Druhé dieťa zvyšuje matke sebavedomie

Tehotenstvo. Vraj najkrajšie obdobie v živote ženy.

Neviem, čo je krásne na tom, keď každý druhý deň voláte do záchodovej misy. Keď ste večne unavená na smrť a nevládzete nič poriadne, ani spať.

Nemohla som sa dočkať, kedy už konečne bude patriť moje telo zase mne. Hoci po pôrode akoby mi ho niekto vrátil nejaké použité, rozgajdané, ako obnosené šaty, ktoré už nesedia.

Odhliadnuc od metafory, dlho-predlho mi nesedelo žiadne pôvodné oblečenie a mala som pocit, že prešli celé roky, kým som sa zbavila všetkých tehotenských kilogramov. Znovu ísť do toho, no naozaj by sa mi chcelo (musela by som byť na hlavu padnutá).

	Prečítajte si aj: 7 vecí, ktoré tehotným lezú na nervy

Kojenie. Au. Najprv tie rozžužlané bradavky, nie a nie sa prisať, ale inak strašne prirodzené je to kojenie, si hovorím. Niekoľko návštev laktačnej poradkyne, kým sme tomu obaja prišli na koreň a išlo to tak, ako malo.

No aj tak. Otriaslo to mojim sebavedomím (a teraz to nie je narážka na moje prsia) – prečo nedokážem ani takú banálnu vec, ako nakŕmiť vlastné dieťa (a navyše sa to vlastné dieťa tvári ako cudzie).

Potom som pochopila, že to bola len prvá z otázok, narážajúcich na moju neschopnosť ako matky malého dieťaťa:

Prečo musí byť ešte aj z prvej lyžičky mrkvy hotová veda? Prečo sa musí budiť v noci 8x? Prečo má ešte stále tie plienky? Prečo sa musí hádzať o zem v obchode a pred všetkými hrať scénky ako z Exorcistu?

	Prečítajte si aj: 10 vecí, ktoré vám o kojení nik nepovie

A do toho tie komentáre okolia: „Hyperaktívny, máš čo robiť,“ „No vidím, že sa nenudíš,“ „Sa celý deň nezastavíš pri ňom, čo?“ (ponúka mi čokoládu After eight a dvojzmyselne žmurkne okom, ale nemám kedy ani požuť jeden kúsok, už bežím za synom na odrážadle dolu kopcom).

Prešli sme si všetkými týmito obdobiami. Pomaly, ale isto sa mi črtal návrat do práce. Už som sa obzerala po škôlke a novej kabelke. A do toho pozitívny tehotenský test? Namiesto sĺz radosti, prvé, na čom pomyslela, bolo: zbohom, sloboda, tentokrát už na večné veky!

Ako toto teraz celé dám dvojmo?!? Keď to neviem ani s jedným? Mám sa zrútiť teraz hneď, do zásoby alebo radšej až potom?

Že tu ale niečo nesedí (okrem oblečenia, samozrejme), som zistila pomerne skoro, za jazdy počas tehotenstva. Ubiehalo to v takom podozrivo rýchlom tempe, že som si radšej nechala posielať tehotenské newslettre, aby som mala predstavu, v ktorom som týždni!

A zrazu tu bol pôrod, lebo asi naozaj inak plynie čas, keď tehotná musí chodiť do práce a keď má malé dieťa, s ktorým sa toľko motajú po vonku a čerstvom vzduchu.

Divné, ale vďaka tomu pohybu som mala celkom dosť energie a kondičky a to moje telo, ktoré si toho toľko zapamätalo z „tenkrát poprvé,“ sa správalo, ako keby som rodila ako na bežiacom páse z výrobnej linky.

	Prečítajte si aj: Materská je drina. Ak máte jedno dieťa

Doma z pôrodnice

Išlo to všetko podozrivo ľahko. Žiadne volanie laktačnej o polnoci. Toto dieťa sa fakt prisalo samé ako z prírodopisného filmu o divých kmeňoch v pralese!

Išlo to všetko podozrivo rýchlo. Keď sa raz človek naučí bicyklovať, nezabudne to. Keď sa človek morduje s prvým, s druhým si už sám opravuje aj defekt na kolese.

Pri prvom som bola otrasená matka (a niekedy aj otrasná). No teraz už ma mohlo vykoľajiť len to, prečo mi to ide tak automaticky, ako keby som to robila celý život. Nebyť druhého dieťaťa, nikdy by som si nezodpovedala všetky tie svoje „prečo“ otázky.

A keď vidím, aké sú moje deti obidve celkom iné, konečne som si vydýchla, lebo vidím, že nie všetko je len moja chyba, moje „hrozné“ výchovné metódy. Niečo je aj genetika. S tým nespravím nič. Na to som mala myslieť skôr, keď som si vyberala otca pre svoje deti. Aké oslobodzujúce poznanie, do kelu!

Narástlo mi sebavedomie. Ten pocit, koľko som toho veľa prešla ako rodič. Koľko ma to stálo – ale že sa to pre to oplatilo. Keď tak nad tým rozmýšľam, ak toto dokáže druhé dieťa, čo potom tretie a ďalšie?

(27 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...