Ešte dodýchavam s ospalými očami minulú noc. Boli sme na katarínskej zábave, ktorú sme si „upiekli“ sami. Banda rodičov školopovinných a ešte menších detí. Najmenšie bolo naše – a bolo tam s nami.
Klasicky, keď niektorú mamu nahováram na nejaké „bláznovstvo“, brzda nastane tu: dojčím, ako by som mohla ísť? Neviem, či za tým všetkým nestojí len príliš veľký strach.
Nie som frajer, mávam ho aj ja. Ale napriek tomu, že dojčím stále svojho skoro dvojročného posledného beťára, nie som typ, ktorý odovzdane sedí na zadku a čaká, kedy moje rozkošné pokolenie zo spánku či z bdenia zahlási svoju obľúbenú hlášku „piško“, symbolizujúcu nutnosť dodávky ďalšej várky najlepšieho mlieka na svete.
Dojčenie som od začiatku – a je to už pekných 12 rokov – brala ako úžasnú šancu byť slobodná a byť s dieťaťom všade. Nakoniec, tak ma to pozitívne naučila ešte pred prvým pôrodom moja kamoška, lektorka plánovaného rodičovstva. /Takže – vďaka, Beba!/ Najlepšie bolo, že ma to učila predovšetkým príkladom – kedykoľvek a kdekoľvek sme spolu boli, spokojne priložila svoje drobátko na prsník a šlo to.
Veľmi sa mi to páčilo a oslobodilo ma to od strachu, že dojčiť budem musieť iba doma, v súkromí, v závetrí, aj mimo pohľadov členov domácnosti. A hlavne – že môžem naozaj ísť všade!
A tak sa moje označenie šialenej matky začalo už pri prvom synovi a pokračuje dodnes. Dodnes si pamätám, ako som svojho prvorodeného, ťažko závislého od mliečka, dojčila počas expozície v Antole, decentne sa plaziac s malým hladošom pod tričkom veľkosti XXL za sprievodcom. Ešte stále viem, ako skvele naturalisticky je nastavená tráva a kríky pri Slimáku v Bratislave, aj ako sa dá dojčiť počas krstu vlastné krstené dieťa v kostole. Električka, vlak, železničná stanica, nákupné centrum, zástavka MHD, lavička v parku, skúšobná kabínka v nákupnom centre, rokovanie na mestskom úrade, základná škola, lavička vo vestibule škôlky… Asi neexistuje miesto, kde by sme to ešte „neprevádzkovali“.
Pravda je, že ťažko si zvykal môj otec, pre ktorého bolo dojčenie tabu – moja mama dojčila za asistencie nás, detí, otec pri tom odmietal byť… A túto chlapskú neistotu som veľmi často vycítila vo vlaku, keď sme v normálnom vagóne museli rozbaliť mliečny bar. Lebo v okamihu, keď sa drobec prisal a začal vydávať tie svoje mľaskavé zvuky plné rozkoše a chuti, krčmové reči svákov prestali a ujkovia sa začali nejako ošívať.
Musela som sa tiež všeličo naučiť – napríklad, ako sa dobre obliecť, aby som mohla dojčiť a nebola provokatívna. Zrušili sme všetky gombičky, blúzky a iné nepraktičnosti a prešli na systém úplet, obsluhovaný „zdola“. A naučila som sa ešte radšej nosiť všade so sebou očarujúce široké šály a šatky, ktoré nám vždy, keď by okolie moje dojčenie zneisťovalo, poskytlo intimitu. Skvelú pomoc mi poskytla pri posledných dvoch deťoch kamoška darovaním babyvaku.
Jedno je isté – chce to ešte stále veľkú odvahu. Lebo i keď za tých dvanásť rokov môjho dojčenia sa postoj verejnosti k dojčeniu obrátil k znamienku plus, ešte stále je mama dojčiaca na verejnosti exponát vhodný do regionálneho múzea alebo aspoň na nasnímanie regionálnouTV.
Paradoxne – najväčšie problémy sú s dojčením v zdravotníckych zariadeniach. Pred a po kontrole na ortopédii, u zubárky v čakárni… a ešte väčšie oči pred dverami gynekológa, keď som dojčila skoro dvojročného piateho a v brušku už klopal na exit šiesty drobec.
Človek, teda mama, musí byť tak trochu exot, rebel a priekopník v jednom. Alebo kašlať na všetky „tradície“ a „slušnosť“ a dbať na to, čo jej dieťa potrebuje a čo je preň skutočne dobré. Pravdou však je, že aj napriek prvotnému šoku si tento odvážny postoj vyslúži tichú úctu a obdiv. Nie je to síce doplnenie plnej nádrže, aby entuziazmus dojčenia vydržal, ale sú veci, ktoré fungujú na vzduch a na nadšenie.
Dojčenie kdekoľvek, dojčenie, ktoré oslobodzuje mamu od zakliatia štyroch stien a jednotvárnych činnosťí.
Keď som v noci odchádzala zo zábavy, naši priatelia boli mierne v rozpakoch z ospalého balíčka na mojich rukách. Ale ja som sa cítila fajn – lebo dojčím, a o nič, čo ma baví a teší, neprídem!
Juuuj, ked vidim ako sa v clankoch a debatach pise o dojceni v krikoch a na zachode tak mi vlasy dupkom vstavaju. Doba pokrocila. Za dojcenie uz sa naozaj nehanbime Ved uz sa siju tricka na dojcenie a take krasne ze som si nevedela vybrat. Ziadne vytahane svetre a obsluhovanie “zdola”
Ja mam dve baby a tiez sme si odcuckali svoje, rada na to spominam, aj na to ako som s prvou na vyletoch uvazovala plienku o ramienko podprsenky len aby kazdy nevidel moje vtedy este celkom pekne vnady
Mozno sa mozte vyhnut nocnym zabavam a dojceni tam ale tazko sa vyhnete poradni u lekara.
Hladajte na internete tricka a ulahcite si to, ved je to take krasne obdobie
Kuk napr. sem http://www.premamu.sk
Sisa, aj my máme postielku hned vedla manzelskej, je dost velka, v pohode sa v nej vyspí aj 6-ročné dieťa, ale zatial sa v nej obcas hráme, resp. skáčeme…Pravdebodobne 2.bábo si nemozeme dovolit, hypotéka je náročná…takže si to viacmenej vychutnávam, ešte prídu aj momenty, ked uz s nami nebude chciet ist ani von a tobiož lahnut do postele. Ved ten čas letí pri malej ukrtutno rýchlosťou…Pozdravujem všetky kojace mamičky a myslím, že je na každej z nás kde bude kojiť, ako dlho sa rozhodne kojiť, alebo či vôbec bude kojiť… Prajem krásne Vianoce s našimi drobčekmi…Až teraz sú pre mňa tie najúžasnejšie sviatky, ked uvidím našu 2-ročnú babuľku pod stromčekom ako bude trhať baliaci papier …už s neviem dočkať…ahojte
Katrin,my spime vsetci spolu na manz.posteli,teda ocko,mama a dcerka….
A tesne k mojej strane mame pritisnutu detsku postielku.
Obcas sa nam podari ” umiestnit” tam malicku,je to stale castejsie a na dlhsie. Stalo sa,ze tam prespala aj celu noc,inokedy sa vypyta na kojenie ku mne-ked zaspim,necham si ju pritulenu-aj tak je to ten NAJ NAJ pocit na svete :-))$
Neponahlame sa s nicim,ani odstavit ani samostatne spat-ved jej cas raz pride a potom mi to bude mozno aj luto..
Presne tak, každý to cíti inak, tak ani ty nesúd matky, ktoré nechcú skočiť na tvoje “bláznovstvá” a radšej sedia doma na zadku. Ved len preto, že dokážem dojčiť všade predsa nebudem dieťa nosiť hocikde. Ved prsník nie je to jediné, čo dieťa potrebuje. Potrebuje predovšetkým normálny nočný spánok vo svojej postielke, v tichu a v kľude. Ale ty máš asi iný názor .
Ivetka, len pokoj – na zábavu som šla na pár hodín, bolo to na opačnom konci mesta a vedela som, že náš malý to zvládne. Veľmi dlho sme neboli nikde… takže nesúď, každý to cíti inak. Ty na zábavu nejdeš – ok. Rešpektujem. Ja viem posúdiť asi sama najlepšie, čo môžem a čo nie – a boli veru časy, keď som jasne povedala, že ma z domu nik nepohne. OK?
Ahojte, aj my patriem k dojciacim zavislakom nosiacim sa v babyvaku maly bude mat v januari 2 roky a tiez zaspava s “mieckom” na obed aj vecer a v noci. Je to ten najuzasnejsi pocit na svete, ked zaspinka a jednou ruckou ma drzi, ked si svoje “miecka” pusinkuje a hladka “moooje miecko”…Urcite to vsetky poznate Dakujem vam, ktore ste napisali svoju skusenost s dojcenim pocas tehu. Planujeme druhe babo a prve tehu som mala rizikove, aj ma zasili, narodil sa nastastie az v 37.tt, takze vsetko dobre dopadlo. Planovala som po 2. roku odstavit a potom otehotniet, al eked ono to nejde ale ak by sa odstavil sam…. nakoniec, aj po precitani vasich skusenosti, som sa rozhodla, ze neodstavim, iba v pripade, ze by nastali komplikacie…Ved co ak neotehotniem hned a maleho som zbytocne obrala o najvacsiu rozkos? Odstavit sa da zo dna na den s bolestami a placom vzdy…ale tie krasne chvile sa uz nikde nevratia. Takze vela stastia a zdravia vsetkym mamickam dojickam
Neviem, či som to správne pochopila, ale autorka článku sa chváli tým, že nosí dieťa po nočných zábavách a tým sa neobmedzuje???? Proti dojčeniu vždy a všade nemám samozrejme nič, ale iba v tom prípade, aby ma neobmedzovalo v denných aktivitách ktoré prospievajú aj dieťaťu, ale aby som brala dieťa na nočnú zabavu….V tomto som asi veľmi staromodna a v noci ozaj radšej sedím doma na zadku, ako píše autorka, ved už dávno nemôžem žiť život slobodnej a bezstarostnej ženy (ale nie kvoli dojčeniu, ale jednoducho kvoli tomu, že mám dieťa a preto nevidím dovod, prečo by dieťa so mnou malo chodiť na nejaké zabavy, ktoré mu nijak neprospievaju a sú určené len pre dospelých). Od dieťaťa som ešte nikdy na noc neodišla a nebolo to z dôvodu dojčenia, ale jednoducho preto, že ked som chcela dieťa, tak som sa musela zmieriť s tým, že už nie som pubertiačka, ktorá potrebuje byť na každej akcii.
Kikmoora, nemaj ziadne obavy. Ja som otehotnela ked mala dcerka 1 a pol roka, v tom case zjedla len par lyzic tuhej stravy, inak len dida a dida… samozrejme vsetci na mna nech ju odstavim, no ale nedalo sa.
Teraz mam 3 tyzdne do porodu, uspavam ju naobed a vecer na dide, este trochu tecie mliecko, aj ked uz medzitym pije aj z flasky nutrilon. V kazdom pripade velmi neverim reciam ze kojenie spusti predcasny porod alebo ze ochudobni babo v brusku. Babetko [inak 3. v poradi| je zatial najvacie podla lekarov. Uz 2x kojim pocas tehotenstva, prve som porodila 3 tyzdne skor, druhe som prenasala a to tretie tiez nevyzera ze by sa ponahlalo.
Len jedno ma trapi co bude s malou, ked budem v porodnici, ked zaspi len so mnou v naruci a na dide na nasej manzelskej posteli
[postielku ani nevidela nieto aby v nej spala].
Janka
Ani my nesedime doma na zadku a uzivame si zivot aj s nasimi dvomi deturencami napriek tomu, ze som dojcila najprv jedneho teraz druheho, zatial dokopy vyse 3 rokov. Tiez dojcim uuuplne kdekolvek, pomaly v akejkolvek polohe, len nech si maly da, ked potrebuje. Moje najkurioznejsie dojcenie bolo na kraji zjazdovky s pripnutymi lyzami na nohach, bud sediac na sankach alebo mi ho muz pridrzal postojacky Vzdy sa drzim hesla, ze komu to vadi, nech sa na mna nepozera, ja sa nemam za co hanbit. Ved je to ta najprirodzenejsia vec na svete. Dnesny svet je dost zvrateny. Bezne je mozne ukazovat vselijake brutality, ale dojcenie je tabu. I ked som rada, ze sa to posledne roky meni k lepsiemu 🙂
Jéééj ďakujem za povzbudenia, už som bola ozaj v koncoch, že robím všetko zle a keď neubližujem jednému, tak druhému dieťaťu áno…. Som rada, že máte skúsenosť aj s dojčením v tehotenstve a ako čítam tak len pozitívnu.
Mária, ak chceš, kľudne si môžme písať, alebo zavolať, moja email adresa : kikimoraa@gmail.com alebo po prípade si potom vymeníme čísla. Veľmi rada sa s niekým porozprávam kto má s tým skúsenosť, lebo všetci do mňa na okolo len hučia, že robím chybu, keď ešte kojím….
kikmoraa, dojčím ozaj dlho a môžem ti povedať, že to kuvikanie okolo dojčenia v tehotenstve je časté. Žiaľ, skutočne nie je založené na pravde to, že by ubližovalo druhému bábätku. Rozprávala som sa o tom s kamarátom gynekologom a nakoniec to mám potvrdene na sebe… Druha dcéra bola veľmi závislá na mliečku, visela na mne stále a tretí syn, ktorý sa narodil počas jej “okupácie”, vážil 4,10 kg a je to dodnes nádherný chlapec. Môžeme na to hodiť reč.
Ja som druhýkrát otehotnela, keď mala Alžbetka necelých 6 mesiacov, a tiež mi radili určite dieťa odstaviť, nakoľko som mala pri tehotenstve s ňou veľké problémy, bola som 2,5 mesiaca v nemocnici. Veľmi som váhala, ale nepodľahla som a kojila som do ukončeného 7 mesiaca, potom sa úplne sama odstavila.
Ahoj Katrin,malinka chodi do skolky od septembra-no problem, zmenila si harmonogram,cize cucka ked moze… Rano,vecer,zaspavanie-to musi byt,a cez den kedy sa da….
Tiez mam skvely pocit,ze hocikedy hocikde “mam co dat” a nezostane vyhladovana :-)))
Tak Ti radim-neodvykaj,uzivaj si -ved raz sa odstavia samy.
Aj ked rada hovorim ludom,co sa pohorsuju-mojej dcere dam na promocie pocuckat-to bude odmena. Hihi
Sisa to si ma potešila, ja si tiez myslim, ze do “maturity” sa hádam odstaví aj sama a tiez spat s mamou v skolskej dochádzke uz je fakt hanba aj medzi spolužiačkami, zatial okupuje jej detskú izbu tatino, malá sa v nej hráva rada, ale zaspávat sama v izbe to bude asi dalsia vázna kapitola zivota…to by ma tiez zaujímalo, kedy to bude…detská izbba a prvá noc v nej…myslím, že by to tak mohlo byť niekedy po nástupe do MŠ…vy ste ako na tom???
My sme na tom podobnem, malá má v januári 2 roky a jej najoblubenejsie jedlo je moje mliecko “didy”…Zaspáva len pri didine, ale zato pravidelne cez obed 2-3 hodky, samozrejme, ze sa uz aj naobeduje, ale mliecko je taký zákusok a dokáže s ním za 5-10 mi. zaspat, aj vecer pred 20h..každý den, neviem si to bez kojenia ani predstavit…s malou som chodila vsade, bezomna vydrzí len na prechádzke…ked mala 1/2roka tak sme leteli na dovolenku k moru a v lietadle mi prespala na didinke a verte, ze ako 1 a 1/2 rocna to absolvovala zas /dovolenku/ lietadlom a opat hajala…Dojcenie je úžasná vec, malá spinká len so mnou na velkej posteli, tatino má iný režim, takže to je v pohode, zvykli sme si …malá nebýva vôbec chorá, ešte nebrala antibiotiká, nebála by som sa s nou ísť nikam, lebo viem, že by od hladu nezomrela…Trosšku sa bojím odvykania, ale je rozumná, tak sa hádam do nástupu do MŠ nejako dohodneme
Jeej,niekto mi tu uz dlho hovori z duse!!!
Aj prave teraz mam moju princeznu pricucnutu,kojila som zasadne vzdy a vsade kedy si to moj poklad vyziadal,spinkala so mnou od prvej noci narodenia-aj v nemocnici to tolerovali.
Na babyvak a satku nedam dopustit,mam obidve a naozaj vdaka nim sme presli obdobim zubkov,chorobok a inych neprijemnosti s minimalnymi “stratami” na spanku…
Mam pokojne,vesele a nebojacne dieta,a myslim si,ze je to aj vdaka kojeniu a noseniu…
Chystame sa na druhe babatko,verim ze aj pri nom to bude podobne..
PS: Nasa princezna ma tri rocky,mliecna zavislacka…. :-))))
Váš komentár
Mily clanok , ja som posledne dojcila aj na schodzi Rady skoly , a mali ste vidiet ako sa zrazu z bezne dve hodiny trvajucej schodze stala ani nie hodinova a pekne sa stihlo vsetko co predtym
svoju prvu princeznu som dojcila iba 7 mesiacov. ked mala 3 mesiace opat som otehotnela. napriek tomu som kojila bez problemov este dalsie 4. bolo mi strasne luto nechat ju po troch mesiacoch bez mojho mliecka. potom sa ale doslova zo dna na den odstavila sama. jednoducho jej prestalo chutit.
neboj kikmoraa, mozno sa to iste stane aj tebe a prestanete sa kojit uplne prirodzene. tiez som citala kopec clankov na nete o dojceni pocas tehotenstva. svoje druhe babo o nic nepripravujes. je to hlupost. malicke si z tvojho tela aj tak zoberie co potrebuje. riziko je len vtedy, ked mas problemove tehotenstvo. kontrakcie, priskore otvaranie a tak podobne…
druhu princeznu som zato kojila 20 mesiacov a mozno by sme neprestali nebyt mojej hospitalizacie v nemocnici. pri nej som takmer vobec nepouzivala kocik. nosila som ju v babyvaku a v nom som ju kojila naozaj uplne vsade. dokonca aj na kupalisku pri bazene. babyvak je skvela pomocka. mozes v nom dietatko nosit prakticky od narodenia. tak si skor zvykne. a s kojenim na verejnosti a kdekolvek potom nie su ziadne problemy.
Váš komentár
Zaujal ma tento článok, ani nie pre to, že sa dá dojčiť všade, ale pre to ako dlho ste dojčila. Ja dcéru dojčím jeden a pol roka, ostala som teraz tehotná a aj gynekológa aj detská doktorka mi kázali malú odstaviť. Ako keby to bolo také ľahké…. Mne to príde, že sa to ani nedá… je totálny závislák na prse,hlavne pred spaním.. čítala som na nete, že sa dá dojčiť aj počas tehotenstva, ale doktor mi tvrdí, že to je blbosť a že ochudobňujem to druhé dieťa v brušku o výživu. Neviem, čo mám robiť, už sa v tom nevyznám a neviem čo je správne…
Úplne s tebou suhlásim. Ja mam sice len prve babo a dojcim ho len 4 mesiace,ale tiez uz som kojila vselikde..:-) Nakupne centrum, autobus MHD, proste len tak vonku na ulici, na lavicke v parku, na svadbe, v aute, v lese, v krcme, v kaviarni, v restauracii…
Kamarati sice spociatku pozerali tak zvlastne,ale v podstate im to bolo jedno – len to bolo pre nich nieco zvlastne. Keby to bolo bezne urcite by to mnohym mamickam ulahcilo zivot.
Co sa tyka BABYVAKU – mam ho od narodenia malej a naozaj si ho neviem vynachvalit aj co sa tyka kojenia mojho anjelika. Kocik je velky a neohrabany (aspon pre mna) a ked je vonku skaredo tak travim min 10 min umyvanim koliesok od vselicoho mozneho.Takze BABYVAK odporucam,aj ked viem ze nie kazde babo v nom rado spinka. Moja malinka zaspi v momente ako zacnem chodit (myslim ze ju uspava ten pravidelny pohyb).
DRZIM PALCE VSETYKM DOJCIAMI MAMICKAM KTORE SA NEBOJA VYJST DO ULíC!