Čaro materskej

Mína 4

Prvá materská. Pamätáte? Ja úplne presne. Okrem veľkej radosti, samozrejme, úplný chaos, stres a nestíhačky. Hlavne ten začiatok… Dni a noci zliate do jedného celku občas prerušeného spánkom.

Ako mátoha, v nočnej košeli aj v neskoré poobedie, nebol čas sa prezliecť. Raňajky som si chystala až na obed a zjedla ich na večeru. Chaos v byte, chaos v hlave.

 

Ďalej už len lepšie a lepšie

Pri druhom návrate z pôrodnice to už šlo lepšie. Šlo to akosi samo. Aj pyžamo som už ráno vedela vymeniť za tepláky, aj do úst dačo hodiť, aj deti opatriť som sa už nebála.

A tretia materská? Hovorí sa, že tá sa už zvláda ľavou zadnou. Tak som sa na to tešila a dočkala som sa. Skutočne. Užívam si. Dni si idú svojim tempom a ja si kráčam spolu s nimi.

Navariť, upratať, vychystať starších aj sa pohrať s tým najmenším. No, možno nie ľavou zadnou, ale pravou prednou určite. Či stíham? Ale áno. Teda myslela som si.

Obraz o mne samotnej mi však pomohol poopraviť… inštalatér. Dohodol ho manžel, aj ho rovno priviedol. Ja som teda nič netušila, keď sa u nás objavil medzi dvermi. A zrazu som sa videla cudzími očami.

Žeby lepšie už bolo?!?

„Dobrý…“, pozdravil pomedzi zuby, zrejme nerád rušil. Ja som sedela na gauči s bábom na rukách, ktoré mi práve vrhlo cez plece natrávenú mliečnu desiatu. Na pravo odo mňa doširoka rozložený sušiak s mokrou bielizňou (ďalšia várka zatiaľ spokojne tuchla v práčke).

Naľavo žehliaca doska, žehlička na nej nažhavene blikala na kopu prádla, ktoré kypelo z kresla. V telke práve v súdnej sieni zmierovala kohosi pani v čiernom talári. Neviem koho, vo výhľade mi bránili štyri igelitové vrecia s oblečkom po sesterniciných deťoch. Musím ho stihnúť pretriediť, aspoň kým do neho dorastú tie moje.

Medzi žehlením, kojením, vešaním a grckami

„Dobrý deň“, zdvihla som sa a z trička sa mi prášila múka. „Nemusíte sa vyzúvať“, povedala som, keď som si uvedomila, že sa sama lepím o podlahu. Chcela som mu podať ruku, ale prsty som mala zalepené od vajíčka. To ten karfiol. Spomenula som si, že som ho začala obaľovať tesne pred tým, ako som začala žehliť, kojiť a vešať bielizeň.

Nevadí, čakal ma na kuchynskej linke vedľa špinavého riadu od raňajok, dookola rozliaty čaj. Trochu romantiky tomu celému pridávala aspoň kytička vo váze. Nevadí že už zvädnutá.

Tak, či stíham? Nuž… tá materská má stále svoje čaro!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (54 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. netreba zbytožne riešiť domácnosť a očakávať, že to tam bude vyzerať ako pred príchodom drobca. Ja som začala chodiť na výtvarku, keď mal malý rok a pol a som veľmi rada, lebo raz do týždňa mám poobedie iba pre seba a tým zrelaxujem a načerpám sily do ďalších dní.

  2. fakt je ze pri prvom som si MD oddrela. ale s kazdym dalsim babom to islo lahsie. ale ked si vezmem ako musela travit MD moja mama / babka .. bez automatickej pracky, umyvacky, robotickeho vysavacasmile mame to o hodne lahsie, este aj UM si objednavam cez net a potom mi amilk donesu domov… ked mi moja svokra hovorila ako chodila plakat plienky na potok lebo studna v starom dome nestihala a mala jedno dieta za druhym…

  3. Na tom obrazku- Doporučujem vykašľať sa na hračky, hranie.Zabespečiť

    upratovaciu službu alebo pomoc.Niekedy stačí isť na balkon a lodžiu.Oddychovať, spať s deťmi.Nezabudnúť papať aby bola mama pri sile.

Pridaj komentár