O kojení a „slabom mlieku“

Som v 8 mesiaci tehotenstva, a vela citam o dojceni. Vsetky tieto mamicky pisete, ze je najdolezitejsie spravne prikladanie, ale da mi niekto navod alebo radu ako na to? dakujem…

to ano, on sa z toho tešil aj v noci a vyhodou bolo že som znehla aj sama na nakupy a oni to zvladli v pohode sami a nemusela som pozerať na hodinky a ponahlať sa ale teraz čakame druhe a dufam že to dopadne lepšie s tym kojením

to ano,mnohé sa rozhodli už dopredu že to ani neskúsia …. ale mnohé to štastie nemajú z rôznych dôvodov a jednoducho im nepadne dobre ked sa z každého rohu na nich valí vlna dojčenia a aké je to 100% (netvrdím že nie) a pohlady a názory dojčiacich maminiek,kt. ich ako keby odsudzujú a myslia si že nespravili dosť pre to aby dojčili a pritom nevedia akým peklom si museli niektoré maminky prejsť,ako ich to trápilo, kolko nocí preplakali a podobne….

takže tvrdím že je to všetko na prírode…..niektoré chcú a ide to,niektoré chcú a nejde to,iné sa ani nesnažia a ide to krásne samo, iné to zavrhnú hned na začiatku z rôznych kozmetických dôvodov (poznám aj také)

je to presne tak ako ked sa niektoré snažia otehotnieť a jednoducho to nejde a pritom robia aj nemožné pre to aby sa im to vytúžené bábatko podarilo….a niektoré nechcú a bábo sa podarí na prvý šup a potom ho opustia alebo nezvládnu výchovu a podobne

ja som mala kojenie v hlave,pevne rozhodnutá kojiť čo najdlhšie a jednoducho to nešlo …….

Autorka mi pise z duse, tiez som si nastudovala, potom cisarak a v naruci cez 4 kg chlapik, ktory cele dni a noci prereval v porodnici od hladu 🙁 Tiez som si to vycitala, ale ked som sa potom opytala mamy, sestry, zistila som, ze to ne-kojenie mame v rodine. Ale, aj tak som ciastocne syna odkojila, cele styri mesiace, dala som mu, co som mala, zvysok UM. S tym tlakom na rodicky by sa malo prestat. Dost zalezi podla mna aj na genetike, nie je to nasa lenivost, ako si niektori myslia 🙁

Tento článok mi hovorí z duše! Tiež som nemala “ľahké dojčenie”, ale keďže som veľmi chcela, tak som bojovala. A neľutujem! Treba len vydržať lebo to stojí za to. Mnohé (samozrejme nie všetky) mamičky to vzdajú pri omnoho ale omnoho menšom probléme ako mala autorka článku. Nevedia, že prichádzajú o veľa nielen oni ale hlavne ich detičky….

Tiež som mala rovnaký problém ako autorka článku. Naša maličká má už 3 mesiace a problémy s oboma bradavkami sa skončili takmer po 8 týždňoch. Rovnako v pôrodnici ma nik neupozornil, že maličkú si mám prikladať len na pár minút najprv k jednému a potom k druhému prsníku. Ja som ju mala priloženú aj 10- 15 minút a samozrejme aj nesprávnou technikou. Takže vďaka tomu sa mi vytvorili na bradavkách trhlinky, ba dokonca až diery. Podobne som aj ja pri kojení stláčala obe polky pevne k sebe a po kojení som bola celá prepotená od bolesti. Keď malá zaplakala od hladu, chytali ma až záchvaty, že jej nedám papať, lebo tú bolesť nevydržím. No nakoniec sme to chvalabohu zvládli s pomocou niekoľkých mastičiek. Používala som najprv calciovú masť, ale tú bolo treba pred kojením zmyť, tak som hľadala iné možnosti. Najviac mi pomohli mastičky, ktoré obsahujú lanolín. Najprv som používala drahé značkové z lekárne a potom som objavila lacnejšiu verziu v dm drogérii z rady Babylove. No a popri nej som používala aj homeopatickú mastičku Cicaderma. Nemusela som to pred papaním umývať. To umývanie a potom sušenie bradaviek bola neskutočná bolesť. A keď som si mala obliecť podprsenku s tampónmi a na to ešťe tričko – hotová katastrofa. Celé obdobie bolesti bradaviek som chodila hore bez, sem tam som mala na sebe len košeľu na gombíky, ktorú som mala stále rozopnutú. No naše trápenie sa skončilo a ja som za to veľmi vďačná. Že som to vydržala, aj keď mnoho krát som sa musela prekonávať. Teraz si kojenie vychutnávam a teším sa ako malej chutí papať. Držím palce všetkým mamičkám, aby to vydžali, pretože to stojí za to.

nápodobne. nakoniec som kojila dva roky, prestala som kvôli operácii, bolo by to trvalo dlhšie… malá sa narodila s váhou 3800 g, pribrala za prvý mesiac 1300 g a keď mala rok, tak vážila iba 8500 g. dnes má 4 a pol roka a 15 kg – tyčka do betónu- s mimoriadnou silou a energiou. moje mlieko nebolo určite slabé. do roka a pol uznávala len to a ešte 5 druhov potravín v malom množstve. denne vypila 700 ml, viem to, pretože 17 mesačná čúrala do nočníka a nepotrebovali sme už vôbec plienky, takže som si to tak nejak vypočítala. po odstavení začala jesť, akokeby nikdy nejedla a tak som si myslela, že asi teraz začne riadne priberať. nič také sa nestalo, líniu si drží stále a zje viac ako jej desaťročná 35 kilová sestra. takže jej len riadne spaľuje. slabé mlieko neexistuje – pýtala si často,ale pila len tri minúty, každé dieťa je iné a neznamená to, že keď nepriberá podľa tabuľky, tak treba dať umelé. kojte do nemoty, ak môžte. ak nemôžte – nezúfajte, len zabojujte, ak sa ešte dá…. stojí to za to…. teraz už len nostalgicky spomínam, aké krásne to bolo….