Píšem Ti, lebo mama sa opustila

Milý Kevin,

u nás doma je to ako u debilov. Mamu tipujem na Prednú Horu. Prispel k tomu dákym spôsobom aj ocko, ale ako, to mi je zatiaľ záhada.

Najprv som myslel, že je to len obyčajný predmenštruačný syndróm, hormóny a ženské, chápeš. Ale mamu to neopustilo, práveže ona sa opustila.

Bude to nejaká choroba,

asi dosť nákazlivá, lebo Gabkova mama je na tom podobne. Minule sa rozprávali o tomto:

„Nevieš, aký je dátum?“ opýtala sa jedna a druhá na to: „Počkaj…“ dramatická pauza a potom že: „Február?“

Strašne sa začali smiať, že aké sú orientované v čase aj priestore na tej materskej dovolenke. Bruchá sa im pritom natriasali, akoby z nich malo niečo vypadnúť. Radšej sme sa schovali pod gauč. Gabko mal ten istý znechutený pohľad ako ja. Mali by so sebou začať konečne niečo robiť. Nielenže sú blbé, sú aj tučné, a to je úplne o ničom kombinácia.

Kev, nie je to len estetický problém

Keď chcem po mame skákať, zrazu je háklivá. Na tvár nasadí výraz nájomného vraha, ktorý ma provokuje skúšať, či jej zaplatili vopred alebo až po splnení misie. Čím viac opakuje „nie po bruchu, nie po bruchu,“ tým viac sa ju pokúšam zneškodniť. Že brucho. Dobrý kotol tam má. Keď jej to tak vadí, prečo neschudne?

Veď fučí, aj keď má zájsť do záchoda.

Vieš, kedy ma naposledy zobrala na ruky? Keď mi robila o tretej ráno u deda kakavko. Syčala po mne ako zmija. No a čo že zobudím celý barák? Čo ma po nich?

Lamentovala, ako ma už nevládze dvíhať, nadrapovať sa so mnou, že som ťažký, že nemám jesť toľko slaniny, bla bla bla. Ale ja som len reval, čo to dalo, až kým som nebol na jej rukách. Keď ja to mám tak rád sa u nej nosiť. Vôbec mi nevadí, že smrdí, lebo nemá na antiperspirant. Čo to nechápe?

Strašne rád jej utekám.

Lebo je taká mrochtavá, že ma nedobehne, ani keď jej pôjdem oproti. Baví ma, keď ju môžem tak máličko nas.hnevať. Prečo myslíš, že som Ti dal meno Kevin? Lebo sa jej nepáči.

Viem to, lebo mama nevedela, čo so sebou, tak listovala v kalendári a pýtala sa ocina, že Urban? Víťazoslav? Max Jason May? On len prevracal očami, nechal ju, nech sa, chuderka, vyrozpráva a ďalej pozeral F1, kým som mu nevypol telku. “To je blbosť,” povedal som mu, no a to si mal potom vidieť ten tartas. Skoro som zabudol, ako sa volám.

Inak je s ocom sranda,

mama, tá je v jednom kuse unavená. Zaspí skôr ako ja. To aby som si rozprávku na dobrú noc porozprával sám. Začne mi chrápať do ucha uprostred vety. Že sa nehanbí. Zvaľujú to na mňa, vraj by som uštval aj koňa. A keď neuštvem, tak aspoň naštvem.

Dokonca ani moja babi pri mne nevydrží byť dlho v milosti posväcujúcej. Zobrala ma so sebou do kostola trochu sa počľapkať vo svätenej vode. “Tssssss, tsssss, tíško,” dávala mi prst na ústa. Potom som sa začal nudiť, nikto nič nehovoril, iba tam tak cvičili ako na spartakiáde, že kľaknúť, vstať, sadnúť, tak som sa jej spýtal: “Máš pipíka?”

Chlapík vpredu v takom divnom kimone sa otočil vtedy rovno na nás. Babičkine líčka mali presne tú farbu ako kravata, ktorú nosí jeden ujo na bilbordoch. “To je Fico,” povie mi mama vždy, keď ho vidíme. Je taká edukatívna.

Ale preháňa to v poslednej dobe.

“Gabko bude mať sestričku a ty bračeka,” vravela mi akože mimochodom. Ale presne som vedel, že to nie je len tak. Že má niečo za holubom. Vymenovala mi všetkých tých kamošov, s ktorými sa hráme takú hru, že kto komu vytrhne z ruky hračky aj s kúskom kože. A to len preto, aby mi povedala, kto z nich má brata, lebo že aj ja budem mať brata.

Ukazovala na kotol, že tam je akože ten brat: “Budete sa spolu hrať?” spýtala sa zase tým odporne sladkým hlasom. To myslí vážne? Tak kvôli tomu, čo ona volá brat, ma nezdvíha na ruky (to u deda sa nepočíta), nechce sa so mnou naháňať, je neschopná mi rozprávku povedať do konca a ja sa s tým oným mám hrať?

“Budete sa spolu hrať?” opakovala ako papagáj.

“Biť,”

povedal som jej na to. Presne toto, Kevin, som jej povedal. A vedel som prečo. Ale to Ti napíšem nabudúce. Už musím končiť. Idem s babi do kostola. Tak čau.

Janko