Bordel v byte, šťastné díte, matka na nervy

Keď skočím bosou nohou na lego, zažívam pravú materskú slasť. Čo tam po nohe, ale ten skrvavený jazyk, keď do neho zubami zahryznem, aby mi z úst nevyhŕklo žiadne sprosté slovo.

Naozaj neviem, v čom je pes zakopaný, že to tie deti ignorujú a „zabúdajú“ upratovať.

No kde by bol asi tak problém? Vo mne.

Sama som si deti pokazila. Podľa Montesorri pedagogiky vraj deti poriadok milujú, to len my rodičia ich v tejto prirodzenej ľudskej vlastnosti nepodporujeme, ale naopak, učíme ich zlým návykom.

Stačí pritom tak málo, škatule rôznych veľkostí a rôznych farieb, aby v tom bol systém, aby každá hračka mala svoje miesto. Aby boli hračky pre dieťa dostupné, nie pozašívané po skriniach. A tak ďalej, a tak podobne. Jednoduché predsa…

Pekné idejky, len čo je pravda, no hračky máme priam od prvopočiatku pokrabičkované. Roztriedené, rozsortírované. Všetko na očiach, veď dvere z pántov na skrini vytrhli chlapci už dávno. Ale asi mi bude treba špeciálny kurz, kde mi to vysvetlia ako dementovi, celkom polopatisticky.

Veď ako prídem k tomu, že tie deti, vraj od prírody poriadkumilovné, najviac zo všetkého baví rušiť celý môj dômyselný systém a rad za radom vyhadzovať veci z krabíc, šuflíkov, poličiek, skríň, balkónov… kde sa berie tá oduševnenosť v gravitačných zákonoch a odpor, keď sa po nich chce obnova pôvodného stavu?

Psychoprofylaxia a upratovanie

 

Psychológovia tvrdia, že deťom treba najprv objasniť, čo sa po nich chce, čo sa od nich očakáva. Vysvetliť v pokoji a mieri, prečo chceme, aby si po sebe upratovali.

Napríklad: „Miláčiček môj. Hračky upratujeme, aby sme sa s nimi mohli hrať neskôr. Keď budú upratané, ľahšie ich nájdeme.“

A tiež môžeme túto príležitosť využiť na rozvoj detskej empatie.

Oboznámme dieťa so svojimi pocitmi, aby sa mohlo lepšie vcítiť do toho, čo prežívame, napríklad: „Som unavená, keď musím upratovať všetky hračky, ktoré vyhádžeš z poličky.“ Reakcia môjho syna: „Urobím ti kávu, maminka moja sladká?“

Hrou a spievaním k čistému príbytku

Keby sa mi podarilo zatraktívniť deťom poriadkumilovné aktivity, zrejme by upratovanie hračiek u nás doma nepripomínalo tragédiu v troch dejstvách.

Ak ste nevedeli, lebo ja teda vôbec, aj upratovanie hračiek môže byť príjemne strávená spoločná chvíľa, ak nie vyvrcholenie celého úžasného dňa!

Spievajte si s deťmi pesničky s upratovacou tematikou, hrajte sa rôzne hry, napríklad na smetiarov alebo si rozprávajte rozprávky o uprataných hračkách a popritom, ledabolo, akoby nič, odkladajte hračky tam, kde patria.

Ak to nezaberie, vyskúšajte inú taktiku, rovno z dielne nejakého psychológa, že vraj „zachráň svoje hračky pred ujom vysávačom.“ Normálne drsné! Akože čo bude o level vyššie? Zachráň svoje hračky pred skokom z okna?

Genderovo nevyrovnaná výchova

Idem vari zlým príkladom ja? Čo ma tu nevidia lietať s handrou, zmetkať, vysávať? I zamyslela som sa, vdychujúc výpary čistiacej chémie. A s pohľadom upretým na dno záchodovej misy mi to doplo. Bez ohľadu na stupeň dosiahnutého vzdelania, ľúbivé číslo na výplatnej páske, či % zastúpenie žien na menežérskych postoch, s hajzlovou štetkou tancuje vždy len ona!

Takže pes je zakopaný na úrade pre rodovú rovnosť! Už som sa zľakla, že v susedovej predzáhradke. Tak ho vykopme. Genderové stereotypy treba využiť pri upratovaní. Si chlap, čo znamená, že nevieš robiť dve veci naraz? No tak sa hraj len s legom a plastelínu nechaj zatiaľ na pokoji. Chlapi žeby neradi súťažili? Pekne natiahnuť budík, časovač na mobile alebo hodinky na trúbe, a hybaj nahádzať hračky tam, kde patria, kým alarm zazvoní! A svoj osobný rekord môžu vylepšovať každý deň. Aké ľahké! Ušetrila som aj na kurze. Demencia sa odkladá, na šťastie nie je dňom na materskej koniec.