Príkrmy – otázky pre odborníka na výživu

Položili sme zopár otázok na tému prvých príkrmov poradkyni na výživu MUDr. Kataríne Babinskej: 

1.    Sú nejaké novinky ohľadom zavádzania príkrmov? Aké?

Väčšina zaužívaných postupov pri zavádzaní príkrmov ostáva i naďalej v platnosti. Na základe nových výskumov sa však zmenili odporúčania pre zavádzanie lepku.

2.    Kedy by ste odporučili postupné podávanie príkrmov, pokiaľ je dieťa plne dojčené a dobre prospieva?  Čo všetko by ste zohľadňovali ?

Počas prvých šiestich mesiacov je najprirodzenejším spôsobom výživy dojčenie, avšak aj plne dojčené a dobre prosperujúce dieťa by malo najneskôr od 6. mesiaca dostať prvé nemliečne potraviny. Podľa odborníkov je optimálne zaradiť príkrmy medzi 17. a 26. týždňom života. Ich skoršie, ale naopak aj neskoršie zavedenie prináša dieťaťu zdravotné riziká (napr. anémia, infekcie dýchacích ciest, tráviacej sústavy, alergie a pod.).

Vo veku 17-tich týždňov je už organizmus dieťaťa dostatočne zrelý aj na príjem a spracovanie nemliečnych potravín. Doba, kedy je najvhodnejšie začať podávať tuhú stravu, však závisí v značnej miere aj od psychomotorického vývinu – dieťa si musí vedieť s príkrmom „poradiť“ – spapať z lyžičky, prehltnúť bez toho, aby mu „zabehlo“, neskôr aj požuť väčšie kúsky a pod. Načasovanie a postupnosť, v akej  zaraďujeme príkrmy závisí aj od toho, ako dieťa priberá, aký je jeho zdravotný stav, či bolo narodené v riadnom termíne alebo predčasne a pod.

3.    Ako by zavádzanie príkrmov malo prebiehať? (druh potravín, čas, množstvo…)

Ako prvý príkrm je najvhodnejšie podať zeleninu, aby sa dieťaťu dopĺňalo železo. Začína sa jedným druhom zeleniny a s odstupom aspoň 3 – 4 dni sa zaraďujú ďalšie druhy. Sprvoti sa podáva iba malé množstvo príkrmu (zopár kávových lyžičiek) a dieťa sa dosýti mliekom. Dávka sa postupne zvyšuje, nakoniec dieťa papá príkrm v takom množstve, ktoré ho dostatočne zasýti aj bez dokrmovania mliekom. Po 3-4 týždňoch po zavedení zeleniny sa príkrm obohatí o mäso a vajcový žĺtok, možno ho zahusťovať múkou alebo krupicou. Okolo 6. mesiaca sa dieťa začína viac pohybovať, potrebuje viac energie, ktorú mu poskytuje kaša. Tretím základným príkrmom je ovocie. Pediater môže odporučiť aj iné poradie zaraďovania príkrmov podľa aktuálnych potrieb dieťaťa. Napríklad ak dieťa slabšie priberá, je vhodné začať prikrmovať kašou.

4.    V spojitosti s novinkami v zavadzaní príkrmov som počula o tzv. „imunologickom okne“, o čo sa vlastne jedná/súhlasíte s týmto názorom – postupom?

Nové poznatky poukazujú, že v období medzi 4. a 6. mesiacom sa u dieťaťa vyvíja tolerancia voči novým potravinám. V tomto čase by dieťa malo ochutnať čo najširší  sortiment potravín (rôzne druhy zeleniny a ovocia, mäso, žĺtok, obilniny). Neznamená to automaticky zavádzanie príkrmov v plnej dávke, ale skôr podávanie malých množstiev, akúsi „ochutnávku“. Neskoré zaradenie nemliečnych potravín môže zvyšovať riziko vzniku alergických chorôb. Aj v  čase „zoznamovania sa“ s novými potravinami, by dieťa malo byť naďalej dojčené – dojčenie má ochranný vplyv a zlepšuje toleranciu nových potravín.

 5.    Je pravda, že dojčené dieťa má do 6. mesiaca veku dostatočne pokrytú potrebu železa z materského mlieka?

Samotné materské mlieko neposkytuje dieťaťu dostatok železa. V období, pokým je dieťa výlučne dojčené teda získava z materského mlieka iba časť z potrebného železa, zvyšok si čerpá zo zásob, ktoré sa v jeho organizme vytvorili pred narodením. Zásoby  postačujú približne na 6 mesiacov. Najneskôr po dovŕšení 6. mesiaca už preto treba postupne zaraďovať do stravy potraviny bohaté na železo: zeleninu (pór, brokolica, špenát, petržlen, kaleráb), neskôr mäso a žĺtok, dojčenské kaše obohacované o železo.

Isté neveľké riziko, že plne dojčené dieťa nebude mať plne krytú potrebu železa však existuje. Toto zvýšené riziko sa týka najmä detí, ktoré sa narodili s nízkou pôrodnou hmotnosťou a ktoré následne rýchlo priberajú. Týmto deťom je vhodné zaradiť potraviny bohaté na železo už medzi 4. a 6. mesiacom.