Anjel, anjel….!

Volá môj malý, skoro dvojročný špunt. Na poličke stojí jeho obľúbená postavička, ktorá sa ku nám narodila spolu s ním. Malý, drevený anjelik s neposednou hrivou ryšavých vláskov, vysmiaty rovnako, ako náš Šimon. Posledné večerné slovíčko patrí modlitbičke k anjelovi strážcovi.

Aj vy ich máte radi?

Anjelov, ktorí nie sú z tohto sveta. Tých, o ktorých cítime, že nám stoja blízko, viac a poctivejšie ako ktorákoľvek osobná asistentka. Tých, ktorí nemajú pracovnú dobu, vymedzenú špecializáciu a nežiadajú nárok na odmenu.

Anjelov, ktorí sú v mojom podvedomí a vedomí iní, ako tí vážni, porcelánovobledí vznešení mladíci zo starodávnych obrazov. Anjeli podľa receptu uja  Rúfusa. Anjeli, čo sa vedia hrať naháňačku. Anjeli, ktorí občas majú dosť a predsa nás nepošlú do kelu. Anjeli, ktorí sa vedia chichotať a hneď nato byť vážni – presne tak, ako sa obracia život a situácie v ňom. Anjeli, ktorí nenechajú nikoho v štichu.

Anjelov každému z nás dal ako celoživotnú „povinnú výbavu“ Boh. A nie len tak, z rozmaru. Mať parťáka, bodyguarda, kamaráta a kontrolné svetielko v jednom je perfektný vynález. Oficiálny názov pracovnej pozície: anjel strážny.

Vidím to na sebe, vidím to na našich deťoch. Furt sú v pohybe, ešte aj keď spia… J A teraz, keď už tí dvaja najstarší sú celý čas bez môjho dohľadu matky, ich „zavesím“ anjelom  do opatery ako najspoľahlivejšej agentúre ochrany detí. Veď občas sa všetci ocitáme bez vlastného pričinenia v paradoxných situáciách, ktorých alternatívne konce desia nás, dospelých. Čo všetko sa mohlo, môže stať! A koľkokrát sa nestalo… tí, čo sú serióznejší v hľadaní príčin, vedia: niektoré veci sa nedajú logicky vysvetliť.

Mať anjela na poličke je viac ako milá prkotinka. Je to viac ako módna dekorácia. Je to viac ako neškodný kus náboženstva, ktoré inak nemusím. Je to viac ako rozpačitá spomienka na detstvo, z ktorého istú časť už nepoužívam.

Anjel je tou „šnúrou“, tým spojením medzi nami a nebom, medzi nami a Bohom. Na jednej strane ten, ktorý je „nebešťan“ podľa vonkajších parametrov /duchovné telo, istá nesmrteľnosť a dokonalosť bytia/ a na druhej strane ktosi, kto je človeku od nepamäti blízko a prirodzene k nemu inklinuje.

Anjel je stále dôležitý. Tak, ako bol vždy – v časoch Starého zákona, ako sprievodca /Rafael/, ako vodca vojska /Michael/, ako ten, čo nosil úžasné správy /Gabriel/. Aj ako ten, čo to nezvládol a pre pyšný nos padol – Lucifer. Ale aj  ten, ktorý sa teší, spieva, tancuje a je v eufórii, tak ako ho uvidíme čochvíľa nad betlehemskou maštaľkou. Aj ako ten, ktorý chráni a nedovolí ublížiť – keď prichádza zobudiť Jozefa, aby vstal a odišiel s Dieťatkom. A ten, ktorý je stále verný Bohu a jeho plánom.

Deti anjelov milujú – odmalička. A je zvláštne, že mnohým z tých, ktorí už na časy, kedy boli malí, zabudli, ostala len modlitbička, ktorú sa možno potajomky ešte modlia – lebo sa nedá zabudnúť:

Anjeličku, môj strážničku,

opatruj mi dušičku,

opatruj ju vo dne, v noci,

buď mi vždycky na pomoci.

S anjelom sa dá hovoriť skvele aj všelijako inak, ale niekedy stačí aj takto.  Vyskúšajte. Priateľstvo s ním stojí za to. 

Ilustračné foto: www.sxc.hu