V poslednom období sa často stretávam s maminami, ktoré sa chystajú na príchod svojho prvého bábätka, prípadne ho už priviedli na svet a potýkajú sa s prvými radosťami a starosťami. Najčastejšie sú to problémy s dojčením. Napriek tomu, že za posledné roky sa informovanosť o dojčení, najčastejších problémoch a ich možných riešeniach veľmi zlepšila, akoby sa stále a dookola opakovali tie isté situácie.
- Kedy sa mi rozbehne mliečko?
- Mám dosť mliečka na to, aby moje bábo nebolo hladné?
- Prečo to malé stále plače?
Toto sú 3 rôzne skúsenosti:
Na dojčenie som sa nepripravovala
V súčasnosti dojčím dokopy tretí rok, už moje druhé dieťa. Pred prvým pôrodom som sa pripravovala, asi ako najlepšie som vedela, ale zväčša na samotný pôrod, na zvládnutie problémov v tehotenstve, kupovala som všetky tie potrebnosti pre bábätko.
Absolvovala som dve predpôrodné prípravy, obe v nemocniciach. O dojčení na nich nepadlo ani slovo. Bola som odhodlaná dojčiť a nejako som dúfala, že to pôjde bez problémov. A ono to nešlo. Absolvovala som, myslím, klasický kolotoč neinformovanej matky.
Mlieko neprichádzalo
Syn sa síce krásne prisal, aj som prikladala často, ale mliečko netieklo. A malý začal byť nespokojný a plakal. Personál BFH my ochotne ponúkol glukózu a MM z laktária, k tomu nervózna spolumamička, ktorá mi povedala, že trápim seba aj dieťa, keď chcem čakať, až mlieko potečie – a depresia ťukala na dvere.
Sestričky veľmi nápomocné neboli, o tom, že by skontrolovali moje prikladanie alebo sa so mnou porozprávali a upokojili ma ani nehovoriac. Z počínajúceho zúfalstva a obviňovania sa z vlastnej neschopnosti ma vytrhol telefonát od kamarátky, „zaslúžilej matky“, ktorá ma upokojila a vysvetlila, že mliečko sa môže spustiť až na piaty deň. Nakoniec aj tak bolo a všetko sa začalo zlepšovať až po prepustení domov.
Keď okolie ani pediatrička nepodporia…
Mala som pocit, že mlieka mám dosť, malý papal často a v prvej poradni váha ukázala pekný prírastok. Trochu som sa upokojila, ale nie na dlho, pretože syn papal naozaj často, vo dne aj v noci, pomerne často plakal a začala som počúvať reči z okolia, že mám asi „slabé mlieko“ a malý je hladný a mala by som mu začať dávať „niečo na dojedenie“.
Najčastejšie som to počúvala od mojej mamy, lekárky, a tiež od všetkých starších žien v rodine a manželových kolegýň z práce. Bola som nešťastná z toho, že neviem, čo je vlastne správne, akých informácií sa držať, mala som pocit, že neustále bojujem proti všetkým a ten neustály boj ma vyčerpával. Priebežne som hľadala na internete, obtelefonovávala všetky kojace kamarátky, overovala som si, či robím veci správne. Podporu som, žiaľ, nenašla ani u pediatričky. Tá mi povedala, že ak dieťa po dojčení plače, treba mu dať prevarenú vodu a ak vypije 10 lyžičiek, je hladné a treba začať prikrmovať…
Pohľad späť
Dnes, keď o tom premýšľam, si len povzdychnem nad tým, koľkého stresu som mohla byť ušetrená (a aj moje dieťa), keby …
… keby som dostala všetky potrebné informácie o dojčení ešte počas tehotenstva,
… keby som v prvých chvíľach neistoty a zmätku dostala kvalitnú podporu zo strany personálu nemocnice,
… keby aj staršia generácia bola ochotnejšia akcpetovať zmeny v prístupe k dojčeniu a postupov pri zavádzaní príkrmov.
Iste by sa našlo ešte veľa ďalších „keby“, toto sú však pre mňa tri, ktoré som vnímala, resp. vnímam najintenzívnejšie.
Tehuľky, pripravte na dojčenie seba aj najbližších!
Kvalitný súhrn dobrých rád v článku: Dojčenie, pripravte sa u ž v tehotenstve»»»
(7 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Tourettov syndróm
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
chcela by som vedieť čo jesť aby som mala dostatok mlieka a aj také aby dieťa nebolo vyhádzané. Pri prvom som asi mlieko ani nemala pretože na 6týždeň som už musela prikrmovať aby rástol, pri druhom mi poradili aj mliečne výrobky ako sú tvarohy a jogurty. A napoosledy by si my mohla poslať čoho by som sa mala vyvarovať?
mne pomohli vsetci aj detska lekarka, aj moja mamina ,aj moja svokra. prve dieta nebol papkac a kakal na zeleno asi mesiac. vrestal a vresti doteraz- nebolo to len z jedla :-). Chcela som velmi, a vydrzala som. Ale netreba sa zbytocne trapit. Nemyslim si, ze je to najdolezitejsia vec na svete. Ale som rada, ze som to nevzdala a hadam sa mi to v puberte vrati 🙂 AHOJ
Ahojte, čítam tieito články, musím prispieť. Myslím, že dojčenie je vecou chcenia , ale naozaj obrovského, ja som mala na tretí deň tak naliate prsia, že sa synček nevedel prisať, obaja sme veľmi chceli. ešte k tomu veľmi pochudol. lebo si nevedel vytiahnuť dostatočne mliečka.Riešila som to až doma a len vďaka mne samotnej kojím až doteraz , syn má 15 mesiacov. Prekonala som sedem zápalov prsníka , menších či väčších,dva boli ozaj hnusné, teplota 40 a podobne. Teoria je fajn,ale vytrvalosť a obrovská vôľa kojiť je to, čo všetko prekoná. Veľkú podporu som v rodine nemala.Vytrvalosť, čo hory prenáša prajem všetkým .papa
Dakujem velmi pekne za vsetky reakcie, skusenosti a aj za vasu vytrvalost, hoci sa niekedy pri kojeni problemy vyskytli.
Pre KATKO – situacia, v ktorej si sa ocitla, je naozaj narocna. Viem si predstavit, ze si vycerpana po hospitalizacii a bojis sa o malu, aby nestradala. No myslim, ze by sa predsa len dalo skusit par tipov na podporu laktacie. Ak by si mala zaujem sa skontaktovat, ozvi sa mi cez mail. Pokojne dni. Maria
je to sice zaujimavy clanok, no mne nepomohli ziadne letaky ani brozurky ani internet. pred porodom som mala vsetko teoreticky zvladnute a nastudovane. no realita bola ina. rodila som sekciou kvoli preeclampsii. mlieko sa mi rozbehlo asi na 4. den, z coho som bola strasne stastna a domov odchadzala s pocitom, ze mam kopec mliecka a mozem kojit dcerku. 2 dni po prepusteni z porodnice som uz lezala na internom oddeleni – podozrenie na help syndrom, tlak 170/110. 4 dni som tam malu iba dojcila a cudovala sa den za dnom, preco je taka nekludna, preco placka, preco sa natahuje. ked sme prisli k detskej lekarke, tak mi to doslo. urobili sme test, kolko mala potiahne a bolo to hrozne – 15 ml. nevazila ani tolko, ako ked sa narodila a to uz mala takmer 2 tyzdne. tak co by ste robili vy? nedali by ste umelu vyzivu? ja som nedokazala malu nechat taku hladnu. kvoli stresom a atmosferou v nemocnici, tlaku, tabletkam na tlak pomaly ale isto o mlieko prichadzam, nepomaha nic, ziadne cajiky, ani vela tekutin, caste prikladanie, jednoducho nic. teraz ma mala spapat naraz 90 ml a ja si odsajem z oboch prsnikov 10, max 15 ml. tak ako by to riesili laktacne poradkyne?
Dobry článok. Aj ja som mala podobne pocity v nemocnici a po prichode domov. Mala sa absolutne neprisala a po pouziti klobucika co sa jej celkom pacilo a navrhli mi to dost neprijemne sestricky v porodnici pri odchode mliecko vyplúvala a cakala na flasu na ktoru ju v porodnici naucili. Vydrzala som neskutocne reci mojej svokry a hadky s mojim manzelom ktory nemohol pocuvat ten neskutocny krik ale podarilo sa. Malu som kojila do 6 mesiacov iba s klobucikom a do dvoch rokov az kym som ja nepovedala ze dost. Volala som ju pijavica. Takze prajem vsetkym mamickam aby vydrzali a hlavne nepocuvali svokry a obcas aj mamy, hoci tym sa jednoduchsie povie ze sa do toho starat nemaju.Ta moja mila svokra mi este ako tehotnej povedala, ze prvorodicky aj tak nemaju mlieko na kojenie tak si radsej mam kupit nejake flase a sunar este pred tym ako pojdem rodit. Takze podobne reci a reci o slabom mlieku kludne jednym uchom dnu a druhym von. Myslim si ze prvym uspechom uspesneho kojenia je pokoj.
Ja som patrila tiez k tym “stastnejsim” co dostali mliecko az po prichode z porodnice. Cely cas som v nemocnici prerevala a kazdy mi hovoril, ze no co sa stane ked bude maly na umelom. Vdaka internetu a vsetkym moznym informaciam , ktore som sa snazila zozbierat pocas tehotenstva o kojeni, sa mi po 6 hodinovom trapeni nakoniec podarilo synceka nakrmit MM. Dnes ma 7 kg a 3 mesiace a stale iba kojim. Prekonala som jednu laktacnu krizu, pocas ktorej mi pomohol najma moj manzel. Okolie a aj najblizsia rodina ma uplne sklamali a vrcholom bolo vyhlasenie mojej svokry, ze jej vnuca bude podvyzivene ak mu nic ine do 6 mesiacov nedam. Takisto moja mama ma stale presviedca, ze ked ma dieta nad 5 kg, treba ho prikrmovat, lebo MM mlieko mu vraj uz nestaci. z coho potom nas Matko pribera.
Zelam vsetkym mamickam pevne nervy.
Dobry clanok. Uzitocny. Pravdou je, ze mnohe predporodne pripravy sa venuju vstekemu, co konci 3 dobou porodnou, zasitim a 2 hodinovym odpocinkom na sale. zial, aj ja som absolvovala 2 taketo pripravy, kazdu inde a o tom, co pride po odchoe zo saly sa nikde ani nezmienili. Unava, panika, stres, uplne vypnutie racia po prichode na izbu s babatkom na rukach a clovek nevie kde je sever, nieto este zacat novu etapu – kojenie. My sme to zvladli vdaka tvrdohlavosti mojho novorodenca, ktory od prvej hodiny zivota do dnesneho dna (3 roky a 3,5 mesiaca) odmietal a odmieta akukolvek nahradu – glukozu, umele mlieka vsetkeho druhu, “babske” recepty na ryzove odvary a pod. Tipicka chyba – po navrate z porodnice, prechodne znizenie laktacie a uz som bezala do lekarne a zasobila sa 3 druhmi umeleho mlieka. dakujem iba svojmu synovi, ze na nic neskocil a donutil ma vybojovat ten boj so sebou, inak ma nemal kto podporit vo vytrvalosti. Zelam vsetkym take vyberave deticky ako mam ja.
len mi je luto, ze som tu neinformovanost zazila, a tiez som si nevedela poradit v situacii, ked sa maly tazko prisaval, bol takmer stale hladny a okolo mna len babky. A tak sme presli na UM. Dnes by som bola uz mudrejsia a urcite to nevzdavala po prvom neuspechu. Urcite by som si usetrila starosti a depresie, ze som zla matka, ked nekojim. Pri druhom dietati urcite budem mudrejsia. Drzim vsetkym mamickam palce, aby co najdlhsie kojili.
Ja mám dnes 4mesačnú dcérku, a naozaj je veľmi dôležité, mať zázemie v rodine. Prekonala som 2 laktačné krízy a nebolo to vôbec jednoduché, keď mi moji rodičia denno denne hovorili, že je dcéra hladná a aby som jej dala umelé mlieko. Ja som si ale stála za svojim, a veľakrát som si vďaka rodičom pripadala ako krkavčia mama, že necháva svoje dieťa hladné. (Ale váhový prírastok hovoril o niečom inom…) V mojom trápení som mala však podporu u mojho manžela, za čo mu pekne ďakujem. Som naozaj sklamaná z našich rodičov, ktorí hneď pri nejakom probléme s kojením sa oháňajú umelým mliekom, príkrmami a historkami – ty si už ako 3 mesačná “jedla” halušky a nič ti nie je. Vďaka internetu, laktačným poradkyniam a samozrejme manželovi ešte stále dojčím a dúfam že aj naďalej budem.
No pri mojich biologickych dispoziciach by bolo skor umenie nekojit ako kojit. Uz pred porodom sa mi prsia naliali do cisla ake ani podprsenky nevyrabaju a ked mi v nemocnici skusala doktorka ci mam dost mlieka, tak ju to rovno ostriekalo. Haha. Takze ja odporucam maminkam, ktore nechodia po porodnici a nevykrikuju ktore dieta je tam hladne, aby mi preboha to mlieko odsalo, aby boli trpazlive a vpohode. Vsetko ma svoj cas a vsetko ma aj svoje problemiky. Ja som mala hlavne problem s tym, ze kolko si este mozem odsat, aby sa mi prsia nezapalili ale zase aby som nezvysovala produkciu mlieka. No holt, neda sa na vsetko pripravit, nemozem zrazu vystudovat aj pediatriu aj psychiatriu aj byt laktacnou poradkynou, takze je koniec koncov dobre, ze sa clovek ma na koho obratit.
aj ja som pocas tehotnosti absolvovala kurz tehuliek v MC Bambino v Poprade, a dakujem Mgr. Lubke Lapsanskej a laktacnej poradkyni Mirke Parizekovej, ze nas vsetky super pripravili na porod aj dojcenie. Urcite aj vdaka nim som svoje deti aj ked s obcasnymi problemami dojcila 2 roky a l,5 roka /kedy sa mala odstavila sama/. Vela mi pomahal aj manzel, ktory bol lna kurze so mnou