Čo počúvajú naše deti

Túto otázku nosím už v sebe veľmi dlho – minimálne rok, presne odvtedy, ako som skončila autoškolu. Pre ujasnenie – mojím inštruktorom bol šéf pobočky jednej autoškoly, v normálnom živote vášnivý hudobník a skvelý hráč na nástroji, ktorý nie je vôbec moderný a ľahký. Juraj je organistom.

Svojmu hraniu úplne prepadol, ako každý šialenec v umení. Hra na organ predstavuje pre neho absolútny relax a poslanie. Dokonca až tak, že keď sa mu narodil dlho vytúžený syn po dvoch dievčatách, od prvého okamihu príchodu domov mu púšťal organové skladby zo  záznamov.

Takže šoférovanie tvorilo iba jednu časť času a komunikácie, to hlavné bolo o hudbe.

Bavilo sa nám dobre, keďže – hoci ja som hudobný laik – sme obaja viac klasici ako modernisti.

„To je hrozné, čo dnes deti počúvajú,“ rozčuľoval sa búrlivo Juraj, „ samé jačanie, búchanie, trieskanie a miksľovanie sa… A pritom vôbec nemajú potuchy o niečom inom, ako je moderná hudba! Poviem ti, som z toho riadne na nervy!“

Nervy som ja z toho nemala – naše deti patria odjakživa k alternatívcom, ktoré nevideli ani jeden diel Superstar /zdali sa mi primalí a čas na to veľmi nevhodný – a prežili to!!!/, zato počúvali od počiatku Kryla, Spirituál Kvintet, Closs Harmony Friends , stredovekú hudbu a veľa klasiky.

Dokonca aj teraz, keď už sa kamarátia s pubertou, ich to nejako k populárnej hudbe neťahá… z čoho sa celkom teším.

„Povedz mi, ako môžu takéto deti poznať kultúru, ako sa môžu zušľachťovať, keď nevedia a nepočujú nič iné, len jeden druh hudby? Keď s nimi rodičia nejdú do opery, na balet, na koncerty, prečo nevedia hrať na žiadny hudobný klasický nástroj? Čím sa cibrí a zjemňuje ich duša, ako sa vedú ku krásnu? Veď toto sústavné búchanie bubnov je totálne barbarstvo!“

Zúrivá Jurajova gestikulácia a totálne rozčúlenie sa nedajú ani dať na papier.

Už rok sa u nás pravidelne otvárajú noty a ozýva sa zvuk akordeóna, ktorý si náš Jakub /na moju veľkú radosť/ vybral sám a hra ho neskutočne baví. Na flautu a spev sa chystá naša Dora, na  gitaru Viki.

Spievame veľa, často a všade… a teším sa, že deti dorastajú a budem ich učiť viachlasné pesničky. A pretože vidia, že to baví nás oboch / napriek tomu, že môj drahý má oficiálne potvrdený hudobný hluch/, púšťajú sa do hudby aj oni s nadšením.

Ale keď sa tak pozerám okolo seba, talenty v deťoch sa viac zakopávajú ako objavujú. Hudbu nepoznajú v celej kráse a len hudobná výchova v škole to nezachráni.

                Ako to vidíte vy – čo počúvajú vaše deti?

• ilustračné foto: www.koncertypredeti.sk