Sú momenty, pri ktorých mi až zviera srdcový sval od šťastia materského. Napríklad, keď starší syn číta knižku mladšiemu bratovi. Čo na tom, že pozná iba prvé písmeno abecedy a potom je už len čistý analfabet. Ale číta.
Vtedy počúvam so zatajeným dychom za dverami, obliata dojemnými pocitmi, že predsa len, stojí to za to. Žiť, dýchať a rozmnožovať sa.
„Za siedmymi horami, za siedmymi dolami, kde sa lial vodopiesok…“ Ešte mi slza nestihla vbehnúť do jedného kútika oka, nastáva zvrat v deji: „Bolo raz jedno hovno.“
Smiech v detskej izbe, až sa zachádzajú obidvaja. „Cikanica, kakanica, grcanica…“ ďalšia várka rehotu, ako to už zväčša býva, keď sa náhle otvorí Pandorina skrinka plná fekálií.
A je po blažených dojmoch jednej matky.
Votrela sa nám zase raz do pozornosti realita posledných dní. Exkrementy v každom druhom slove. Všetci okolo iba kakajú, majú riťulu a tam majú… a tak dokola.
Čo iné sa dalo čakať, keď vždy niekto podľahne a v dobrej viere, len s tými najlepšími úmyslami vysvetlí dieťaťu, že to, čo hovorí, je škaredé/nehovorí sa to/je to fuj/neželám si, aby si tak rozprával/nechcem, aby si to učil rozprávať svojho brata…a tak ďalej.
Dieťa šiestym zmyslom vycíti ohromnú nevôľu v rodičovských očiach, zasvieti mu tam tá červená kontrolka, a tak za každú cenu skúša, čo to dá. Kam ešte môže zájsť. Ako si s tým asi tak poradí matka, ktorá pri obednej káve čítala všetky tie vzdelávacie portály pre ženy na materskej dovolenke?
Sprosté slová lietajú éterom
Žiaľ, napriek úprimnej snahe nezničiť dieťaťu život zastaralými výchovnými metódami, ktoré moderné rodičovské smery neodporúčajú, neudržala som sa a použila neprípustnú teroristickú vyhrážku, že ak ešte raz budem počuť cestou do dediny „to“ slovo, niekto príde o svoju obľúbenú mliečnu penu v kafići, že nebude mať nič, že bude mať…
Normálne sa mi dralo to sprosté slovo na jazyk, ale včas som sa sekla. Chvalabohu, to už by tá výchova bola ozaj na prd platná. Ale pomohlo to.
Kým sme sa dostali na miesto určenia, “to” slovo som už nepočula, obidvaja moji synovia vykrikovali iba „ho.. ho… ho.. ho…“ Poučenie do budúcnosti – zakázať aj jednotlivé hlásky.
Rady do života. Z internetu a opodiaľ
Ako si tak v kafići sŕkame všetci tú svoju šálku, zastaví sa pri nás kamarátka Nemka s veľkou novinou. Naučila sa vraj po slovensky nové slovo. Od svojej dcéry, ktorá si ho celý deň veselo pospevovala. Hádajte aké!
No predsa ho..ho…ho…ho… Hádajte, od koho to pochytila. No predsa od ho…ho… ho… ho… mojich chlapcov.
A tak mi líčila, ako mali s dcérou vážnu chvíľku, kedy si spolu pekne sadli a porozprávali sa, čo to slovo znamená a že to viac nebudú rozprávať, hláskovať, ani spievať.
Aj ja som dostala radu do života: vraj keď z toho nebudem robiť drámu a príliš na to upozorňovať, prestanú chlapci s fekálnym okienkom sami od seba. Čítala to na internete. To už naozaj otvorila Pandorinu skrinku viac, ako bolo treba.
Spýtala som sa jej, čo mi teda poradí, čo mám robiť, keď nás každý deň cestou do dediny čaká obchádzať s chlapcami na bicykloch veľké čerstvé psie jedno, ktoré tam niekto nechá rovno naprostred chodníka.
Nedá sa prehliadnuť rozlohou, ani smradom, už z diaľky kričia obidvaja: pozor, je tam hovno!
Komentujú to, keď sa mu snažia vyhnúť, kontrolujú si topánky, keby dačo…
ho…ho… ho… ho…
„Ale môj pes to nerobí, on je naučený, že to nemá robiť na chodník,“ ohradila sa kamarátka Nemka, ako keby práve to bola pointa tohto článku. A ja som pritom pôvodne chcela o tých nových trendoch vo výchove.
V každom prípade, od tohto inkriminovaného momentu niekto maskuje psie výkaly uprostred chodníka tak, že ich zasype kamienkami. Je to také “výchovné.” Príčinu sme neodstránili, iba sme odviedli pozornosť inam.
Presne ako s tým fekálnym okienkom. Som si istá, že raz prestanú používať ho-ho-ho. A viete prečo? Lebo sú aj iné sprosté slová. To aby sme pri výchove nezakrnuli.
(34 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Ako zistím, že mám dosť mlieka?
Reflux, alebo Prečo bábätko grcká?
Besnota na Slovensku? Najmä v okolí hraníc
Koľko peňazí dostanem na dve deti (materské, rodičovský, daňový bonus, prídavky)
Keď sex po pôrode bolí...
Pohodový ocko verzus ukričaná a nervózna mama
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ach dievčatá, u nás už aj horšie bolo.
Dcéra odo mňa chcela, aby som jej vysvetlila prečo nemôže používať slová na p… a k…. a podobne. Veď v škole ju spolužiaci poučili že aj to je súčasť slovenského jazyka a jedna prváčka tak hovorí normálne stále.
Tak som sa jej snažila vysvetliť že áno, ja tie slová všetky poznám a tiež ich nepoužívam. A nikto mi to nemusí zakazovať a upozorňovať ma na to. Že každý si sám môže vybrať či bude alebo nebude hulvát.
A či by chcela aby sme sa spolu bavili nejako takto:
“Hej ty krava, naval mi sem ten debilný hrnček aby som ti mohla naliať sprostý čaj.”
Nehovorila som to s úsmevom aby z toho mala zábavu ale tvárila som sa nepríjemne.
Dcéra povedala že nie, to by sa jej nepáčilo.
Povedala som jej, že ja si ju vážim a chcem sa s ňou rozprávať pekne a to isté očakávam aj od nej.
Na druhej strane hovno fázou si asi fakt prejde každý
A netvrdím že som sa na tom nebavila 
Vtipy o prdoch sú hroooozne smiešne 
Kamarát na detskej oslave tesne pred odfotením spoločnej fotky zakričal na plné ústa Hovnooo! a to ste mali vidieť tie úsmevy na fotke, kam sa hrabe “povedzte syyyyyr”
Kam sa hrabe sýýýýýr — pobavil))))
Prave som si uvedomila, ze u nas uz dost davno toto slovo nepadlo. Este nas caka tato faza u mladsieho potomka
Ja som zvolila sposob, ze hovienko na ceste je proste hovienko, povieme si a ideme dalej. Tym to slovo trochu straca na zakazanej atraktivite. Samozrejme, tiez mame caste chvile ked si niekde v kute rozpravaju hovienkove rozpravky (a to su pre zmenu dve ruzove dievcatka:-) chvilu ich necham, potom sa ich snazim chvilu vychovat, ze princezne tak nemozu rozpravat… Ved ich to raz prejde, ne?