Podpora dojčenia v pôrodnici. Prieskum (4)

Správne priloženie – inštrukcie zo strany personálu a kontrola priloženia

 Akokoľvek sa udialo priloženie dieťatka na pôrodnej sále, hocako dlhý čas musí mamina vydržať bez dieťatka, ďalším „point of break“ je správne priloženie bábätka a jeho kontrola personálom nemocnice. Veľká väčšina problémov (ragády, nadmerne naliate prsníky, bolesti v chrbte) totiž vznikajú kvôli nesprávnemu priloženiu a zlej polohe pri dojčení.

Sestra novorodeneckého oddelenia, ktorá prinesie dieťa na rooming, by mala poučiť matku o všetkých zásadách úspešného dojčenia. Skúsenosti „našich“ mamičiek z prieskumu však hovoria o niečom inom. Upozorňujú na častú uponáhľanosť, nejednotnosť v poskytovaných informáciách, o nie vždy citlivom prístupe pri rozbiehaní laktácie. Tu je niekoľko dôležitých výstupov:

– 27% mamičiek nedostalo pri prvom prinesení bábätka žiadnu inštrukciu o tom, ako ho majú prikladať. Ďalšie 2% žien uvádzali, že poučenie bolo bleskové, nestihli ho ani vnímať, mali pocit, že išlo skôr o formalitu, aby podpísali papier, že poučené boli: „niečo hovorila, ale neviem presne čo (skôr k fungovaniu oddelenia), bolo to veľmi rýchlo, hovorila to celej izbe, bola som unavená a sestričke šlo hlavne o to, aby sme podpísali papier, že sme boli poučené“.

– 8% žien uviedlo, že informácie nepotrebovali, pretože boli viacrodičky. Prípadne to v tomto duchu vyhodnotil personál, ako spomínajú viaceré zo žien: „Už je veľa hodín (22:00 +-) a už ste druhorodička, tak zrejme viete čo a ako. Sestrička Vám zajtra ráno povie ostatné. (Nepovedala mi nič ani ona, lebo si myslela, že mi povedali v noci)“. Ďalšia píše: „žiadne poučenie nebolo.. keďže som bola druhorodička, bralo sa to tak, že už by som mala vedieť o dojčení všetko.“ Iná ešte dodáva: „len povedali. že si ho mám dať k prsníku a viac nič, lebo som bola druhorodička  a asi som si to mala pamätať od prvého bábätka. Ale môj starší syn mal vtedy 12 rokov, tak som si veľa nepamätala“.

– takmer 5% mamičiek sa vyjadrilo v zmysle, že poučenie k dojčeniu dostali v situácií, keď neboli schopné riadne vnímať (neboli poriadne prebraté z narkózy, boli veľmi ubolené po namáhavom pôrode). Pre ilustráciu citácia jednej z nich: malinkého mi priniesla, začala bľabotať, keďže som ho videla a mala na rukách po prvý raz, nevedela som sa na neho vynadívať a ju som vôbec nepočúvala“. To, že žena vidí po prvýkrát svoje dieťa, môže byť natoľko zahlcujúce a dojímavé, že nevníma, čo sa jej hovorí. Možno aj v takejto situácií by bolo zo strany personálu empatické, keby počkali, až čerstvá mama bude pripravená informácie prijať a personál sa zároveň bude môcť uistiť, nakoľko tie informácie žena pochopila a je schopná odporúčania realizovať.

– len 7% žien dostalo ponuku, že v prípade problémov sa môžu obrátiť na personál.

– počet žien, ktoré mali pocit, že informácie k dojčeniu boli dostačujúce, sa priblížil ku 6%.

Ak zrátame vyššie uvedené percentá, zistíme, že takmer 40% žien nedostalo inštrukcie k dojčeniu podľa svojich potrieb. Myslíme si, že dôvodom tohto stavu je jednak preťaženosť personálu, nedostatok času venovať sa rodičkám individuálne. Na druhej strane k tomuto stavu prispieva aj vytrvalé dodržiavanie zásad, ktoré sa uplatňovali v minulosti a nie sú v súlade s najnovšími poznatkami WHO a odborníkov v oblasti dojčenia.

Aké informácie môžete najčastejšie získať od nemocničného personálu (podľa našich „prieskumníčiek“)?

– ¼ mamín sa dozvie, ako dieťa priložiť k prsníku. Iba 5% z nich má to šťastie, že im je aj správne priloženie sestričkou skontrolované a overené, či dieťa efektívne saje. Jedna mamička napr. napísala: „keď som chcela skontrolovať správnosť prisatia, sestrička pohľadom z dverí usúdila, že je správne. Zároveň mi povedala, že prikladám zbytočne, pretože prvé dni ešte nemôžem mať mlieko“.

– informácie o frekvencií prikladania dostane 13% mamičiek. Názory a odporúčania sestier v tejto otázke sa však veľmi líšia. Odporúčané sú ako striktné trojhodinové intervaly, tak aj dojčenie podľa potrieb bábätka (čo je mimochodom správna informácia!!).

– iba 8% mamičiek získa vedomosť o polohách pri dojčení (o význame striedať polohy a napr. aj o tom, že po cisárskom reze by sa vyžadovala špeciálna poloha).

– 7% žien dostane inštrukciu o obmedzení dĺžky pobytu dieťaťa na prsníku (rozpätie od 5 do 20 minút), zväčša z dôvodu „dohryzenia“ bradaviek.

Žiaľ, musíme skonštatovať, že veľmi veľa informácií podávaných personálom naznačuje nedostatky v ovládaní základov problematiky dojčenia. Ale to je už skôr systémová otázka – otázka vzdelávania zdravotníckeho personálu a využívania najnovších poznatkov v praxi. Zároveň treba povedať, že „poučenie“ od sestričky môže byť aj veľmi obsažné, plné podpory a ochoty. Kiež by bolo viacej takých mamičiek, ktoré zažijú niečo podobné: „Sestrička povedala, že mám byť úplne v pohode, uvoľnená, sústrediť sa len na ten voňavý uzlíček pri mne, prihovárať sa mu, hladkať ho, užívať si tieto chvíle. Prikladať malého vždy, keď si to bude žiadať, nepozerať na žiadne časové odstupy, nechať ho cmúľať bradavku, aj keď sa najedol, lebo aj to stimuluje prsníky k tvorbe mlieka“.

Nabudúce najčastejšie problémy s dojčením v pôrodnici.

Autorky sú lektorkami Kurzov aktívneho rodičovstva
www.dietaaja.sk

Prieskum sa realizoval za podpory:

Hlavný mediálny partner: Mama a ja
Mediálny partner: www.rodinka.sk
On-line verzii dotazníka pomohla vzniknúť firma SEAL IT Services, s.r.o.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...