
Kedysi mi babka hovorievali, že niet horšej neresti u dievčaťa ako lenivosti.
Občasne si jej slová beriem k srdečnému svalu, občas ich hádžem za pleco, lebo ako som sa dočítala, len fyzická lenivosť je matkou pokroku.
ALE – a tu nastáva velice varovne zdvihnutý prst aj s bičíkom – niet horšej neresti ako lenivosť psychická.
Nemýľte si to s obľúbeným slovom stredného Slovenska, že ona je „psychična“, to je zase iný smer odtrhnutia od reality.
Psychická lenivosť je metlou ľudstva, pokroku, vysokoškolákov a zrejme aj nás matiek na MD. Ohrozenie je tak zásadné, že si dokonca vyslúžila vlastný cudzojazyčný názov – prokrastinácia. Eeee, ani vy netušíte, čo to je? Ale však poďme prokrastinovati spoločne, čo by ste inak robili na rodinke:).
Prokrastinácia
– z latinského pro crastinus – (odkladať) na zajtrajšok. Slovenská komora koučov a lajfbalanc poradcov udeľuje prokrastinácii 12 zdvihnutých očných bŕv z desiatich. Nič, čo sa vám nechce urobiť dnes, nedokladajte na zajtra! Plňte všetky nepríjemné úlohy ako prvé (ideálne pred ich materializáciou v mysli)! Čo viete stihnúť urobiť za 3 minútky a hlt kávy urobte hneď!
FB neotvárajte pred odpovedaním pracovných mailov, dopísaním článku/prezentácie/správy/zápisu z porady/zvodky/rozvodky/rodokmeňa, odhlásením detí z obeda, rezervovaním času na bikiny depiláciu, objednaním vianočného darčeka pre svokru a zaplatenia OLO odvozu. Na OLO neradno zabúdať, lebo však kto by nás matky vyviezol, ak by ich nebolo.
Zaspávajte s diárikom a perom – nie na básničky, ale aby ste si večer poznamenali, čo prekĺzlo vašej pozornosti na TO-DO-DNES.

Neodkladajte! Neprekladajte! Nezabúdajte!
A keď si občas budete pripadať ako škrečok v mlynčeku na kávu, nevadí, hlavne že ste nepodľahli mentálnemu mozgomoru.
V príjemne mrazivom kontraste mi rezonuje hesielko „čo môžeš urobiť dnes, odlož na pozajtra a máš dva dni voľna“. Doteraz som si pripadala ako lejzy bastard, od dnes viem, že prokrastinujem.
Čakám na tú správnu dávku predtermínového adrenalínu. Napĺňam svoj život plnohodnotným prokrastinačným „tu a teraz“, nechávam selektovať priority sám život a žlté papieriky.

Teória priorít post-it
Veľmi stručne káže – čo más spraviť, nalep na monitor (eventuálne chladničku, ak ju máte viac na očiach). Ak po dvoch týždňoch papierik odpadne a nikto to doteraz neurgoval, nebola daná úloha dôležitá.
Zostáva len pravidelne zbierať zlatý dážď, aby sa vám to nelepilo na podrážky a nezastihlo vás nepripravenú napr. na WC, kde z nedostatku iného podnetnejšieho materiálnu na čítanie, by ste si to mohli aj pripomenúť a podľahnúť streeesu.
Na to bacha, taká dôsledne zabudnutá, post-it systémom vyselektovaná úloha môže na vás vyskočiť horšie ako kostlivec zo skrine, či dvojdňové zatuchnuté prádlo z pračky.
Preto nič nenechajte náhode a úlohy radšej ani nezapisujte!
Prokrastinácia má svoje čaro nečakaného – dňa voľna, poznania vlastnej nahraditeľnosti, schopnosti samostatnej exekúcie úloh vašich kolegov i členov rodiny, dňa voľna, nečakaných a nepotrebných FB statusov, nepoužiteľných raw receptov s krásnymi fotkami, objatia s deťmi, vytriedených ponožiek, spoločnej večere, upratanej domácnosti, hrania kariet, zašitých dierok.
