O dnešných deťoch sa vraví, že nevedia, čo znamená slovo NIE. Ja mám, naopak, pocit, že vedia veľmi dobre. Stavím sa, že najčastejšie slovo, ktoré vypúšťame z úst pri výchove našich potomkov, je … NIE!
Alergickí na NIE
Nerob to, nebež, neskáč, nespadni, nebite sa, nekrič, nerev, nenadávaj, netrieskaj s tým, nedávaj to sem, nehádž sa o zem… Tých NIE padne denne celé vrece. Paradoxne, čím viac NIE počuť v dome, tým menej funguje. Alebo nefunguje vôbec.
V určitom momente sa deti stávajú rezistentnými. Celkom hluchými, celkom slepými – NEpočúvajú, NEposlúchajú, NEsprávajú sa tak, ako by sme chceli. Akoby mali alergiu na NIE. Akoby sme ich otrávili tými zápormi. Akoby nasiakli všetkými NEgatívami.
Čo sa s tým dá robiť? Ako s nimi rozprávať, aby počúvali?
“Nie” sa dá povedať aj pozitívne
Zistila som, že NIE účinkuje najlepšie, keď ním čo najviac šetrím. Akonáhle používam zápor v každej vete, zaniká do stratena. A pritom, veľakrát by sme sa dokázali vyjadriť aj bez prípony ne – .
Napríklad miesto „nebež“ môžeme povedať „choď pomalšie.“ Miesto „nekrič“ – „rozprávaj tichšie.“ Miesto „Nepočuješ, si hluchý?“ sa dá povedať „Chcem, aby si ma počúval, keď s tebou hovorím.“
Keď dieťa reve a pokúša sa nám niečo s plačom povedať, zabudnime na to, čo sa nám tisne na pery („Prestaň revať, nekrič!“) Povedzme: „Nerozumiem ti, keď kričíš. Povedz mi normálnym tónom, čo si želáš.“
Alternatívy namiesto “nie”
Takisto dobre funguje, keď miesto zatrhnutia nejakej aktivity ponúkneme deťom alternatívu, kde „zakázanú vec“ môžu vykonávať.
Napríklad: „Hrať sa môžeš v izbe, nie na stole.“
Alebo: „Môžeš sa hrať s legom, ale najskôr upraceme hračky, s ktorými sme hrali doteraz.“
Nie, nesmieš toto – povedzme však, aj ako áno
Keď dieťa kreslí po stole, nemusí od nás počuť iba: „nesmieš kresliť po stole.“ Ale povedzme, ako sa to má robiť: „Kreslí sa na papier“ (podáme mu papier).
Deti sa radi prplajú s jedlom a niektoré si nájdu záľubu v pozorovaní, ako funguje gravitácia v praxi. No miesto „Nehádž jedlo na zem,“ môžeme povedať „Jedlo je na jedenie, nie na hru a hádzanie.“
Miesto „Neskáč po posteli.“ – „Postele sú na spanie, nie na skákanie.“ Keď stojí na stoličke: „Na stoličke sa sedí.“
Miesto „Nebite sa!“ môžeme povedať: „Používame slová, nie ruky.“ Môžeme deťom povedať, aby sa objali, byť pri nich, aby sa upokojili, keď sú na seba nahnevaní.
Keď NIE nestačí
Niekedy jednoduché „nie!“ nemusí stačiť, aby deti pochopili, že sa jedná o nebezpečnú situáciu. Preto používajme aj také slová (a rovnako tóny hlasu), ktoré by ich upozornili, že ide o vážnu vec: Pozor, je to nebezpečné! Je to horúce!
Namiesto “nie” – čo najviac ÁNO
Posledný bod je najťažší, lebo je o našich rodičovských hraniciach a mantineloch. Častokrát môže z našich úst padať „NIE,“ keď je nám iba ťažšie povedať áno. Napríklad, keď chce s nami dieťa niečo robiť a my na to nemáme zrovna potrebné rozpoloženie („Nechaj to, urobím si to radšej sama…“)
Je mnoho situácií, kedy si chvíle s deťmi krátkozrako komplikujeme: budeme napríklad celú prechádzku radšej nervózne pokrikovať na deti „neskáčte do mláky,“ ako by sme ich vystrojili gumákmi, pršiplášťami a zmierili sa s tým, že možno budú špinavé („No a čo?!“) A potom nerozlišujeme v tej kope NIE, čo je naozaj dôležité.
A čím viac NIE počuť v dome, tým menej funguje. Alebo nefunguje vôbec. Preto Vám prajem veľa pozitívnych rodičovských chvíľ!
(69 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
11 mýtov o otrase mozgu
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
„Domáce“ úrazy hlavy
Univerzitná nemocnica Bratislava Antolská
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Mne nevadi ze je uz stary … Dostal sa mi ,, pod oko” uz 3 raz aspon si opakujem ako sa mam spravat aby sa moje dieta spravalo tak ako si zelam . Pripomenul mi co uz viem len som to zabudla pouzivat
Nerozumiem tomu, preco sa tento clanok stale prezentuje ako NOVY /vzhladom na datum pod nazvom clanku/, ked je stary roky a roky. To ste na tom fakt tak zle, ze nedokazete napisat nieco nove a stale len recyklujete?
Ahoj hrusticka.
Ano, aj recyklujeme. Nevidim dovod, preco by to bolo nejaké nekalé. Nepredpokladame, ze 15 rokov, co fungujeme, je tu stale rovnake obecenstvo. Vzdy prichadzaju aj novi ludia, mnohí z tých, čo nás čítajú dnes, chodili pred 15 rokmi este na základnú školu
Vidime nejakú “skusku spravnosti” aj v tom, ze ked takyto starsi clanok zavesime na FB, ma stále mnoho fanusikov, zdielani, lajkov…tj. stale ma koho zaujat.
Mimochodom, tento článok je práve najčítanejším článkom tohoto týždňa na babetko.sk.
Ale nemozem súhlasiť s tým, že ” len recyklujeme”. Generujeme mesacne asi 50 novych redakcnych clankov, ktore su aktualne pisane nasimi redaktorkami.
A to, že ma clanok znova aktualny datum je len technicka zalezitost, ako ho zobraziť na titulku. So starym datumom ho tam nevieme zobrazit. Je to nastavenim CMS.