Kto sa má v tých éčkach vyznať?

MikSa 15
Éčka

Nedávo sa mi do „mejlovej“ pošty dostala príloha (pozri príloha č.1), ktorej obsahom bol zoznam potravinárskych prísad tzv. éčok. Bola som úplne nadšená! Konečne prišiel niekto s nápadom podať úplný zoznam tých záhadných éčok aj s ich ne/škodlivými účinkami. Už si to len prečítam, 2x vytlačím (jeden exemplár nalepím do kuchyne, druhý si vložím do peňaženky) a nebudem musieť v obchode bezradne postávať a „študovať“ výrobky s éčkami – život gombička.

Neskôr som sa dopočula, že oný mejl nie je vôbec pravdivý. Začala som sa viac zaujímať o chemické zloženie potravín, ale prišla som k záveru, že pravdu o éčkach nevie asi nikto. Asi existujú dva tábory: pre a proti. Rozhodla som sa neveriť ani tým, čo vidia v každom éčku nebezpečie (napr. E330 je obyčajná kyselina citrónová) a ani tým, čo tvrdia, že éčka máme úplne pod kontrolou.

Kedysi by ma asi táto nejasnosť v éčkach nezaujímala, ale odkedy prešlo naše dojčiatko na tuhú stravu a ja sa snažím uľahčiť si varenie pre neho i pre nás, (jogurty, polotovary a pod.) začala som si viac všímať zloženie jednotlivých výrobkov. O éčkach som počula vždy len to najhoršie, a tak potraviny, ktoré mali v ingredienciách napísané nejaké veľké E, som vrátila do regálu s povzdychom „samá chémia“.

Dnes som sa posunula aspoň o krok ďalej:

Viem, čo znamená to „E“ (medzinárodný číselný kód, ktorým sa rovnako označujú pridané látky do potravín všade na svete), viem, že niektoré éčka môžu vyvolať u citlivých ľudí a najmä u detí alergické reakcie, viem že éčka môžu byť živočíšneho pôvodu alebo aj z geneticky modifikovaných organizmov, viem tiež, že existujú právne predpisy a rôzne vyhlášky týkajúce sa podmienok použitia a kvality éčok, viem, prečo sa tam dávajú (predlžujú trvanlivosť, dodávajú farbu, chuť a vôňu, zahusťujú, konzervujú, osladzujú a pod.), viem, že potraviny s éčkami treba kupovať rozumne, pretože nesú isté riziká a môžu byť príčinou alergickým reakcií a rôznych ochorení…

Vyjadrenie odborníka – chemika

Naozaj je okolo E-čok dosť hystérie a musím konštatovať, že žiadny názor nie je definitívne správny. Neviem sa vyjadriť k tomu, či daný zoznam (viď príloha) je úplný a pravdivý, alebo nie.

Veľa ľudí z presvedčenia odmietne všetko na čom je E. Odmietne si kúpiť nealko alebo sladkosť s E XY, ale pritom si do kávy dá presne ten istý sacharín alebo aspartam, ktorý sa pod týmto názvom skrýva. Na druhej strane kuchynská soľ či sušená paprika má tiež svoje E. V malom množstve neškodí, ale skúste zjesť kilo soli.

Výhodou týchto čísel je, že sú nezameniteľné nejakým skomoleným preložením alebo zavádzajúcim názvom. V systemizovaných zoznamoch sú potom nielen presné názvy a zloženia, ale aj povolené dávky v nejakej potravine (v závislosti nielen od typu látky ale aj potraviny, čo je dôležité), odporúčané maximálne dávky na deň, ale napríklad aj štandardné metódy ako ich stanoviť či dokázať.

V minulosti sa nehovorilo o E-čkach, len sa napísalo jednoducho „prifarbené, aromatizované“. Čo je lepšie?

Mailov ohľadne E-čok obieha veľa, čím ich nechcem spochybňovať, ale treba ich brať s rezervou. Dobre je vyhýbať sa umelým arómam, farbivám a sladidlám, ale to tiež nie je absolútne. Keď niekto vie, že je citlivý na glutamat, tak sa má vyhýbať nielen sušeným polievkam a podobným výrobkom (či už s označením glutamatu alebo bez), ale napr. aj čínskej kuchyni.

Orientácia v tom, čo jeme, je dôležitá, ale pozor na extrémizmus.

Pripravila MikSa

Užitočné Ečkové stránky:

 


Príloha č. 1 – mejl

Přísady do potravin

Distributor: Klinika dětské onkologie Univerzity Dűseldorf

1. Neškodné přísady

E 100,101,103,104,105,111,121,122,126,130,132,140,151,152,160,162,163,170
E 174,180,181,200,201,236,237,238,260,261,262,263,270,280,281,282,290,300
E 301,305,306,307,308,309,322,325,326,327,331,332,333,334,335,336,337,382
E 400,401,402,403,404,405,406,408,410,411,413,414,420,421,422,440,471,472
E 473,474,475,480

2. Podezřelé přísady

E 125,141,150,153,171,172,173,240,241,477

3. Nebezpečné přísady

E 102,110,120,124

4. Přísady poškozující zdraví

  • Poškození střev – E 220,221,222,223,224
  • Poruchy zažívání – E 338,339,340,341,450,451,483,485,486, Eiscreme E 107
  • Kožní onemocnění – E 230,231,232,233
  • Zničení vitamínu B12 – E 200
  • Cholesterol – E 320,321
  • Citlivost nervů – E 311,312
  • Kurděje – E 330 je nejnebezpečnější !!! (rakovinotvorný) obsažen např. v krabím masu, sýru BONBEL, houby v konzervách, rajčata v konzervách

    5. Rakovinotvorné přísady

    E 131,142,210,211,213,214,215,216,217,239
    Pozor
    E 123 je silně rakovinotvorný !!!
    V USA a Rusku zakázán !

    Pozor na následující přísady především v těchto potravinách:

    Mamba E 123/E 110, pozor !
    Medvídci ze želatiny, Harribo – želatina, lentilky, šlehačkový pudink Zotti, rybí prsty Iglo, smetana Kraft, smetanový sýr se salámem Kraft, vanilkový pudink E 102/E 110,
    hotové omáčky všeho druhu.

    Vyvěsit a používat !!! Jedná se o zdraví Vaše a Vašich dětí. Zabraňte používání těchto přísad tím, že budete správně vybírat výrobky, které kupujete. Kupující nakonec určuje složení výrobku. Myslete na Vaše zdraví a zdraví Vašich dětí.

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Dobry den,

    Ja mam len jednu otazku. Uvadzate ze E330 je najnebezpecnejsia prisada(rakovinotvorna) na stranke http://www.sportujeme.sk/ecka-e330 sa ale uvadza, ze tato latka je ta najbezpecnejsia zo vsetkych E-cok pouzivanych v potravinarskom priemysle.

    Mozete mi k tomu dat prosim vas nazor.

    Dakujem

  2. Nikoleta Dineen to napisala presne, aj uviedla, ako ti amateri prisli na to, ze kyselina citronova je rakovinotvorna. Ludia, ktori tomu veria, by mali dostat Nobelovu cenu za naivitu. Kyselina citronova, E330, je latka, bez ktorej by ste neprezili jednu sekundu. Mate ju v kazdej bunke, bez nej by bunky nevedeli vytvarat energiu. Vratte sa radsej do skoly alebo radsej sa k nicomu nevyjadrujte, lebo ste len na smiech tym, ktori tomu rozumeju…

  3. Nikoleta Dineen, neviem kto si ale chvalit sa tym ze pracujes v zdravotnictve neni moc vyhrou big green …ked uz teda si „zbehla “ v eckach …tak aspon sa nesmej ze E330 neni skodliva! rada ti objasnim ze syntetizovana kys- citronova neni ani vitamin C ani kyselina ktora sa nachadza v citrone ….je to len cisty chemicky produkt !Ktory je rakovinotvorny takze ta holka co to vyvesila na plochu netvrdila bludy!tak enjoy your life smile

  4. Dobrá rada nad zlato.Kupte si knihu Víme co jíme? aneb: Průvodce ,,ěčky “

    v potravinách. Dr.Tereza Vrbová. Doporučuji !

  5. Ha! Tak ste ma inspirovali, aby som isla hladat informacie na vlastnu past v mojich „tajnych“ zdrojoch. Len tak pre informaciu, tema roznych E-ciek a biopotravin, atd. ma zaujima odvtedy, co mojmu synovi ako 1.5 rocnemu stanovili diagnozu astmy. Taktiez pracujem v odbore pribuznom zdravotnickemu vyskumu a po rokoch som si vytrenovala oko a instinkt na to, aby som vedela zvazit doveryhodnost informacii (aj ked netvrdim, ze na 100%). Internet je vyborna vec, ale netreba mu slepo doverovat. Mnohe informacie su neoverene, zavadzajuce, ci priam nebezpecne. No, ale som sa zasmiala na „E330–najnebezpecnejsie“. E330 je praobycajna kyselina citronova. Podla horeuvedenej prilohy by sme museli vsetci umriet na rakovinu, pretoze kyselina citronova sa uplne prirodzene vyskytuje aj v ludskom tele; je sucastou buniek, atd. Ale najvacsi hlod bol, ze sa vyskytuje v krabom mase. Nuz, ten krab sa tam dostal preto, lebo nejaky zurnalista nevie po nemecky alebo po anglicky. Totizto „Kreb“ (po nemecky), ci „cancer“ (po anglicky) znamena nielen „krab“; ale aj „rakovina“. Niekto cital spravu o tom, ze E330 je rakovinotvorne (co aj tak nie je pravda), ale vyslo mu z toho, ze E330 sa nachadza v krabom mase. Ha-ha, no to je naozaj dobre!

  6. 1. Princíp výroby

    Kyselina citrónová sa vyrába fermentáciou z melasového alebo čistého cukru, tj. dextrózy, sacharózy, glukózy, hubou Aspergillus niger a následnou izoláciou kyseliny citrónovej z kvasných roztokov.

    2. Chemický vzorec Rel. mol. hmotnosť Číslo CAS Číslo EINECS

    KCB: C6H807 192.13 77 – 92 – 9 2010691

    KCM: C6H8O7 . H2O 210.14 5949 – 29 – 1 2010691

    3. Štandard kvality: PND 50 – 600 – 98

    Doleuvedené kvalitatívne parametre zodpovedajú posledným vydaniam štandardov BP/USP/E 330.

    4. Chemické a fyzikálne požiadavky

    Kvalitatívne parametre : Garantované hodnoty :

    Kyselina citrónová 99.5 – 101.0 %

    Čírosť roztoku test vyhovuje

    Farba roztoku:

    – KCB Hazen max. 15

    – KCM Hazen max. 10

    Bárium (Ba) test vyhovuje

    Vápnik (Ca) max. 0.02 %

    Ťažké kovy (ako Pb 2+) max. 0.0005 %

    Olovo (Pb) max. 0.0001 %

    Železo(Fe) max. 0.005 %

    Chloridy (Cl -) max. 0.005 %

    Sírany (SO4 2-) max. 0.015 %

    K.šťavelová max. 0.01 %

    Karbonizujúce látky test vyhovuje

    Popol (sír.) max. 0,05 %

    Voda:

    – KCB max. 0.5 %

    – KCM max. 7.5 – 8.8 %

    Arzén (As) max. 0.0001 %

    Ortuť (Hg) max. 0.0001 %

    5. Charakteristika

    Bezfarebné alebo biele kryštály, kryštalický prášok. Veľmi dobre rozpustný vo vode, rozpustný v etanole, slabo rozpustný v éteri.

    6. Balenie

    25 kg viacvrstvové papierové vrecia s PE-vrstvou, 1000 kg na palete 80 x 120 cm, obalené prieťažnou fóliou. Na požiadanie v polypropylénových big-bagoch 500 – 1000 kg na palete 100 x 120 cm.

    7. Podmienky skladovania

    Skladovať vo vnútri, v suchých skladoch, bez chemických exhalácií, v originálnom balení. Doporučená skladovacia teplota +5°C až +30°C, doporučená max. vlhkosť max.75%.

    8. Vlastnosti

    Kyselina citrónová je biela kryštalická látka alebo biely kryštalický prášok kyslej chuti, bez zápachu, mierne vlhnúci vo vlhkom vzduchu. Veľmi dobre rozpustná vo vode, voľne rozpustná v etanole (96 %).

    9. Druhy a oblasti použitia

    Kyselina citrónová sa vyrába v dvoch druhoch – kyselina citrónová monohydrát (KCM), kyselina citrónová bezvodá (KCB). Používa sa najmä v potravinárskom priemysle pri výrobe sirupov, nealkoholických nápojov a ako konzervačné činidlo. Ďalej sa používa v chemickom priemysle pri výrobe detergentov a v ďalších priemyselných odvetviach podľa potrieb odberateľov.

  7. Kurděje – E 330 je nejnebezpečnější !!! (rakovinotvorný) obsažen např. v krabím masu, sýru BONBEL, houby v konzervách, rajčata v konzervách

    tak som si pozrel, na tom CZ zozname je pod kodom E330 kyselina citronova…

    mozno je aj zvysok toho mailu rovnako doveryhodny…

    1. presne tak, aj ja som to pozerala a nie je to oznacene ako najnebezpecnejsia latka a viac E zo zoznamu ni nesedi.
      Napriklad:E486,E485,E450,E340,E341,E338,E339- tieto vsetky latky nie su pri beznej konzumacii nebezpecne.
      Dalej, tie latky, ktore hore v clanku su uvadzane ako poskodzujuce creva a kozu maju uplne ine vedlajsie efekty.
      Bola by som rada aby sme sa tu zbytocne neplasili nejakymi smrtelnymi potrvinami. Nie vsetko je zivotu nebezpecne. Aj ked je toho skutocne dost.

  8. Viem, ze su Ecka skodlive, ale ide o to, ze ak ich clovek bude prijimat v malych davkach pravidelne tak si jeho organizmus na ne zvykne a nebude moct bez nich existovat, je to naozaj fakt no malo kto si to uvedomuje

  9. Som vystudovana dietologicka a z mojho pohladu je pre cloveka dolezite sledovat tieto pridavne latky v potravinach.

  10. Ak mate v tych nestastnych Eckach chaos, tak si precitajte vyborny clanok z casopisu regenerace.Konkretne cislo 6,7/2002-pod nazvom Pridavne latky, Alergie na potraviny od Vita Syroveho.Ja som si to vytlacila a mam to v kuchyni hned poruke, pretoze mi zalezi na zdravej strave nielen pre mna, ale aj pre mojho maleho Samuela, ktory uz o mesiac ochutna nieco ine ako len mamickine mlieckosmile

  11. No neviem, neviem, nejako sa mi z toho toci pred ocami a myslim si, ze je to s E-ckami pritiahnute za vlasy. Pracujem v potravinarstve a konkretne kontrolujem spravne oznacovanie vyrobkov v slovenskom jazyku a stretavam sa s E-ckami aj s tymi, ktore su uvedene ako zdraviu skodlive. Vacsinou ide o farbiv a ako npr. E 110 je synteticke zlte farbivo, E 142 je synteticka zelena, E 120 je synteticka cervena – karmin. Tieto farbiva sa pouzivaju hlavne v cukrovinkach – napriklad v dropsoch, fure alebo lizankach a verte mi, je ich tam velmi, velmi malicko a su tam pridane len preto, aby bol po farebnej stranke pre spotrebitela atraktivnejsi. Takze aby vam, alebo vasim detom mohli uskodit, museli by zjest naraz cely karton asi 600 kusov lizaniek, co teoreticky nie je mozne. Takze sa tiez priklanam k tomu aby sme kontrolovali E-cka a pokial nemuseli nekonzumovali potraviny, kde su, ale tomu sa vyhnut neda, ale to si treba nastudovat o ake E-cka ide, ci su to len farbiva, alebo aromy, nahradne sladidla, alebo ine pridavne latky, no na to je potrebny odbornik. Podla pravnych predpisov SR, ako podklad pouzijem Potravinovy kodex- kde je to vsetko popisane vratane noriem kolko percent coho mozno do potraviny pridat, by sa mali vsetky potravinove vyrobky predavane v SR podrobit takzvanej certifikacii alebo kontrole na obsah tazkych kovov, farbiv a vsetkeho – skratka E-ciek. Robia to specializovane laboratoria a kontroluju pripustne mnozstva tychto latok. Podla zakona kazda potravina by mala byt z casu na cas kontrolovana, ci tieto normy splna. Ale to uz zalezi na samotnom vyrobcovi alebo dovozcovi, ci do toho investuje peniaze.

    A aj tu plati za lacny peniaz – brak. Takze radsej investujem do zele, ktore bolo drahsie no vyrobene z kvalitnych morskych rias a odmietnem lacne zele vyrobene z konskych kopyt a usi.

  12. V Pravde zo dna 9.10 2003 su tomu venovane dve strany a je tam aj rozhovor so slovenskym odbornikom Ing. Alexandrom Szokolayom, DrSc. na pridavne latky (E) v potravinach. Pre mna je dolezite, ci pod tym-ktorym papierom, ktory obieha okolo je aj niekto konkretny podpisany, lebo napr. viem, ze v Cechach bola asi pred styroma, alebo viacerymi rokmi koli tomu velka afera, lebo nejaky redaktor bol osloveny k tejto teme napisat clanok. Co urobil? Posurfoval na internete a popisal zavadzajuce informacie v casopise Kvety. Potom sa k tomu vyjadrovala kopa roznych uznavanych odbornikov a lekarov, ktori vela veci ujasnili. Dokonca bolo aj odvysielane vyjadrenie riaditela nejakej kliniky, alebo vyskumneho centra z Nemecka, ktore bolo uvedene ako vydavatel tohto letaku. Ten sa vyjadril, ze to vobec od nich nepochadza. Tym nechcem povedat, ze niektore ecka nie su skodlive, ale castokrat su niektore ich cisla mylne uvedene v nespravnej kolonke. A tak sa moze stat, ze neskodlive ecko bude uvedene v kolonke rakovinotvorne. Inac, vela som sa o tom dozvedela v Prahe od Ing. Proksana, ktory ma vyskumny ustav a vie o tychto eckach velmi zaujimavo rozpravat.

  13. ja som to tiez kukala, upresnim: je to z esorea.cz/E/etab.htm Takze E102-tartrazin, farbivo (skodlive pri pouzivani vo vacsom mnozstve (1), nevhodne pro alergiky, astmatiky a hyperaktivni deti (2)). E110 – oranzova zlut, farbivo: (1),(2). E123 – amarant: (1),(2). E131- patentni modr V,farbivo: (1),(2). E142- brilantni zelen kysela (lisaminova zelen),farbivo: (1),(2). a ostatne kuknite v tej tabulke…

Pridaj komentár