Samoprisatie – zázrak prírody II

V predošlom článočku o samoprisatí sme si opísali postup, akým spôsobom sa novorodenec dokáže dostať k maminej bradavke. Dnes by som vám chcela ponúknuť zopár vedeckých faktov.

Prečo? Aby ste si tento krásny prvý kontakt s bábätkom mohli užiť, aby ste o ňom vopred informovali aj zdravotnícky personál, ktorý pri pôrode bude, aby i oni vedeli, že to čo si želáte nie sú len výmysly „premúdrených matiek“ , ale vedecky potvrdené fakty…

Doporučuje sa, aby sa dieťa položilo ihneď po narodení matke na brucho

Takže citujem príručku WHO – Popôrodná starostlivosť:

„Doporučuje sa, aby sa dieťa položilo ihneď po narodení matke na brucho, a tak došlo k tzv. kontaktu „skin-to-skin“ s následným prvým priložením dieťaťa k matkinmu prsníku, a to okamžite, akonáhle sa prejavia známky pripravenosti dieťaťa – bežne  1/2-1 hodinu po narodení (WHO/UNICEF 1989). Včasný kontakt „skin-to-skin“ a včasné priloženie k prsníku sa dáva do súvislosti s hlbšou  láskou matky ku svojim deťom; a také matky, ktoré začnú dojčiť skoro, majú s dojčením  menej problémov.

Niektoré štúdie preukázali, že včasný kontakt, často v kombinácii s včasným priložením, má pozitívny vplyv na dojčenie a na ďalšie výsledky. Už aj 15-20 minút kontaktu prvú hodinu po pôrode môže mať pozitívny vplyv. Spontánne satie sa objaví asi až za 45 minút až 2 hodiny po pôrode, ale kontakt „skin-to-skin“ môže začať skôr. Obmedzený kontakt matky s dieťaťom po pôrode viedol k výrazne častejšiemu prerušeniu dojčenia  po 1-3 mesiacoch.“

A ako je to v našich pôrodniciach? 

Vo „vyspelom svete”, ktorý má Svetová zdravotníka organizácia zmapovaný, to s posunom tejto metódy ide akosi ťažko. Chyby (ktoré verte či neverte, môžu mať aj závažné dôsledky) sa robia i neskôr po pôrode, na oddeleniach šestonedelia i novorodeneckých oddeleniach. 

Aby si matky mohli odpočinúť a aby byli novorodenci  pod dohľadom

WHO o tom píše: „V mnohých nemocniciach je bežnou praxou, že sa ženy oddeľujú od detí a deti sa dajú na novorodenecké oddelenie, aby si matky mohli odpočinúť a aby byli novorodenci  pod dohľadom. Táto  prax sa neosvedčila a dáva sa do súvislosti s rozširovaním infekcie na novorodeneckých oddeleniach. Keď deti ostávajú so svojimi matkami v rovnakej izbe alebo  na rovnakom lôžku od narodenia, dochádza k prevencii infekcií a zvyšuje sa úspešnosť dojčenia, zvlášť pokiaľ sa kombinuje s asistenciou  pri dojčení.

Menej dojčenia  a viacej prikrmovania.

V skupine matiek, ktoré porodili v zdravotníckom  zariadení sa pozorovalo menej dojčenia  a viacej prikrmovania.

V rozvinutých krajinách je stále bežné, že sa ženám radí, aby obmedzili dobu dojčenia a dojčili v pravidelných intervaloch. Jedným z dôvodov je prevencia popraskania bradaviek. Ale v roku 1952 Illingworth et al zistili, že u matiek, ktoré mali svoje deti pri sebe bez stanovených intervalov medzi dojčením, alebo dobou dojčenia, dochádzalo menej k hromadeniu mlieka a popraskaniu  bradaviek. U ich detí bola väčšia pravdepodobnosť, že získajú späť svoju pôrodnú váhu, skôr než budú prepustení z pôrodnice a že budú výlučne dojčené jeden mesiac po pôrode.“

Podobné závery boli odvodené aj z ďalších štúdií, ktorých zoznam  môžete nájsť práve v príručke WHO. 

Našťastie sa v našich pôrodniciach už upustilo od trojhodinových intervalov medzi dojčeniami. Avšak i tak sa stále deti odoberajú mamám – napríklad na noc, aby si ženy oddýchli, počas dňa v čase návštevných hodín a podobne. Tento postup mamám ani deťom nepomáha (i keď v tej chvíli môžete mať pocti, že je to super, že si na chvíľku odo svojho dieťaťa oddýchnete!). Príroda to veru nenaplánovala tak, že porodíme a mláďatko odložíme. Ak to ponecháme na ňu zásobí nás hormónmi, ktoré nám pomôžu všetko zvládnuť…

Každý dotyk a kontakt s dieťatkom v nás spúšťa tvorbu oxytocínu

– hormónu lásky, ktorý okrem toho, že pomáha nadviazať „vzťah“ pomáha aj úspešnému dojčeniu, rýchlejšiemu zavinovaniu maternice, a tým pádom vedie aj k menším krvným stratám. Okrem toho zvyšuje prah bolesti…

Ďalší hormón – prolaktín je zárukou dostatočnej tvorby mlieka. A ešte je tu  množstvo ďalších  hormónov, ktoré sa tvoria v tele (cca 19 z nich je už preskúmaných) a napomáhajú „dozrievaniu“ a osídľovaniu  tráviacej sústavy dieťatka.

Takže tak, príroda to veru dobre vymyslela. A okrem WHO sú samozrejme aj ďalšie organizácie, ktoré sa týmto zaoberajú.

Taktiež  Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat označuje postup samoprisatia a následného plného dojčenia bez odobratia detí matkám na oddeleniach za najlepší postup.

A aby ste si nemysleli, že to len „inde“ takto robia, tak by ste mali vedieť, že na základe týchto faktov a vedeckých výskumov aj naše Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo odborné  usmernenie  k týmto odporúčaniam.

Takže – vy o tom už viete.

Vedia to aj ľudia, ktorí boli či budú pri vás v tom dôležitom okamihu vášho života?