Ako menej vrieskať na deti

Ale čo je ešte vtipné, (vlastne nie je), čím častejšie na tie deti vrieskame, tým menej je to efektné. Prakticky vôbec. Oni nás odstrihnú, zvuk aj obraz, i tak vedia, že raz to cvičenie protileteckej obrany prestane. Zasklia nás, môžeme si hučať, koľko chceme. Majú nás hlboko v paži.

Ale teraz to príde.

Každá vrieskajúca matka sa už dušovala, zaprisahávala hoc aj svätej Márii z Guadalupe, že s tým uškriekaným prejavom je raz a navždy koniec. Bla, bla, bla… možno do najbližšieho predmenštruačného syndrómu alebo vrecka cereálií rozsypaného na čerstvo povysávaný koberec.

Takéto predsavzatia sú síce velice pekné, ale inak úplne mimo. Preto sa ani tento článok nemohol volať Ako nevrieskať na deti. Proste si nebudeme dávať frustrujúce kopance do už bez tak ubolených materských duší. Vôbec, ale že vôbec, to sa nedá…

Ale prospeje nám, našim potomkom aj susedom, keď budeme hučať o trochu menej. Čo pomáha, to vám rovno napíšem, že neviem, ale dala som si tu zopár bodov. Že na zamyslenie.

Stopka. A predýchať to

Ak ste cholerik ako ja, viete, čo môžete očakávať, keď sa vám toho nakopí nad hlavu. Skôr, či neskôr príde explózia. Dýchanie mi nepomáha, skôr naopak, ešte len sa zavzdušním.

Ale! Už sa mi podarilo stopnúť sa uprostred výbuchu, keď som si uvedomila, že TOTO sa bude len a len stupňovať, keď to sama nezarazím. Chvíľu mi to síce trvalo, ale sekla som to. Zostala som ticho. Len tak medzi dvoma vetami (dvoma tisíc vetami, presnejšie).

Chce to tréning, „umravniť“ samého seba. V každom prípade, nemali by sme byť na seba prísne a očakávať zázraky hneď na prvých dvesto pokusov.

Umyť si ksicht

Je to vlastne podobný princíp. Keď to na vás „ide,“ odídete z miestnosti, chvíľu pobudnete na wécku, v kúpeľni si umyjete tvár. Alebo si rovno napustite vaňu a otvorte si šampanské. Trošku pookrejete.

Byť o krok vpred

Niekedy ako keby sme si o tie hlúpe situácie koledovali. Keď sa napríklad nepostaráme o to, aby deti dosť spali. Alebo si dávame na čas my, nevieme sa zobudiť ani na 5-te zvonenie budíka a potom si sami vyrábame stresu ako mraky. Ženy! Predvídajme. Plánujme. Zásobme sa čokoládou. Ak to nevychádza, aspoň si umyme tvár.

Starať sa o seba. Ha-ha-ha!

Akože musela som to sem dať, aj keď je mi jasné, že toto máloktorá matka dodržiava. Je nám jedno, či máme dosť spánku, oddychu a tak, lebo keď spia, chceme si ukradnúť ešte viac času pre seba, aspoň chvíľku. Potom sme ako ozembuchovia. Stačí málo, muška jenom zlatá a vreskoty sú tu. Stojí nám to za to? (Obávam sa, že áno).

Nebyť iba za matku

Raz za čas od nich odísť naozaj pomáha. Ako to viem? No schválne. Ktorý rodič hučí na deti, keď s nimi nie je? Z toho vyplýva len jedno: ak ste s nimi doma non-stop, neexistuje z času na čas nevykypieť. Bolo by skôr divné, kebyže nie. Mne sa to naposledy podarilo, keď som zachrípla.

Všetky matky roka, držte sa!

(49 hlasov, priemerne: 4,69 z 5)

Loading...