

Môj manžel mi bol veľkou oporou a nebyť toho, že bol po príchode z nemocnice s nami mesiac doma, určite by sme neboli zvládli ten neustály kolotoč a stres, čo jej dáme jesť a najmä únavné odsávanie, dlhotrvajúce kojenie a kŕmenie…

Boríme sa

Odsávanie bolo a stále je namáhavé, nepríjemné a bolestivé. Mám veľmi slabý spúšťací reflex a musím si prsia stláčať zo všetkých strán, vytriasať, aby niečo išlo. Používam ručnú odsávačku, lebo elektrickou odsajem sotva tretinu toho, čo ručnou.

Niekedy mi tečú slzy od bolesti, väčšinou mám ľavú bradavku boľavú, odretú od odsávačky. Nemám však ragády, len koža je poškodená od neustáleho podtlaku. Čo sa zlepšilo, je množstvo odsatého mlieka a dĺžka odsávania… Boli časy, keď to trvalo hodinu až hodinu a pol a odsala som 60 ml, teraz to trvá polhodinu a odsajem cca 100 ml.

Cca od dvoch mesiacov maličká prespí celú noc bez papania a keďže priberá a rastie pekne, nebudíme ju. Ja však naďalej aj v noci odsávam, a vďaka tomu máme dosť mliečka. Nočné zásoby a cez deň priebežne odsaté mlieko nám stačí do večera.

Maličká vypije cca 140 ml, každé dve až dve a pol hodiny. Má reflux, veľa vracia, preto sa naše dni krútia okolo odsávania, kŕmenia, dlhého držania vo zvislej polohe, prezliekania ogrckaných vecí, prania a žehlenia.

Za posledných 6 týždňov pribrala 1000 g, a tak sme upustili od váženia, zapisovania množstva vypitého a odsatého mlieka a počítania mokrých plienok. Mám odložené dva veľké zošity plné týchto zápisov.

Maličká pozná veľmi veľa pesničiek a je veľmi komunikatívna a bystrá, možno aj vďaka tomu, že počas odsávania cez deň, keď som s ňou sama, ju musím zabaviť bez toho, aby som ju zobrala na ruky, tak, aby mi tú polhodinu neplakala.

Cez bolesť sa niekedy ťažko robia opičky, ale ona mi to vynahrádza, je s ňou veľká zábava a nespustí zo mňa oka, keď jej spievam alebo rozprávam.

Ingimage

 

Kojenie nevzdávam 

Kojenie ako také nevzdávam. Na radu našej pediatričky sme začali asi v treťom mesiaci prikladať malú k prsníku vždy pred podaním fľaše, čo u malej vypestovalo silnú averziu k prsníku. Už len poloha na kojenie spustí u nej veľký plač a k bradavke sa vtedy odmieta čo len priblížiť.

Nechala som jej asi tri týždne na zabudnutie a v posledných týždňoch sa maličká aspoň raz za deň prisaje (aj keď veľmi nepije) k bradavke, ked ležíme spolu na posteli a cvičíme a túlime sa. Vtedy využívam príležitosť a hravým spôsobom jej ponúkam prsník.

Dúfam, že raz jej to docvakne a chytí sa. Aby malo moje mliečko dostatok protilátok, beriem malej slinky z bradičky a dávam si ich na bradavky, keďže inak nie je jej pusinka v dostatočnom kontakte s mojou kožou.

Dnes má naše dievčatko 4 mesiace a 21 dní a je stále plne kojené. (Už sa nám stalo, že sa mlieko minulo a tak sme museli dať umelé, ale to bolo za celý čas iba dvakrát, a to nedávno.) Využili sme tú situáciu na zistenie, či maličká bude tolerovať umelé mlieko, pokiaľ by sa stalo, že už nebudem môcť ďalej odsávať. Priznám sa, že ten prvý raz som oplakala.

Už som si miliónkrát povedala, že s tým skončím a to najmä vtedy, keď to veľmi bolí, alebo keď sa mám po dvoch hodinách spánku opäť zdvihnúť, umyť odsávačku a ísť páčiť mlieko z mojich odretých a doráňaných pŕs…

Priznám sa, že v poslednom čase už v noci nevstávam tak pravidelne, ale moje telo si zrejme na to zvyklo, lebo po dlhšej pauze odsajem dvojnásobok. (Aj to trvá dvojnásobne dlhšie).

Čo ma ešte na odsávaní škrie, je tá nemožnosť čokoľvek podniknúť, keďže mám vždy asi len dve a pol hodiny času do ďalšieho odsávania a maličká papá cca každé dve, dve a pol hodiny, pričom mliečko treba ohriať, fľaše a odsávačku umývať a sterilizovať…

Nie je ľahké sa niekam vybrať, v porovnaní s tým, keď žena len vytiahne prsník a dieťatko sa napapá v podstate hocikde. A to malú nosím v šatke, doma aj na prechádzky a viem si predstaviť, aké pohodlné by bolo nakojiť ju priamo tam, vždy, keď bude potrebovať.

A tak to ide ďalej deň po dni. Vždy si poviem, ešte dnes to vydržím a potom sa uvidí. Najšťastnejšia som, keď dávam malej papať a viem, že má to najlepšie, čo jej môžem dať.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (44 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. moj príbeh sa skoro plne zhoduje s clankom. Nase problemy sa zacali v nemocnici, na zaciatku mala zacala pekne papat, potom však bola neustále spavá a kedze som ju pri kojení nemohla zobudit, sikovne sestricky mi ju ked bola hore nedoniesli, ale namiesto toho ju nakrmili z flasky a neustále mi tvrdili, ze nemám mlieko a tak sa zacala moja laktačna kriza. Po prichode domov sme cely mesiac preplakali, mala na prsniku a ja nad nou. Po prvej poradni sme zistili, ze malo pribrala, bola nervozna a ja vycerpana, tak som to skoro vzdala. Manžel mi však pomohol a poradil mi odsavat, ak to pojde. Zo zaciatku to islo velmi tazko, ale postupne to islo lahsie a lahsie, dokonca mi aj mliecka trosku pribudlo. Vdrzali sme! Teraz mame 4 mesiace a stale moja bambulka papa materske mliecko, aj ked mame na pripadne sem tam na policke dojcenske mliecko. Som rada ze sme vydrzali a budeme sa snazit vydrzat co najdlhsie zwinker

  2. Ak poradkyňa povie, že kŕmenie klobúčikom je správny postup, nie je to dobrá poradkyňa.

    Dieťatko mohlo byť dávno na prsníku, pretože odsávanie materského mlieka a kŕmenie z fľaše a dojčenie nie je to isté. Aj keď veľmi oceňujem mamičkinu snahu a tak dlhú výdrž. Hovorí to o tom, že pri správnom postupe by sa dieťa na prsník s najväčšou pravdepodobnosťou podarilo dostať Držím palce v prikladaní na prsník, raz sa to podarí. Je to veľmi dôležité

  3. Tento clanok zachranil nie len mliecko pre moju dcerku, ale mna pred cvokhausom. Clanok mi dodal odvahy a dal mi potrebnu podporu. Odsavam uz 5 mesiacov, UM mame uz len pre istotu v policke. Vsetky rady od laktacnych poradkyn na prisatie zlyhali a po precitani clanku od Zuzitky som si uvedomila ze je v podstate jedno odkial to MM potecie, hlavne ze potecie. Dcerka je velky jedak i ked uz mesiac fungujeme na prikrmoch na obed, olovrant aj veceru aj tak si este popyta tak 500-700ml mlieka.

    Este raz velke DAKUJEM za inspiraciu.

  4. Obdivujem zeny ktore si odsavaju mlieko, ja som to tiez zazila, prve tri mesiace som si iba odsavala mlieko a veru poviem vam ze nic ine okrem odsavania som asi ani nerobila. Veru clovek nemoze ani nic podniknut. Ale nastastie teraz uz normalne dojcim za co som na seba hrda ze som to vydrzala. Drzim palce aj Vam ktore si odsavate, stoji to za tu namahu,babatku davate to najlepsie 🙂

  5. Ja som si tiež odsávala mlieko pri malej. Vydržala som 8 a pol mesiaca. Bola som veľmi rada a veľmi šťastná že môžem dať môjmu malému pokladíkovi moje mliečko aj keď z fľaše. Nám nevadilo keď sme mali aj umelé mlieko. Chcela aj moje aj umelé, takže sme s tým našťastie nemali problém. Ja som mala šťastie, že mňa pri odsávaní prsníky neboleli. Pre mňa to bolo nebolestivé.

    Držím ti palce aby si vydržala čo najdlhšie. Viem aká je to ťažká a namáhavá práca keď si človek odsáva mlieko ale musíme vydržať. Pre naše zlatíčka spravíme všetko.

  6. Tak to ako keby som čítala svoj príbeh. Až na to, že môj muž nebol po pôrode mesiac doma a pomáhali mi aj s mojou mamkou len po poobediach. Ja som s odsávaním vydržala do konca piateho mesiaca a potom mi moja „skvelá“ pediatrička radila začať dokrmovať umelým mliekom… Keď malý prestával zaberať na moje mlieko, tak som to vzdala… Držím palce, aby ste to vydržali čo najdlhšie.

  7. Ahojte, pridávam moje skúsenosti:

    -z viacerých dôvodov som si začala mliečko odsávať krátko po návrate z pôrodnice

    -najskôr bolo odsatého mliečka strašne málo, tak som si ho odsávala častejšie, potom sa to rozbehlo

    -pochopila som princíp tvorby mliečka (ak som ho mala málo,tak vždy kvôli tomu, že som si odsávanie „posunula“ alebo vynechala; vtedy som musela poctivo, pravidelne odsávať a pila som viac tekutín, mlieka a dávala som si pozor, aby som normálne jedla,ale inak nič špeci

    -mliečko som si odsávala ručne; nemala som žiadne bolesti, trhliny zápaly ani nič podobné; ak som si neodsala mliečko včas a prsia sa mi naplnili a boli tvrdé,dalo sa to vždy rozmasírovať a odsať

    -mala som prehľad, koľko náš drobček spapá-na začiatku 7 krát denne, potom 6 krát; ja som si toľko krát odsávala mliečko-niekedy aj menej (jedno odsatie z oboch prsaníkov mi trvalo asi pol hod, keď bolo mliečka úplne dosť, tak len 15-20 min.);malého sme nemuseli vážiť

    -vždy som sa snažila mať v mrazničke pre prípad núdze zopár dávok odsatého MM, takže UM sme nepotrebovali

    -môj drobček dostával odstaté MM z fľaše (avent,z balíka z pôrodnice) do 7 mes.;do 6 mes. výlučne MM, žiadne čaje, voda ani nič, potom sme začali s príkrmami

    -je to síce neprirodzené, ale malo to kopec výhod- ja aj malý sme boli v pohode, môj drobček bol fantastický, spokojný, žiadne bolesti a plač, krásne spinkal (od 9 večer do asi 5 ráno),nebol problém

    s návštevami,nákupmi,prechádzkami, cestovaním

     

    Prajem Vám úspečné dojčenie.

  8. Ludmi, kde si rodila druhýkrát? Pripomína mi to niečo 🙂 Pridám zopár perličiek z Antolskej:

    Malá v inkubátore niekoľko krát prepadla hlávkou, ramienkom, rúčkou cez okraj dole z toho vnútorného lôžka a nariekala od bolesti a ani na moje opakované žiadosti s tým sestry ani doktori nič neurobili, (ten inkubátor mal zrejme pokazenú tú zábranu) raz som ju tak našla a sestra na balkóne, videla na ňu cez dvere ale mala pauzu a len mi tak ukázala, že ona nemá čas, nech zavolám inú a tá zas nemala čas, tak moje dieťa malo zacviknutú tú malinkú chudú rúčku medzi sklom a okrajom lôžka v inkubátore, musela som ju zachránť sama…

    Alebo noc, malá mi plače, príde sestra, že mi ju upokojí, vezme mi ju z rúk, ja sa preberiem, že ako mi ju akože upokojí, utekám za ňou a ona už malú na rukách kŕmi fľašou UM??? A potom mi ráno klame, že to vraj bolo MM? Aj keď mi sama v noci povedala, že to je BebaHA? Alebo mi jedna sestra vynadala, že nemám čo si umývať odsávačku v kuchynke, kde sme mali MM v chladničke, že ju mám ako všetky baby umývať na záchode v izbe… Som plakala od zlosti… A to ani nehovorím, že jedna sestra mi dovolí malú si kŕmiť v inkubátore, druhá mi to zakáže a vynadá, a naopak. Keby bolo na mne, nikdy by som žiadne dieťa sestrám na Antolskej dobrovoľne nenechala ani na minútu…Videla som ako jedna sestra kŕmila iné dieťatko položené hlavičkou na takom tvrdom kovovom okraji (nie v náručí) fľašou a veselo vykecávala s druhou sestrou a kŕmila len jednou rukou…

  9. boj o dieta s novorodeneckym odd. 1.den som slusne cakala a prosila len ked sa ukazali sestricky z oddelenia u nas na izbe, 2.den som zasla aj na novorodenecke. No a uvidela som svoje dieta s cumlom! (Takze asi neplakal, ze!!! A som im vravela,ze ich velmi prosim,aby mi ho hned priniesli ako zaplace… aj v noci-oni vsetko s usmevom na tvari slubili) Prestala som im ciastocne verit. Uplne az potom, ked som zistila, ze novorodenecke na noc zamykaju a ani nahodou ziadne dieta nikomu nedonesu.Zacala som si odsavat mlieko a vecer im ho nosit, az mi 1sestricka otvorenene povedala, ze to robim zbytocne,lebo oni vsetkym detom aj tak v noci daju caj a nebudu osobitne pre moje hriat mlieko… Tak som prosila, aby mi ho nechali v noci na izbe: nemozne, vraj bude rusit ostatne mamicky a ja musim! oddychovat… No nic, bolo toho ovela viac, lebo sme tam stravili celych 9 dni kvoli zltacke… Tak len zaver: keby to bolo moje 1.dieta, vdaka novorodeneckemu odd. by sme uspesne kojenie asi ani nezacali. Syncek bol spavy (ako vsetky zltackove deti), na 7.den povedali, ze kojenim sa zltacka zhorsuje,ze musim odstavit a davat UM,alebo ked veeelmi chcem, tak mozem odsavat a budu moje mliecko pasterizovat… Este raz:keby nebolo nadhernej skusenosti z BS a nasledneho bezproblemoveho kojenia mojej starsej dcerky, dopadlo by to zle. Najradsej by som tam poslala vsetkych zaangazovanych na staz a pokial ide o zeny tak rovno rodit, nech skusia dobre. Same asi zazili zly pristup a podavaju ho dalej.

  10. Och kedy sa personal nasich porodnic prebudi!!! 1. dieta som rodila v Banskej Stiavnici a napriek tomu, ze mi pocas porodu praskli varixy v porod.cestach, dcerku mi hned este mokru prilozili a ona sa krasne prisala-lebo som si to zelala a oni to respektovali. Potom som sla do narkozy, zoperovali tie zily. Ked som sa prebrala, bola noc, potichucky za mnou prisla sestricka z novorodeneckeho, ze malicka je hore, ci chcem kojit, ja ze samozrejme. Az ked ju doniesla, som si uvedomila fatalnost situacie, do oboch ruk mi tiekla infuzka, nemohla som sa poriadne ani pohnut. Mila sestricka sa len usmiala a povedala, ze mi rada pomoze a celu polhodinu drzala dcerku pri mojom prsniku… A takto uzasni tam boli vsetci, od primara po upratovacku. Keby sa to bolo dalo, rodili by sme tam aj nase 2. dietatko, lebo pobyt u nich bola pre mna i manzela skutocna dovolenka a to vobec neprehanam . Zial, prestahovali sme sa daleko a termin mojho 2. porodu bol vypocitany na stred zimy, tak sme nechceli riskovat takouto porodnou „turistikou“, povedali sme si, ze ved vsade sa rodi, tak co… Hm a tak som zazila aj to, ako by to nemalo byt. Na sale mi synceka ledva ukazali, ked som uz tvrdo ziadala aby mi ho aspon na chvilu dali, s velkou nevolou mi ho sestricka na sekundu dala, ale uz umyteho a zabaleneho a ked sa v tej sekunde nestihol prisat uz aj ho brala prec, lebo sa vraj podchladi (a preco nie je na sale trosku teplejsie? Klepala som zimu i ja…) Previezli ma na izbu od tej chvile zacal moj

  11. Ahoj Zuzitka, vylucne krmenie len MM a to odsatym 5 mesiacov je uzasny uspech. Gratulujem, si super mamina smile Ja tiez obcas musim dokrmit UM. Zvysenie tvorby mlieka odsavanim je velmi narocne. Telo nezareaguje tak rychlo ako pri dojceni. Dokrmovanie UM nie je ziadna tragedia. Ved kolko mamiciek mohlo dojcit a jednoducho to vzdali pri prvom zapale prsnika. Ja som nikdy nemala problemy s upchatymi mliekovodmi ako ty. A preto, ze si to uz davno nevzdala si podla mna Mama s velky „M“. Vela zdaru a nech dcerka rastie do krasy a robi vam rodicom velku radost :o)

  12. Adrianka a Veverka, písala som to aj pre vás a za vás 🙂 Vedela som, že niekde tam na nete blúdite 🙂 že nie som jediná a ste pre mňa veľkou motiváciou a vzorom 🙂

     

    Držím vám veľmi palčeky… Ja už bohužiaľ nemám dosť mlieka na výlučné kŕmenie MM. Do piatich mesiačkov sme vydržali s odretými ušami a teraz má jednu dávku (niekedy dve) UM denne 🙁

     

    Neodstavujem ju, ani to nemám v pláne, ale je pravda, že už ani urputne sa nesnažím zvyšovať laktáciu. Povedala som si, že koľko mám, toľko dám a uvidíme 🙂

     

    Maličká už papá dosť veľa a mliečka nie je ani oveľa menej, len už skrátka nestačí.. Stále ma trápia upchaté mliekovody, niekedy odsávam naprázdno aj dve hodiny a aj teraz sa chystám do sprchy, obklady nepomohli, tak skúsim ešte sprchu…

  13. Presne viem o com pises. Nas syncek ma 5,5 mesiaca a ja stale odsavam a odsavam. Narodil sa predcasne a my sme si ho mohli domov priniest az po mesiaci od jeho narodenia. Aj napriek preplakanym nociam bez neho, navstevy novorodeneckej JISky 2x denne a neustaleho strachu sa mi podarilo mliecko si udrzat. Nikdy sa mu nepodarilo prisat tak, aby sa poriadne napapal. Preto sme sa rozhodli o odsavanie a krmenie z flasky. Vdaka za vynalez, ktorym je mozne odsat mliecko. Ak by som mala na to pouzit len svoje prsty, asi by som to vzdala. Ako pises ta bolest je neuveritelna. Kto nezazije nepochopi. Ale co by sme neurobili pre zdravie nasich anjelikov smile Ja som rozhodnuta odsavat este minimalne 6,5 mesiaca smile No uvidime smile

  14. Ahoj Zuzitka, nie je to jednoduche, ale da sa takto pokracovat ( s velkym vypatim sil – obcas). My s Davidkom sme mali rovnaky problem ako vy. Dnes ma David necelych 9 mesiacov a na MM je uplne zavisly. A tak mi nezostava nic ine, len odsavat dalej. Je to sice narocnejsie, lebo rozdelit cas medzi to male zive striebro, domacnost a odsavanie mlieka, ked den ma len 24hod Teraz ked je starsi je to s tym mnozstvom MM horsie, ale snazim sa odsavat ho co najcastejsie. Kvapku po kvapke. Takze Vam velmi drzim palce aby ste to vydrzali aspon tak dlho ako my a neboj, naozaj je to tak, akonahle zacnes s prikrmami, tie davky mlieka, ktore si bude tvoja malicka vyzadovat budu zriedkavejsie. U nas je to cca 500ml denne. Takze nelakaj sa, ked uvidis malu rast, zabudnes na tu bolest a zostanu ti len tie krajsie spomienky…

  15. Velmi drzim palce, my uspesne a bez problemov kojime uz 19 mesiacov a som stastna, ze sme nemuseli prejst takou torturou. Tiez som velmi tuzila kojit, ale neviem ci by som zvladla nieco take ako ty, mas moj velky obdiv – ty aj vsetky ostatne mamy, ktore prechadzaju podobnymi tazkostami. Prajem dcerke este vela maminho mliecka a vela-vela zdravia!

  16. Ahojte. Mala som podobný problém. Prvú dcérku som kŕmila odsatým mliekom 8 mesiacov, sledovala som snáď každú kvapku v odsávačke a v duchu som prosíkala, aby mlieka bolo dosť. Terezka mala tiež detskú žltačku, bola veľmi spavá, a až príliš na bábätko, tichá. V pôrodnici v Žiline som si užila horor a „vtipné“ poznámky, ako napr.:…čo chcete, aby vám dieťa umrelo od hladu.., …buď to dieťa okúpete, alebo utopíte… . Doteraz nemôžem pochopiť, kde taký personál nahrabali. To bolo pred 9 rokmi, možno je to už iné. Doma som len odsávala a odsávala. Trojhod. interval sa mi ešte skrátil, lebo niekedy som odsávala aj viac ako pol hodiny. Pochopila som,že je to totálne trýznenie, ale bola som odhodlaná vydržať. Často som mala bradavky veľmi bolestivé a za ten krátky čas sa malokédy dokázali zregenerovať. Druhé dieťa som kojila 1 mesiac, mlieka jednoducho nebolo. Velmi slabo priberalo, až lekár rozhodol umelú výživu. Bola som nešťastná, ale viac som urobiť nemohla. Predpokladám, že mlieka bolo málo, pretože som mala veľké stresy: bola som na deti sama, manžel sa na nás vykašľal a zaprel svojím deťom aj rodinné prídavky. V jeho práci mi povedali, že o zmenu musí požiadať manžel, takže som nedostala nič!!! Žili sme z 2700 Sk na mesiac. Aspoň pol roka som mala materskú, ale potom to už bolo hrozné. Keď sa mi narodilo tretie dieťa, chcela som rozhodne kojiť (nie odsávať) a podarilo sa kojila som 1a pol roka. Pri kojení je dôležité vytvoriť si pohodu, počúvala som rada hudbu.

  17. Zasluzis si obdiv. Vydrz to, kolko budes vladat. Ja som pri prvom dietati skoncila s kojenim po troch mesiacoch kvoli vlastnej hluposti, dodnes si to vycitam. Pozdrav manzela, nech mu ta starostlivost co najdlhsie vydrzi a nech sa vam dari pekne rast, priberat a stale sa usmievat.

  18. No teda Rianka, čakala som všelijaké reakcie, ale toto ma fakt šokovalo, úprimne povedané, porovnávať štatistiky s tým čo počuješ v parku od „reprezentatívnej“ vzorky mamičiek by som sa neodvážila. Nebudem protirečiť, ale MM je jednoducho MM…

     

    Ako som napísala v dovetku, keby sa to nedalo vydržať s tým odsávaním, tak to nevydržím… Ale dá sa to. Nepísala som článok, aby som sa vystatovala, ale aby som povzbudila iné mamičky, a prípadne našla mamičky s rovnakým problémom.

     

    A to najdôležitejšie: netrápim svoje dieťa a svoju rodinu. Moje dieťa je šťastné spokojné bábätko, ktorému sa venujem, aj keď odsávam (možno viac, lebo odmalička leží pri mne, spievam jej, rozprávam a nič jej nechýba.

     

    Má úžasný vzťah s tatom, lebo ten ju odmalička kŕmil a kŕmi odsatým mliečkom.

     

    Krásne prospieva a chorá ešte nebola, ani soplík.

     

    Seba trošku trápim, ale je veľa mamičiek, ktoré robia nepomerne viac pre svoje deti, mamičky s ragádami, abscesmi v prsníkoch, mamičky, ktoré cvičia Vojtovku s detičkami, mamičky, ktoré majú choré alebo nedonosené, postihnuté detičky, mamičky, ktoré sú na všetko samy, mamičky, ktoré sa nevyspia dva tri roky, mamičky s dvojičkami a viac „ičkami“ a tak ďalej…

     

    Všetky si hlboko vážim a netrúfam si porovnávať sa s nimi. Kto má pozná, vie, že som spokojná a šťastná, slzičky vždy uschnú a maličká je také nádherné a pohodové dieťatko, že by som nedbala mať hneď aj ďalšie 🙂

  19. ze ak budeme mat druhe dieta, tiez sa budem snazit dojcit,tiez aspon rok,ale vobec nie preto,ze by som mala pocit,ako uzasne budujem miminku imunitu,ale preto,ze je to pohodlnejsie a omnoho lacnejsie,ako umele mlieko..Ale uz bez iluzii o dokonalej matke,bez ocakavani a bez toho vystatovania,ze ja dojciiiim..Asi to vyznelo ako znevazenie vsetkeho, v co vy ostatne tak skalopevne verite,ale ak vas to potesi,ja som tiez verila a zistila som,ze je to blbost..A kazdej matke,co sa trapi,ze nemoze dojcit odkazujem..: To nic,nic sa nedeje,netrapte sa, ak deticky milujete, date im vzdy to najlepsie a nemusi to byt prave materinske mlieko..Fakt to za to nestoji…Ved to same zistite..Takze ziadne depky,ze nedojcite,ziadne vycitky,ziadne nocne vzlyky..Ked to nejde,tak to nejde..Svet sa nezruti,dieta vas nebude menej lubit a ani vy jeho..A nijako mu tym neublizite..Ved v predaji je uz obrovsky vyber umelych mliek..A urcite najdete to prave pre vase babo..Drzim palce..

  20. Vsade citame,ake je dolezite dojcit,pre puto,co sa vytvara medzi matkou a dietatom,pre zdravie a imunitu dietata..Tolko nam nastavajucim matkam toho hustia do hlavy,az mi to pripomina vymyvanie mozgov..A ubohe matky,co maju mlieka malo,alebo nemozu z nejakeho dovodu dojcit, sa trapia,snazia,robia mozne i nemozne,aby boli tymi uzasnymi perfektnymi a dokonalymi matkami,co dojcia..Lebo predsa ich dietatko bude zdrave,bude mat pevnu imunitu a dobre travenie..Boze,hneva ma to..Ja som dojcila a trapila sa,mlieka bolo sice dost,ale tie hrozne bolesti pri tom a to trapenie s odsavanim a tym vsetkym okolo toho..A moje dieta ma dva roky a je uz asi castejsie chore,nez zdrave..A to este nechodi do skolky..Co bude potom? Stretavam sa s mnohymi mamickami,ci uz v centre alebo v parku,vela kecame a cuduj sa svete,ziadny rozdiel v imunite dojcenych a nedojcenym deti..Az na par vzacnych vynimiek su dojcene deti rovnako casto chore..Kde potom chodia na tie statistiky a ako si dovoluju vyvodzovat take zavery,ze len dojcenie je najspravnejsie..Ano,dojcenie ma par vyhod..Mlieko je stale cerstve,biologicky vyhovujuce, stale spravnej teploty, vzdy poruke, dieta sa k matke primojka..ale imunita? To su dristy..Poznam kopu matiek,co nekojili a deti maju zdrave..Dokonca su aj take,co ich deti este chore neboli..Tak ako to je mozne,ked museli byt chudatka na umelom mlieku???

    A cely tento clanok ma hneva,lebo autorka vlastne trapi seba,dieta a celu svoju rodinu..Naco to je dobre? Pretoze tak nas ucia..

    1. Nieco ine je pekna teoria o dojceni ktoru do mamiciek hustia zdravotnici /pravdaze neberuc do uvahy ich pristup ktory je v uplnom protiklade k tomu co hovoria/ a nieco ine je realita. A realita je – kazda matka tuzi kojit! Lebo je to cosi prirodzene, pohodlnejsie ako flaskovanie a je to najlacnejsie. Keby to vsak aj islo samo ako som si aj ja myslela :; S mojou prvou malou sme mali XXL problemov – zltacka, ploche bradavky, poporodne kolapsy, transfuzky, zapal, az sme premeskali prve dni a ja som uprednostnila vidiet ju spokojnu a najedenu nez traumatizovat ju, seba aj svoje okolie. Bola som slobodna a na vsetko sama. Napriek krmeniu z flase som si mlieko aj odsavala a ona pila oboje, no nikdy nie vela. Aj doteraz je slaby jedak. Tak sme dopadli. S odstupom casu vidim ze som ju snad nemala tak lutovat a trochu viac ju nechat potrapit aj ked nie som presvedcena o vysledku. Stale vsak nemam rada nejake radikalne reci a absolutne pravdy o dojceni. Pribehy niektorych mamiciek mi skor pripomaju sceny z hororov alebo mucenia z koncentracnych taborov – vsetka cest im – zasluzia si uprimny obdiv, ale kazda mamicka ma svoj vlastny limit zavisly od mnohych okolnosti. Nesudme preto, pravda je ako vzdy kdesi uprostred a clovek nie je stroj, ani polozka vo vzorci ci rovnici.
      Sama tiez ako nedojcene dieta vsak teraz – uz neskoro – prichadzam na tajomstvo dojcenia – myslim ze je dolezite pre neskorsie emocionalne zdravie dietata. Nie ani tak telesne /ako tvrdia aj mamicky/ ale poskytuje dietatku cosi tajomne, co nevieme dokazat ani preskumat, pocit zakladnej istoty, prijatia, a pri kombinacii inych tazkosti v neskorsom zivote SNAD absencia dojcenia moze prispiet ku citovym problemom. Pravdaze – ako som povedala – ked sa neda tak sa neda ale je to smutne. Tolko moje skusenosti dobre i zle z reality o dojceni.

  21. Zuzitka no nam sa to podarilo tak, ze sme sa dostali do nemocnice, pretoze mala na seba stiahla horucu vodu a tou nehodou a prostredim a injekciami a tym vsetkym bola taka vystresovana, ze som nemala moznost nic odsat, vecer sa mliecko naodsavane minulo a dalsie nebolo, na stolceku stala skatula s UM, ze co ak nebude MM, ale mala dostavala preventivne atb tak by to bolo riziko, lebo keby sa vyhadzala a zaroven by sme jej nasadili UM tak by sa nevedelo, ze z coho je vyhadzana … takze som ju prikladala a kojili sme sa sice strasne casto, ale kojili a plienky mala ocikane a netvarila sa, ze by bola hladna, takze sme uz pri tom ostali … ale kojime sa odvtedy len z jedneho prsnika, z druheho proste vzdy tieklo menej a teraz uz asi vobec, ten ma na spanie smile)) nasa mala sa vsak vedela prisat, len som mala pocit, ze si taha malo … vzdy som dufala, ze proste ked bude vacsia, bude mat v pusinke vacsiu silu tak to nejak zvladne a prislo to ked mala 9 mesiacov smile Zuzitka drz sa, nie je dolezite ci ako sa kojite, ale ze sa kojite smile kojenie cez flasu sa inak vola kulturne kojenie smile)) tak vela sil a ked uz budes mat dost, tak ziadne vycitky a prestan zwinker my teraz rieisime odstavenie, pretoze cakame surodenca … len dufam, ze s MM nebude problem, lebo odsavanie take ako pri mlaje si pri dvoch detoch skutocne neviem predstavit … ale kupila som si literaturu o dojceni, nech viem do coho ideme smile)) aj ked sa kazdy smeje, ze sak dojcim uz rok a pol tak nech neblbnem smile))

  22. Dakujem všetkým za pekné slová a podporu.

     

    Neviem, či je hlúposť prestať kojiť a začať odsávať, najdôležitejšie pre každé novonarodené dieťa je, aby malo potrebnú výživu, aby nechudlo a malo fungujúcu mamu pri sebe… Moje dieťa kojené nikdy nebolo, na začiatku sme skúšali cez klobúčik, vyzeralo to ako kojenie ale malá za hodinu spapala desať ml, skrátka nesala, a bradavku vôbec… Neprestali sme kojiť, len sme vlastne nikdy nezačali… Je to zvláštne, vždy keď ju prikladám, neviem si predstaviť, že by sa mohla neprisať, veď je to také jednoduché, dieťa, prsník, mama, mlieko ide, všetko tu je, a je to tá najprirodzenejšia vec na svete a potom, keď vidím, ako prsník prevaľuje v ústach a nevie čo s ním, ako mraští pusinku, ako keby chutil ako citrón a ako si nevie poriadne potiahnuť, a ani veľmi neskúša a nakoniec ako plače a odmieta ho, znovu a znovu prežívam sklamanie…

     

    K vhodným cumľom na fľaše sa neviem vyjadriť, mali sme ich niekoľko, podľa našej laktačnej poradkyne sú deti, čo vedia piť aj z fľaše aj z prsníka a sú deti, čo to nevedia… Ale opakujem, nám sa vlastne nikdy nepodarilo riadne kojiť.

     

    Chcem sa opýtať Denisy, ako sa vám podarilo v deviatich mesiacoch začať kojiť? Inak klobúk dole pre tebou, deväť mesiacov, tak to je už výkon hodný zlatej medaily. Privítam každú radu. Ďakujem.

    1. Dobrý deň Zuzitka,
      akurát som dočítala váš článok. aj my odsávame. moja malá ma 4,5 mesiaca z toho 2 mesiace sme kojili úplne v pohode. potom malá chytila silnú averziu k prníku a bolo po kojení. takže druhý mesiac odsávame. ako dlho ste vydržala?

  23. Drzim palce, ja som rovnakym sposobom kojila svoju druhu dceru 7,5 mesiaca. Obcas to bolo velmi narocne, hlavne nocne odsavanie ale zvladli sme to. Dnes ma mala takmer tri roky a uz som na to vsetko skoro zabudla, len pri precitani tohoto clanku som mala obcas deja vu…

  24. klobuk dole, mila mamicka!!!! tvoje dietatko ti bude vdacne, bude zdravucke, vydrzte!!!! ja mam druhu dcerku, bude mat 13 mesiacov a vdakabohu sa nam podobna hroza vyhla, kojime sa bez akychkolvek problemov. drzim palce a obdivujem vas!!!

  25. No ja musim z vlastnej skusenosti povedat, ze nasa mala napriek tomu, ze pila z flase tak sa vedela krasne pricucnut, len uz nevedela tolko vztiahnut a v jednom prsniku bolo stale malo mliecka, na tom sa naucila zaspavat smile podla mna ak sa zvoli vhodna flasa s vhodnym cumlom, tak sa dieta vie aj kojit aj flaskovat … ved napriklad z avent cumla 1 sa taha tazsie ako z prsnika …

  26. Chcem ťa len povzbudiť! Určite robíš to najlepšie a najdôležitejšie v živote tvojej dcérky!!! Viem úplne presne čo prežívaš,mali sme na chlp to isté. Ja som malú prikladala aj keď nechcela,nakoniec sme vydržali až do dvoch rokov,aj keď samozrejme už s minimom materského mlieka. Okrem toho sme boli dvakrát v nemocnici -podozrenie na bráničnú herniu a neskôr na nepriechodnosť čriev. Malá bola spavá a neustále mala silné bolest z nafúknutého bruška,museli sme mnohokrát denne používať rúrku,jesť chuť nemala. Dnes viem,že neľutujem z toho nič,urobila by som pre ňu všetko na svete a aj viac!!! Len dúfam,že naša druhá dcérka nebude mať takéto problémy,lebo už nebude možnosť robiť toto všetko!:-(

  27. Dobrý deň. Ja so m mala podobný problém s kojením. Moj synček sa narodil ako riadny velký chlap vážil 4000 g. Rodila sam cisárskym rezom takže som musela byť na iske . Keď som sa horko tažko dostala na normálnu izbu, mala som ju rezervovanú, chcela som mať malého čo najskor pri sebe. Malý dostal silnú žltačku tak že mi ho napokon aj tak dali až po pár dňoch. Nechceli mi ho dovoliť kojiť lebo mudel byť na lampe. Napriek tomu nemal s papaním problémi a po 2 dnoch mi ho dávali.Ked mu žlačka ustúpila bol pri mne aj v noci nechcela som aby mu dávali čaj. Ked nás pustili mal ešte žltačku 207 čo je dosť ale povedali že to bude klesať. Po pár dnoch doma sa mi nezdal a išli sme do nemocnice, bilirubín mu stúpol aoni mi kázali mlieko odsávať, prevaiť a az tak mu ho dať. Robila som to týžden. Žltačka nakoniec ustúpila a mohla som kojiť vraj ďalej. Ale malý si natolko zvykol na flašu, ze s prsníka odmietal piť. Tak som odsávala a odsávala. Malý papal veľa. Po dvoch mesiacoch som dostala trombózu,hospitalizovali ma. Bola som v nemocnici 5 dní na vlastnú žiadost ma pustili domov. Musela som prestaŤ aj odsávaŤ vraj na tie lieky nemožem. Bolo mi s toho strašne. Chcela som kojiŤ asi 1 rok nakoniec to bolo 2 mesiace. Mala som naštudovanej tolko lit. a bolo mi to na nič. Chcem povedať že je nesmierna hlúpost prestať kojiŤ a začat odsávať babetko si tažko zvykne.

  28. U nas pri prvom detto, skoncili sme vsak horsie ako vy – na oddeleni patologickych novorodencov, nakolko mala sla s vahou dolu skoro o kilo a ja som vdaka stresu o mlieko prisla uplne aj ked som bola pevne rozhodnuta dojcit, povazovala som to za samozrejmost a mala som nastudovane co sa len dalo.. Keby sa nam napriek prosbam dostalo skor pomoci od lekarov a sestier, urcite by to nedospelo az tak daleko. Nastastie, mala to prezila bez zdravotnych nasledkov. Dnes je z nej uz sikovna skolacka. Este dlho som sa z toho spamatuvala a vtedy som bola presvadcena, ze druhe dieta rozhodne mat nebudem. Po styroch rokoch som to rozchodila 🙂 a syna som bez problemov dojcila takmer rok a keby sa sam nerozhodol s tym skoncit, vydrzala by som aj dlhsie. 🙂 Koniec dobry, vsetko dobre.

  29. tak akoby som citala o nas smile vdaka „milym“sestrickam z novorodeneckeho som odchadzala z porodnice skoro bez mlieka, sli sme rovno do lekarne pre UM a doma som skusila odsavat, odsavala som kazdu volnu chvilku, len aby sa tvorilo mliecko a nakoniec sme odsavali do deviatich mesiacov a teraz ma mala 17 mesiacov a kojime sa big green takze od deviatih mesiacov sa koji len cez prsnik … viem presne o com pises ked pises o tom, ze sa skoro nikam nedostanes, ja som bola vzdy v sialenom strese ked sme niekam mali ist, museli sme mat naodstavovane do zasoby, ale aj tak som mala stres … a flasu s UM sme pouzili asi 5 krat aj to som vzdy preplakala … no srandy kopec zwinker drzim palce nech vam to vydrzi a mozno ked zacnete s prikrmami a mliecka bude mala potrebovat menej, tak sa to rozkoji cez prsnik zwinker vela sil prajem

Pridaj komentár