Diagnóza: Prvorodička

Nezajačať, keď mi lezie na nervy.

Byť usmiata, v pohode, pedagogicky správne formulovať všetky odpovede, usmernenia a slovné spojenia podľa typu vybranej výchovy.

Na všetko existuje ten pravý a nie orechový (to je tiež alergén, jasné?) dôvod, pre čo sa to robí či nerobí. Okrem teda zatmenia mozgu v prípade červených mašieľ na kočíku: zdravotnícke vzdelanie v tomto  nehrá rolu, alebo je skôr priťažujúca okolnosť. Pozor na čierne oči, ktoré nešli spať a prešli otvorené okolo kočíka: urieknutie je zaručené, prítomnosť stredoveku tiež.

Moje dieťa bude mať perfektný život, perfektné zdravie…a tiež perfektnú výchovu, jasné?

	Prečítajte si tiež: Materská je drina. Ak máte iba jedno dieťa

Však to ide, odskúšané na prvom a jedinom

To najhoršie prichádza na otvorenom kolbišti výchovy. Mať prvorodeňa anjelskej povahy, pre ktoré je odmenou ísť do obchodu a bonusom ísť dobrovoľne spať, dáva navrch pedagogickej pýche.

Hrá sa podnetne, skoro číta, papá vzorne, nezamaže sa, neplače. Kaká, ciká, rozpráva, vníma, reaguje presne tak, ako som ho vychovala – skvele. Taký malý dospelák.

Prečo to tiež tak nerobíš? Rovno o tom napíšem knihu, ako sa dá dobre vychovať dieťa, pohľad na to tvoje je zúfalstvom. 

Príde na matku mráz

O existencii detí, ktoré majú vrtuľu v zadku a všetky výchovné parametre a rodičovské predsavzatia v paži, ak nie rovno v plienke vyhodenej do komunálneho odpadu, sa prvorodičke dokonalého dieťaťa ani nesníva.

Kým ju repete druhého pôrodu milosrdne nevráti do reálneho obrazu. Rovnako, ako mňa, ako teba a iné. Zrazu nie je čas na hodinkové sledovanie mamičkovských fór, kontrolu novej vyrážky, na fľak na tričku či škrabanec na líci. Ideme ďalej, nejde o život.

 

Utrieme dieťaťu spakruky ústa od termixu bez použitia hyper sterilnej utierky na všetko od prdelky po grcku a prestávame riešiť, či začalo na deň presne rozprávať predpísané hlásky, slová, vetné celky a myšlienkové pochody hodné Einsteina v dospelosti. 

Americká či anglická verzia „Nášho dieťaťa“ zapadá prachom, do akcie sa dostávajú pudy, intuícia a podvedomá skúsenosť, niekedy systémom pokus – omyl. Nechce jesť niečo iné, ako kaše? No a čo, hlavne, že niečo je. 

Živočíšnieme. Ako dobre. Buď vďaka za každý pôrod po tom prvom. Nejako po nich dostávame rozum.

Post ex

Náš benjamín s poradovým číslom vysoko presahujúcim demografický priemer dnes šiel spať s  tráviacim ústrojenstvom plným čokolády.

Som veľmi nezodpovedná matka: utierala som mu rukou zvyšky, ktoré neskončili na čerstvo vypratej deke na posteli. A oblizla som. Škoda bolo tú čokoládu umyť, fajná mliečna. Bez jačania.

Život mamy s deťmi má byť krásny a sladký, chaotický a bezprostredný. Len nie žiadne linky, prosím… K tomuto poznaniu však prichádzame vekom a zvyšujúcim sa počtom detí.

(15 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...