Nie je jedno, ako dlho dojčíš dieťa

Niektorí imunológovia sa v poslednom období v médiách vyjadrili, že v našich končinách nemá veľký zmysel, aby bolo dieťa dojčené po prvých narodeninách.

Shutterstock

Aspoň pol roka, nie dlhšie ako rok

Odborník na imunitu, Martin Hrubiško, ktorý je primárom oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave, v rozhovore pre Denník N hovorí, že dojčenie by malo trvať aspoň pol roka.

„Materské mlieko je úžasný „prebiotický a probiotický drink“, ktorý obsahuje veľa úžasných látok, ktoré pomáhajú vytvárať toleranciu na všetko, s čím sa dieťa skôr či neskôr stretne – od vzdušných alergénov, cez baktérie, huby, plesne až po potravinové alergény. Takže dieťa sa s tým má stretnúť počas prvého roka života.“

Podľa Hrubiška však nemá zmysel, aby mamy dojčili dlhšie ako rok. „Chýbajú dôkazy, že viac ako ročné dojčenie má zdravotný význam,“ tvrdí Hrubiško.

Dôležité je dojčiť 6 mesiacov

Podobný názor zastáva aj imunologička a alergiologička Jaroslava Orosová, podľa ktorej je z imunologického hľadiska veľmi dôležité dojčenie do šiesteho mesiaca.

Pretože až približne od štvrtého mesiaca si začne dieťa tvoriť vlastné protilátky, ktoré dovtedy získava dvomi spôsobmi: od matky, ktorá mu ich odovzdala cez placentu ešte počas vnútromaternicového vývinu a po narodení zase od matky, prostredníctvom materského mlieka.

Pre Denník Postoj hovorí, že po prvom roku však už z hľadiska vývoja imunity dojčenie veľmi zmysel nemá. Rovnako tvrdí, že pitie materského mlieka po roku života nemá ani výraznú nutričnú hodnotu, ak ide o zdravé dieťa, schopné prijímať rozmanitú stravu.

Iné je to v krajinách tretieho sveta, kde je zdravšie a bezpečnejšie, keď žena dojčí dieťa aj po roku, ako by ho mala vystaviť kontaminovaným potravinám. Podľa Orosovej práve z týchto dôvodov odporúča Svetová zdravotnícka organizácia dojčenie v kombinácii s príkrmami do 2 alebo viac rokov.

Dojči, dokedy ťa to teší

Pediatričky Elena Prokopová a Marta Špániková však hovoria, že matka by mala dojčiť tak dlho, kým to považuje za správne a kým dojčenie spôsobuje radosť jej aj dieťaťu.

Upozorňujú, že násilné ukončenie dojčenia má negatívny vplyv na psychiku, najmä v období „separačnej úzkosti,“ lebo dieťa v tomto čase ešte nevie pochopiť, prečo odrazu materské mlieko nedostane.

Aj ony spomínajú doplnkové dojčenie, ktoré odporúča WHO do 2. rokov života aj dlhšie, ale bez náznakov, že v našich geografických končinách by mali byť zbytočné.

„Ak matka nechá voľbu na dieťa, odstavia sa niektoré deti skôr a iné až v treťom roku,“ zhodujú sa pediatričky v publikácii imunológa Miloša Jeseňáka, Materské mlieko a dojčenie v kontexte modernej medicíny.

Čím dlhšie kojíš, tým lepšie pre teba

Keďže však žijeme v prostredí, kde nás zabíjajú iné civilizačné ochorenia ako hnačky z kontaminovaných potravín, možno by nás mohli zaujímať aj iné súvislosti.

Dojčenie po roku môže byť síce z hľadiska imunológov pre dieťa irelevantné, no pre matku sa ukazuje ako veľmi prospešné.

Podľa metaanalýzy publikovanej v Acta Paediatrica v r. 2015:

dojčenie viac ako 12 mesiacov je asociované so zníženým rizikom karcinómu prsníka a ovária (každý rok dojčenia o 4,3 %) a s poklesom rizika vzniku diabetu mellitu 2. typu o 32 %.

ženy, ktoré dojčili celkovo 12 – 24 mesiacov, majú signifikantne znížený výskyt kardiovaskulárnych ochorení vrátane artériovej hypertenzie, hyperlipidémie a reumatoidnej artritídy.