Stravovanie našich chlapov

V dnešnom článku sa chcem venovať nám všetkým, ale najmä mužom, ktorí boli naučení jesť „slovenskú klasiku“. Po narodení dieťatka sa mnohé mamičky snažia začať so zdravšou stravou – teda viac zeleniny, ovocia, celozrnné výrobky, chudé „biele“ mäso, viac rýb, menej (žiadne) sladkostí a pod. Z mnohých reakcií na babetku.sk vidím, že v snahe zmeniť stravovacie návyky (aj svoje vlastné!) častokrát nenájdu podporu u svojich mužných polovičiek.

Čo sa za mladi naučíš…

Môj prastarký bol vegetarián. Keď zomrel, mala som len 11 rokov, takže som sa do tej jeho stravy veľmi nerozumela a ani som ju nesledovala, ale pamätám si, ako si pripravoval ovsené vločky s množstvom surovej zeleniny – paradajok a papriky. Naučil sa to v Amerike, kde prežil svoju mladosť. Škoda, že sa aspoň niektoré jeho zvyky nenalepili na celú našu rodinu… Moja prastará mama, jeho manželka, rada jedávala slaninu, bravčové parené mäsko a chlieb s masťou a cibuľou. Slovenská klasika :-)… Vždy mala poruke čokoládku a ponúkala mi aj rôzne iné sladkosti (ako to s obľubou staré mamy robia…). Raz som sedela na veľkej debne, v ktorej bývalo drevo, bolo to vo vianočnom období. Viem to podľa kubánskych pomarančov, ktorými ma kŕmila – veď kedy už vtedy bývali na trhu pomaranče? Jedine v zime a na Vianoce. Fígeľ bol v tom, že mi ich namáčala do cukru, aby boli sladšie… Sladké kubánske pomaranče…

Ja som odrastala na klasickej slovenskej strave a môj manžel tiež. Chlieb sa kupoval biely, maslo klasické, robili sa zabíjačky, často sa varilo bravčové, na obed v nedeľu býval vyprážaný rezeň, sladkosti patrili ku každodennému životu. Stravovacie návyky som začala korigovať, až keď som sa vydala a keď sa mi narodili deti. A tu som zistila, že zmeniť zakorenené stravovacie návyky a chute nie je také jednoduché, a to nielen u mňa, ale – najmä – u môjho manžela…

Chlapi o zdravú stravu menej dbajú…

Netvrdím, že všetci, ale mnohí. Poznám niekoľkých mužov, mojich rovesníkov, ktorým sa obed neráta, keď nemajú na tanieri mäso. Poznám mužov, ktorí jedia radi údeniny, guláše, bravčové rezne, smotanové polievky, salámy, krémeše a pod. Keď som sa jedného muža, ktorý má mimoriadnu nadváhu, pýtala, prečo jedáva na raňajky guláš a či by nemohol byť ten guláš napr. z kuracích pŕs, povedal mi, že mu to nechutí… A tak som dospela k presvedčeniu, že niektorí chlapi pri jedle nepremýšľajú. Jedia živočíšne to, čo im chutí. Podobnú skúsenosť má Justína: „Škoda energie! Väčšina chlapov má oveľa vyššie sebavedomie ako my, ženy, a akúsi spokojnosť so samými sebou. Môjmu mužovi som sa snažila nenápadne a pomaličky zmeniť vepřo – knedlo na zeleninku, do koláčov pridávať celozrnnú múku a pod. Úplne bezvýsledne! Aj som zaviedla na to debatu, veľmi som sa snažila nepoučovať, len jemne načať otázku jedla a zdravia. A on mi veľmi ohľaduplné a jemne oznámil, že bude jesť to, čo mu chutí a žiadne iné parametre ohľadom jedla neuznáva.“

Iste, aj mnohé ženy majú problémy s jedlom, najmä sladkosti bývajú kameňom úrazu, ale teraz sa venujeme mužom. Aby som nepostavila článok na mojom pozorovaní okolia a subjektívnych pocitoch, začala som pátrať, či existuje nejaká štúdia, ktorá by stravovanie mužov skúmala. MUDr. Katarína Babinská, PhD., odborníčka na výživu moje domnienky potvrdila: „Výskum sa robil ešte v r. 1999. Zistili sme, že chlapi majú oveľa väčší výskyt nadhmotnosti, a to už aj v mladom veku. V porovnaní so ženami jedávajú menej ovocia a zeleniny, preferujú biele druhy chleba a pečiva. V ich strave sa častejšie objavujú vajíčka a živočíšne tuky – maslo, či bravčová masť. Menej si potrpia na pravidelný príjem mliečnych výrobkov, dve tretiny opýtaných konzumuje kyslomliečne výrobky iba niekoľkokrát do mesiaca.“ Výsledky výskumu potvrdzuje aj Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý dlhodobo sleduje stravovacie návyky Slovákov: „Stravovanie mladších mužov v porovnaní s mladšími ženami je výrazne horšie, konzumujú vysoké množstvo tukov a veľa solia. Stravovanie mladších aj starších mužov je charakteristické vyšším energetickým príjmom, vysokou spotrebou tukov a bielkovín. Starší muži skonzumujú o 39 percent viac bielkovín, ako odporúčajú odborníci na výživu, mladší muži sa prekonávajú v spotrebe tukov. V priemere prijmú každý deň až 151 percent optimálnej dávky.“

V čom je príčina nesprávnych stravovacích návykov?

„Príčin je asi viac,“ hovorí MUDr. Babinská. „Existuje spoločenský tlak na príťažlivý vzhľad žien, preto sa ženy snažia lepšie stravovať a byť štíhlejšie. Keď muž priberie, povie sa, že „zmužnel“. Ženy nakupujú a varia, a tak chtiac – nechtiac vedia viac o výžive, aj tej zdravej, ženy čítajú ženské časopisy, v ktorých sa veľa píše o zdravej výžive.“ A nakoniec dodáva: „Opýtala som sa môjho muža, ktorý tvrdí, že fajčenie, stresy a zlá výživa patria k imidžu muža, o ktorého sa kedykoľvek môže žena oprieť.“

Správnym zložením stravy pritom môžeme predísť mnohým chorobám. Ak nastúpi choroba, je už neskoro. A ak sa aj choroba v rodine objaví, opäť to bývajú väčšinou muži, ktorí sa niektorých potravín vzdávajú ťažšie. Jana píše: „Nechcem zovšeobecňovať, ale máme v rodine možnosť sledovať mužský a ženský prístup k úprave stravovacích návykov po prekonanej rakovine hrubého čreva – a čo myslíte, kto sa nevie vzdať údenín?“

Rôzne názory na „zdravú stravu“

„Kedysi sa propagovalo mlieko, dnes hovoria, že je škodlivé, kedysi sme jedli len živočíšne maslo, dnes len rastlinné, aj o vajciach sú rôzne informácie,“ hovorieval môj starý otec, keď sme sa bavili o jedle. Naozaj je to tak, s dobou sa menia zvyklosti. „Poznatky o správnej výžive sa vyvíjajú. Odporúčania sa priebežne aktualizujú, čo môže vzbudzovať mylný dojem, že vedci sa nevedia dohodnúť,“ hovorí MUDr. Babinská. A rôzne sú názory aj nás, laikov. Každý považujeme za „zdravé“ niečo iné. Napríklad Tina nám napísala, že na túto tému sú „ideálnym príkladom nízkotučné mliečne výrobky – odstránením tuku sa z nich odstránia aj vitamíny, vápnik a iné zložky, vďaka ktorým je pôvodný mliečny výrobok považovaný za zdravý. Bežná žienka si prečíta, že je výrobok nízkotučný a už ho kupuje v dobrej viere, že robí niečo pre svoje zdravie. Takže nakoniec jej muž, ktorý si dá omnoho chutnejší plnotučný výrobok, sa vlastne stravuje zdravšie než ona.“ MUDr. Katarína Babinská, PhD. hovorí: „S týmto názorom nemožno súhlasiť. V svetle dnešných poznatkov je na tom lepšie „bežná žienka“. Naďalej sa odporúčajú polotučné alebo nízkotučné výrobky, pretože živočíšneho tuku máme stále viac než dosť a je to tuk, ktorý ohrozuje naše srdce. Obsah vápnika sa odstránením tuku nemení. Vajcia sú už opätovne rehabilitované, pretože nezvyšujú cholesterol až v takej miere, ako sa pôvodne predpokladalo.“

Na čom teda stavať?

Ale predsa len existuje základ, na ktorom sa dá stavať! „Zdravá výživa je možná iba konzumáciou rozličných druhov potravín udržujúcich požiadavky rovnováhy živín. V tomto zmysle nie sú dobré alebo zlé potraviny, každá z nich má úlohu v poskytovaní rovnováhy, avšak niektoré potraviny sú lepšie zásobené určitými živinami ako ostatné,“ uvádza sa v stanovisku Ústavu verejného zdravotníctva SR.

POTRAVINOVÁ PYRAMÍDA DENNÉHO PRÍJMU POTRAVÍN

• 40 % potraviny zo skupiny obilniny, chlieb, ryža a cestoviny

• 35 % ovocie a zelenina

• 20 % mlieko, mliečne výrobky, mäso, hydina, ryby, strukoviny a orechy

5 % tuky, oleje a sladkosti.

Dôležité je aj piť 2-3 litre tekutín denne (káva sa neráta…).

KEDY KOĽKO?

Základom sú tri hlavné jedlá: raňajky, obed a večera a 1 – 2 menšie porcie medzi hlavnými jedlami – desiata a olovrant.“

Takto to nefunguje!

Narodí sa dieťa, žena s výpiskami zo všetkých článkov o zdravej strave vbehne do predajne s biopotravinami a urobí obrovský nákup, doma to všetko vyloží do komory a vyhlási: „Tak, a odo dnes jeme zdravo!“ Naservíruje mužovi na obed rizoto z celozrnného kuskusu so zeleninou a sójovou smotanou :-). Nehovorím, že je to zlé jedlo, ale všetko treba robiť postupne a s mierou. Najprv kuskus a inokedy sójová smotana. Tina nám napísala: „U nás som ja tá, ktorá má väčší problém jesť zdravo než môj muž. Myslím, že si treba uvedomiť dve veci: jedlo, ktoré nie je chutné, vám nezožerie ani pes, nie ešte „rozmaznaný“ dospelý človek. Ak niekomu predložíte jedlo s tým, že je extra zdravé, ale to je asi to najlepšie, čo sa o ňom dá povedať, nečakajte úspech. Napr. celozrnné náhrady vecí, ktoré sa bežne robia z bielej múky, majú úplne odlišnú chuť. Nie je dobré provokovať muža tým, že síce dostane svoje obľúbené parené buchty, ale bude tam celozrnná múka. Lepšie je dať mu rovno niečo, čo ešte nikdy nejedol takže neočakáva svoju obľúbenú chuť, a nie je potom sklamaný.“ Tak ako na to? Zrejme je najlepšie jednoducho sa dohodnúť. Záleží od každej domácnosti, ale napr. dohoda môže znieť, že na raňajky bude vždy čerstvá zelenina, každý deň sa bude podávať čerstvé ovocie a jogurt, do koláčov či palaciniek sa primieša aj celozrnná múka (ale najemno pomletá, takú potom ani „necítiť“, takže nič pod zubami neškrípe), nebudú sa kupovať údeniny a kadejaké lacné salámy, smotanové jogurty a pod. Tak nejako by to mohlo fungovať – dohodou :-)…

A veď ženy…
Áno, páni, máte pravdu, keď nás, ženy, kritizujete za kadejaké nezmyselné diéty či „nejedenie“: „Nehnevajte sa na mňa, ale väčšina chlapov „je mozgom“. Žiadne zaručené diéty typu nič 🙂 alebo týždeň nejesť , lebo sa chudne a potom sa napchať, až mi je zle. Alebo vynechávať raňajky. Najprv si urobte poriadok u seba a potom kritizujte. Jest treba všetko, z každého rožka troška – aj mäso (aj červené), aj chleba (aj biely), aj cukinu, aj artičoky. Všetko, a nie len probiotické , zdravé, vegánske,“ poslal svoj názor Jojo.
Klobúk dolu!
Stanka sa pokúšala o zmenu stravovacích návykov svojho chlapa 3 mesiace. Nepodarilo sa. Napísala: „Sú aj výnimky, napr. Dr. Bukovský. Ale ten môj je len môj manžel, ktorý bol vychovaný na rezňoch, klobásach, salámoch… a to sa podľa mňa nedá zmeniť. Takže klobúk dolu pred nejakým chlapom, ktorý zmenil svoje stravovacie návyky a zostal pri tom!“ Opačnú skúsenosť má Mirina: „Môj muž nebol nikdy vyslovene mäsový typ alebo omáčkový, takže celú stratégiu zdravšieho stravovania pochopil rýchlo. Videl, že mi na tom záleží a PODPOROVAL ma. A to myslím aj skutkom. Nielen preto, aby sa aj mne ľahšie „vzdávalo“ obľúbených jedál, ale aj kvôli dcére. Nedá sa jedávať „po slovensky“ a decku vnucovať zdravú stravu založenú na zelenine a obilovinách. To by asi dlho nefungovalo. Ale ta podpora musí vychádzať zvnútra človeka, pretože jedlo je veľmi významná časť života a byť minimálne 3x denne absolútne nespokojný, to neprináša do rodiny pohodu.
Meniť stravovacie návyky nie je ľahké. Ale nie je to nemožné! Platí to nielen pre mužov, ale aj pre nás, ženy. Ale o tom niekedy nabudúce…