Nie je bio ako bio: Ako sa pestuje zelenina do príkrmov?

Na farme Hipp v srdci poľskej prírody

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde sa berie všetka zelenina, ovocie, pšenica či mäso, ktoré deťom dávame v prvých príkrmoch? Zrejme nie.

Hoci intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým dávame pozor na to, čo deťom servírujeme, hoci aj v kupovaných či doma varených príkrmoch, je dobré vedieť, kde a za akých okolností plodiny rastú.

Mali sme možnosť pozrieť sa na jednu z fariem spoločnosti Hipp, ktorou nás sprevádzal samotný majiteľ Stefan Hipp. V rodinnej firme pracuje od nepamäti, po boku svojich súrodencov sa snažia z generácie na generáciu podať všetko, čo považujú za dôležité.

Najmä koncept trvalo udržateľného hospodárstva.

Nie je bio ako bio

Dávate si pozor na to, čo doma jete? Uprednostňujete bio výrobky, pestujete si svoju vlastnú zeleninu či ovocie? Niekto si na tom zakladá, iný vôbec. Pri deťoch sa však snažíme do jedla vkladať nie len lásku, ale aj zdravé potraviny. 

Pri výrobkoch firmy Hipp je „bio“ overené. Firma sa už od svojich začiatkov snaží pestovať plodiny a chovať zvieratá v súlade s prírodou. Čo to znamená? Nič viac ako to, že na farmách (ktoré nie sú len v Poľsku) ide všetko v súlade s pravidlami prírody.

Na prechádzke farmou sme videli strom. Peň bol zjavne narušený prírodnými vplyvmi. Bol napoly rozpadnutý, väčšia časť z neho bola na zemi. Na prvý pohľad nedbalo ponechaná v poraste. Ale má to svoj význam. Farmári sa snažia nechať kmeň rozložiť prirodzenou cestou, na druhej strane je peň domovom vtákov či hmyzu, ktorý je pre poľnohospodárske pokračovanie veľmi dôležitý.

Takže ak by ste sa ocitli v „srdci“ farmy a zdalo by sa vám, že je zanedbaná, „neuprataná“, je to tak naozaj naschvál. Príroda sa s týmto „neporiadkom“ dokáže vysporiadať čo najlepšie.

Zaujímavosti, ktoré sa oplatí vedieť  

Predtým, ako sme sa vydali na samotnú prehliadku farmy, Stefan Hipp so svojej krátkej, o to náročnejšej prednáške snažil vysvetliť, aký je rozdiel medzi konvenčným a trvalo udržateľným poľnohospodárstvom.

Na pochopenie to až také náročné nie je, lepšie to však bolo vidieť v praxi. Tu je niekoľko rozdielov medzi dvoma spôsobmi pestovania plodín a chovu zvierat, ktoré vám lepšie priblížia to, o čo sa už niekoľko desiatok rokov na farmách spoločnosti snažia.

Výška a rozmanitosť trávy

Ak by ste sa poliami farmy prešli, na vlastné oči by ste videli tú harmóniu, súlad s prírodou. Farmári, ktorí sa o plodiny starajú sa snažia vždy a všetko ponechať na prírode, hoci sem tam zasiahnuť jednoducho musia.

Medzi obilím je vidno rásť rôzne druhy tráv či kvetín. Je to znak toho, že pôda je zdravá, nenarušená chemikáliami.

Obilie je často aj rôzne vysoké. Nie je to spôsobené tým, že by jedno bolo mladšie a druhé staršie. V rôznych častiach toho istého poľa, medzi steblami obilia či tráv, totiž prebývajú rôzne druhy hmyzu či vtákov. A každý druh potrebuje k životu iné prostredie.

To farmári dobre vedia a preto sa nesnažia všetko unifikovať, ale nechať to rásť presne tak, ako je potrebné.

 

Výška stebla a hrúbka klasu

V konvenčnom hospodárstve, kde sa používajú hnojivá a viac ako na kvalitu sa kladie dôraz na kvantitu, je možné pozorovať polia s nízkymi steblami a mohutnými klasmi.

Na poliach v Poľsku prevažujú vysoké steblá, ktoré sú stabilné a klások, ktorý postupne dozrieva podľa potreby dokáže udržať bez toho, aby sa zlomilo.

Stromy v okolí

Možno sa to bude zdať ako malichernosť, ale aj stromy v okolí majú svoj význam. Jednak sú pomyslenou zábranou pred rôznymi postrekmi z okolitých fariem, jednak sú opäť domovom zvierat, ktoré svojim prínosom pôsobia na rast plodín blahodárne.

Ako príklad by sme mohli uviesť netopiera – jeho hlavnou obživou sú chrobáky, ktoré v určitej miere môžu plodine uškodiť.

Kosenie v pravý čas

Nie je jedno, kedy pole kosíte. Ak sa vám to zdá pritiahnuté za vlasy, tu je na to dôvod. Nesmieme zabúdať na to, že pole je „domovom“ ako samotnej plodiny, tak rôznych druhov hmyzu či vtáctva.

A práve hmyz je najaktívnejšie počas obedných hodín. Preto farmári v rámci starostlivosti o plodiny kosia vždy ráno. Predchádza sa tým uhynutiu takmer 24 000 včiel a iného prínosného hmyzu.

Príkladov by sme mohli uviesť viac, pretože trvalo udržateľné hospodárstvo v sebe ukrýva viacero tajomstiev. Aspoň na chvíľu sme vám však poodhalili jeho rúško tajomna a snáď sme vás presvedčili o tom, že „bio“ na flaštičke príkrmu či na krabici s keksíkami od značky Hipp je opodstatnené a neprefláknuté.

Mrkvu sa snaží spoločnosť vyšľachtiť vlastnú – je to však otázka rokov

Zaujímavosť č. 1

– na každej výžive od značky Hipp je možné na viečku vidieť sériové číslo. Pod týmto sériovým číslom je možné dohľadať všetky plodiny, ktoré sú v príkrme – teda kde a za akých okolností bolo ovocie či zelenina pestované.

Zaujímavosť č. 2

– na farme v Poľsku sa tím odborníkov a aj samotný Stefan Hipp snažia vyšľachtiť mrkvu, ktorá by konzistenciou, chuťou a farbou zodpovedala ich predstavám a bola vhodná do príkrmov. Kultivácia je však beh na dlhé trate – môže trvať niekoľko rokov.

Zaujímavosť č. 3

– Na farme v Podagi je aktuálne viac ako tisíc kráv, 600 ovečiek, žije tu od 150 – 160 druhov vtákov, na jeden meter štvorcový tu prebýva takmer 500 dážďoviek.

zdroj foto: Katarína Ligačová

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...