Ako prejsť na tuhú stravu

Dať deťom jesť v čase, keď majú prejsť na inú stravu, nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá: nabrať na lyžičku niečo kašovité a dať do úst.

Svoje „očarujúce“ zážitky s týmto obdobím má isto každá mamina – a ja dodnes spomínam, ako som pri svojej druhorodenej dcéruške mala pravidelne ako poctivá mamička postarané o pleťovú vyživujúcu mrkvovú masku.

Pretože čo ako som básnila, nežne naberala, správny objem lyžičky nakladala, dobre pootierala o misku, aby nič nekvaplo a v okamihu prekvapenia šikovno vložila do úst, reakcia bola len jedna: okamžitá mrkvová sprcha s neuveriteľne veľkým dosahom…

Človek – a hlavne rodič – sa mnohé veci učí za pochodu, a prikrmovanie nie je v tom iné. Ja som sa naučila toto:

Každý má svoj čas

Kašlite na tabuľky, pediatrov, vlezlé reklamy a múdre amerikánske knihy. Riaďte sa tým, čo vyznávate a hlavne – čo vidíte na svojom dieťatku. Hovoria vám, že máte začať prikrmovať v polroku, niektorí aj skôr?

Ak dojčíte a dieťatku chutí a stačí, nejako sa s tým netrápte – pár týždňov hore dolu, kým to vaše drobča nebude zrelé na niečo iné okrem mamičkinej produkcie, nikomu neublíži a vás ušetrí nervov.

Ak nedojčíte, isto aspoň do toho polroka počkajte, hlavne ak vidíte, že dieťatko nejaví záujem o niečo iné. Ale: všetky – aj tieto doporučenia – sú pasé, ak váš špunt jednoducho naťahuje ruky po tom, čo majú veľkí.

Takým prípadom bolo aj naše mrkvové dieťa, hoci bráško narodený po nej do konca 7. mesiaca bol iba dojčený a do konca 9. mesiaca som do neho nedokázala dostať napriek snahe nič iné, ako …. materské mlieko a obyčajné rožky. Je tu, má 10 rokov a nevyzerá, že by mu táto svojská stravovacia kombinácia uškodila.

Každý má svoje chute

Pravidlo individualizmu dieťaťa sa prejavuje aj tu: a veľmi závisí od chute a vôni celej rodiny, zvlášť, ak ich dostávalo v materskom mliečku. Klasická zostava mrkva – zemiak – karfiol, prípadne iná nedráždivá zostava nesedí každému.

U nás mrkva nikdy nejaký veľký úspech neslávila… nanajvýš v kombinácii s inou zeleninou. Prečo – je dodnes pre mňa záhadou, lebo ja antimrkvová nie som. (A dnes ju normálne jedia aj oni).

Mám krásne spomienky na kamarátku, s ktorou sme mali dvoch rovnako starých chlapcov: kým môj teda chrúmal tie nešťastné rožky, ten jej sa po x-tých pokusoch o príkrm zamiloval do klasických kukuričných kornflekov v materskom mlieku…

Náš benjamín zas napríklad jedol kaše len tri týždne, a potom ich poslal k vode. Ešte šťastie, že tí starší sa po nich trhali – v tom čase sme dostali železné kamarátske zásoby krabíc s kašami rôznych chutí a tak ich starší testovali.

Prečítajte si aj: 7-dňové obedové menu pre bábätká (od 6 mesiacov)

Každý má svoj grif

Dostať sa do dutiny prislúchajúcej prísunu stravy je úloha pre nositeľa Nobelovej ceny. Pamätám si ako dieťa, že som svojmu „nejedavému“ bráchovi na maminých kolenách rozprávala rozprávky asi tak hororovo, že mal sústavne otvorené ústa a ani nevedel, ako v ňom porcia zmizla…

Niekomu zaberá knižka, niekomu spievanie, niekomu otec s obrovskou porciou oproti. Ale je pravda, že spoločnosť je ťažké hlavne pri prvých deťoch a dopoludnia zohnať, a tak sme my napríklad slúžili ako davová psychóza pre absolútne „nejedavé“ deti.

Chodili k nám v čase obedov, desiat a olovrantov (alebo my k nim) – a fungovalo to! Dôvod: moje deti sú kyseliny. Nezjedia len to, čo nie je priklincované. Do toho rovnocenná spoločnosť a dobrá atmosféra urobili svoje.

Jedlo bolo na mieste zodpovedajúcom plánom rodičov a potrebám detí.

Isté je, že je potrebné si ako mama zachovať odstup od tlaku rodiny, lekárov, kamošiek a neviem koho a brať malého beťára takého, aký je – aj keď to neznamená, že prvým jedlom bude čokoláda a keksy. Aj toto obdobie prejde – tak nestraťte seba samú a zmysel pre humor!