Ako sa veci dajú meniť …

Mária Kopčíková 12

Dnes som mala to šťastie byť v ružinovskej nemocnici na prednáške Dr. Jacka Newmana pre zdravotníkov. A rada by som sa podelila len o zopár postrehov.

Veľká vďaka patrí všetkým „mamiláčkam“, ktoré sa na príprave a zorganizovaní tohto stretnutia podieľali. Myslím, že je to veľký posun. To, že dr. Newmana počúvalo takmer 40 lekárov a sestier – prevažne z novorodeneckého oddelenia nemocnice, je možno základom zmien, o ktoré sa už veľmi dlho usiluje ako OZ Mamila, tak aj Unicef.

Zmien vo vnímaní istých skutočností (kontakt koža na kožu matka s dieťaťom, samoprisatie bábätka, neoddeľovanie matky od dieťaťa po pôrode …), zmien v ich uplatňovaní v praxi.

Osobne som medzi účastníkmi vnímala rôzne postoje, pohľady, gestá, počas rozprávania dr. Newmana – niektorí neveriacky krútili hlavami, iní opatrne súhlasili. Veď veľa zo zmieneného sa u nás nerobí vôbec, alebo len veľmi zriedka.

Zrejme najprínosnejšou časťou bola ukážka pomoci pri dojčení na novorodeneckom oddelení, kde dr. Newman prakticky ukazoval prisávanie bábätka, pomáhal matkám, ktoré mali problém. Týmto praktickým ukážkam bolo prítomných veľa sestričiek, ako aj lekárky z oddelenia. Nuž – nie všetky súhlasili s postupmi dr. Newmana, ale veľa sa pýtali a nechali si jednotlivé súvislosti vysvetliť.

V tomto bolo úžasné, ako spontánne prítomné členky Mamily vstupovali do rozhovorov sestričiek, objasňovali a priamo ukazovali, ako by bolo v tej ktorej situácií matke vhodné pomôcť a prečo naopak niektoré zaužívané postupy treba meniť.

Verím, že aj táto skúsenosť napomôže tomu, že veci, o ktorých toľko píšeme v článkoch, diskutujete vo fórach, sa pomaly začnú meniť k lepšiemu!!!

Dr. Newman bude tento víkend prednášať na konferencii na bratislavských Kramároch. Práve téma BFHI bude nosnou počas týchto dvoch dní. Príďte, verím, že neobanujete!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA.  Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité.

články autora...

Komentáre k článku

  1. napr. prikladat babatko bez perinky na prsnik, len tak v plienke, ak slo o babatko neprisavajuce. sestrickam sa to nepodarilo, jemu hned smile chichunali sa, ako pubertacky, tie sestricky

  2. To je super, ze sa take nieco uskutocnilo, skoda ze nie som na SK, bola by som prisla zwinker

    Ja ked som sa prvykrat stretla s videami Dr Newmana, tak sa mi zdalo divne, ze preco sa chlap venuje dojceniu – no ale fakt je, ze vie, co robi – hadam sa z toho nieco “nalepi” aj na lekarov a sestricky co si ho prisli vypocut.

    Mne sa zda byt velmi zaujimave, ze na SK je tak vela Baby Friendly nemocnic a predsa prevazuju vselijake zastarale postupy (kym napriklad moja dcera prisla na svet v “obycajnej” nemocnici a predsa bol personal lepsie informovany – i ked to nebolo idealne), dufam, ze navsteva Dr Newmana povedie k zlepseniu postupov v buducnosti zwinker

  3. Supeeer!!!! Ruzinovska nemocnica takuto prednasku potrebovala ako sol! (2x som tam za poslene 4 roky rodila. Ale urcite by to potrebovali aj mnohe ine nemocnice na SK).Dufam, ze aspon 10% z toho co poculi a videli zacnu uplatnovat aj v praxi.

  4. Niekedy nechapem…

    Nechapem, preco dojcenie – taka normalna vec, musi byt nasim obycajnym, beznym zenam, ktore su krv a mlieko, prednasana chlapom a este aj zo zahranicia.

    Nechapem, preco sa z dojcenia, takej normalnej, beznej, rokmi overenej, ba az primitivnej (v dobrom slova zmysle) veci robi zrazu veda.

    Nechapem, co je na dojceni tazke, alebo lahke, prijemne alebo neprijemne, take alebo onake, ked dojcenie by malo byt uplne normalne.

    Dojcila moja prababka, babka, mama, dojcim ja a vidim dojcit kopu inych zien.

    Nechapem, ale zrazu mi docvakne…

    VED PRED 4 ROKMI SOM RODILA V RUZINOVE!

    Sestricky na novorodeneckom mali ale uplne v pazi cele dojcenie. Nikto, skutocne nikto za mnou neprisiel, aby mi poradil a pomohol (pomoc som skutocne potrebovala, lebo dieta bolo po porode na JISke). Ked som sa pytala, vzdy, uplne vzdy ma odbili, ze nemaju cas. Sestricku z laktaria, ktoru som hladala minimalne 3 krat denne, som videla az v den mojho odchodu. A to prisla za mnou len preto, aby mi dohodila kontakt na jedneho poistovaka na uzavretie zivotnej poistky pre moje dieta (ktore bolo mimochodom vtedy v ohrozeni zivota)!

    Takze VELKA VDAKA mile zienky z mamily! Za to, ze robite osvetu aj na poli odbornom. Osobne mam pocit, ze tam to mozno treba viac. Lebo “uvedomelych” mamiciek, ktore dojcit chcu je vela. A je skoda, ze prave novorodenecky personal im tuto snahu mari.

    Takze, uz chapem 🙂

  5. Ved pisem ‘aj’- snad aspon zmienka o prospesnych bakteriach by ich mala zaujimat, kedze o nejakych psychologickych dolezitostiach nasim porodnikom nikdy neislo.

  6. Je zname ze dieta potrebuje kontakt s pokozkou matky aj kvoli osidleniu bakteriami vdaka ktorym sa stava odolne. Preto v zahranici ‘placnu’ narodene dieta matke na hrud/ brucho kde zostava v klude kolko sa im raci.

  7. No to je sranda, taka normalna vec im vadi. Ale ta reakcia je priznacna pre nase porodnice – z normalnych veci robia horor a z nenormalnych klinicke privilegium. Zrejme kvoli riziku podchladenia nedavaju novorodencov matkam ihned po narodeni, no scasti je v tom aj rezistencia dokoncit porod pekne, mam dojem ze u nas sa zena pri porode povazuje za kus klinickeho masa ktore chcu lekari rozstrihnut a zasit. Este by mali mat odbornika na porod, to strasne chyba prekonat na Slovensku ten chirurgicky nastrihovy pristup k vaginalnym porodom a pomoct zenam prirodzenym polohovanim rodit.

  8. Bolo tam viacej momentov, kedy sestričky krútili hlavami a šepkali si medzi sebou, že “to snáď nie”. Napr. pri vyzelečení bábätka do plienky, priložení matke na hrudník a následnom dojčení, ktoré trvalo 20 – 30 minút.

    Môj osobný pocit bol, že to bolo skôr v rovine, že toto sa u nás nerobí, naše praktiky sú iné a ako by sme si ich mohli dovoliť takto výrazne meniť … (keď u nás sa často deti dojčia v perinke).

    Ale na druhej strane videli, že to funguje, a že konkrétne aj vyzlečené dieťa pri kontakte koža na kožu “nevychladne” – čo bolo skvelé, lebo keby si to niekde len prečítali, alebo imt o niekto hovoril, nebude také rukolapné.

    A teda nebol to len tento jeden moment.

    Veľmi som sa tešila, že sestričky aj mladá lekárka sa naozaj zaujímali a diskutovali. Preto si myslím, že je to pomerne veľký posun.

  9. Ďakujem za tento článok a aj ja by som chcela pridať svoje slová vďaky za možnosť zúčastniť sa tohto podujatia, ktoré mi veľa dalo a poďakovať sa aj mamičkám na oddelení, ktorým dr. Newman pomáhal s dojčením.

Pridaj komentár