Príkrmy – otázky pre odborníka na imunitu a alergie

Položili sme zopár otázok na tému prvých príkrmov detskej lekárke – odborníčke na imunitu a alergie MUDr. Danke Novákovej: 

1. Sú nejaké novinky ohľadom zavádzania príkrmov? Aké?

Nie sú. Príkrmy sa zavádzajú stále rovnako. Po 4.-6. mesiaci života sa začína obedným príkrmom zeleninovým.

2. Kedy by ste odporučili postupné podávanie príkrmov, pokiaľ je dieťa plne dojčené a dobre prospieva?  Čo všetko by ste zohľadňovali ( zoraďte podľa poradia dôležitosti)?

Ak dieťa dobre prospieva na materskom mlieku, príkrmy odporúčam až po ukončení 6. mesiaca života. Dôležité faktory sú: prírastky na hmotnosti, hmotnosť v 6. mesiaci života v porovnaní s pôrodnou hmotnosťou, celková dĺžka a rozmery hlavy a hrudníka, zdravotný stav dojčaťa ( chorobnosť, chronické ochorenie ), psychomotorický vývin, spokojnosť dojčaťa. 

3. Ako by zavádzanie príkrmov malo prebiehať? (druh potravín, čas, množstvo…)

Príkrmy sa zavádzajú po starom:

Množstvo nie je podstatné, lebo dieťa začína prijímať nové pokrmy s novou chuťou, takže ide o lyžičky, nie o ml ! Po príkrme sa dieťa ešte môže dodojčiť. Vždy však príkrm musí ísť prvý a dojčenie druhé.

– Začína sa na obed jedným druhom zeleniny.  Zelenina sa musí nadrobno nastrúhať, uvariť do mäkka v dojčenskej vode a následne najemno rozmixovať na hladké pyré. Jeden druh zeleniny je potrebné podávať minimálne 3-4 dni a sledovať reakciu dieťaťa. Ak dôjde k alergickej reakcii ( telový výsev, brušná kolika, hnačka, zápcha, vracanie ), daný druh zeleniny vylúčime z jedálnička minimálne na 4 týždne.

– Po akceptácií jedného druhu zeleniny pridáme ďalší druh a pokračujeme rovnako ako je uvedené vyššie.

– Po akceptácií 3-4 druhov zeleniny môžeme podať prvé ovocie a postup je stále rovnaký.

– Po prevedení obeda na príkrm sa zavádza príkrm aj na olovrant, následne desiata. Na večeru sa odporúčajú mliečne kaše, nie ovocnozeleninové príkrmy. Ako posledné sa prevedú raňajky.

4. V spojitosti s novinkami v zavádzaní príkrmov sa najnovšie hovorí o tzv. „imunologickom okne“. O čo sa vlastne jedná? Súhlasíte s týmto názorom – postupom?

(Bolo mi to vysvetlené takto: v čase medzi 4. – 6. mesiacom by dieťa údajne malo postupne prísť do kontaktu s rôznymi potravinami a pravdepodobnosť na vznik potravinovej alergie je nižšia, ako pri oneskorenom zavádzaní rizikových potravín. Nejde o plné nahradenie jednej dávky mlieka dávkou tuhej stravy, skôr umožniť dieťaťu „ochutnávať“ v minimálnych množstvách rôzne potraviny.)

„Imunologické okno“ je zatiaľ  teória neoverená praxou. Bol vyjadrený názor, že by to tak mohlo fungovať, ale nikto nevie, či to fungovať naozaj bude alebo nie. Lebo vznik tzv. „orálnej tolerancie“ na antigény je veľmi individuálny a ovplyvňovaný množstvom faktorov – genetika, strava matky počas gravidity, priebeh pôrodu, popôrodná adaptácia novorodenca, výživa novorodenca a dojčaťa, celkový zdravotný stav dojčaťa, vakcinácie, chorobnosť (hlavne pôsobenie vírusov)… Na overenie teórie je nutná prax, ktorá ešte chýba. Osobne si myslím, že tento postup nebude všeobecne zavedený v blízkej budúcnosti, bude nutný individuálny prístup ku každému dojčaťu.

5. Je pravdou, že každé dojčené dieťa má do 6. mesiaca veku dostatočne pokrytú potrebu železa z materského mlieka?

Nie, potreba železa z materského mlieka nie je dostatočne krytá, hlavne ak dojčiaca matka trpí aj po pôrode anémiou ( dnes väčšina matiek ). Preto si myslím, že je nutná dostatočná kontrola a substitúcia dojčiacich matiek železom a apelovanie na výživu dojčiacich matiek s vysokým obsahom železa.