Z času na čas každému rodičovi prasknú nervy. Urobí alebo povie niečo, za čo ho neskôr fackuje hanba. Ale ospravedlní sa, ide sa ďalej. Je to normálne.
No občas sa možno pristihneme, že tých výbuchov je akosi priveľa, že sa opakujú častejšie, ako by sme chceli.
Zrazu máme pocit, že kričíme na deti skoro stále, že nemáme s nimi ani štipku trpezlivosti, práve naopak, rozčuľujú nás aj tie najnepodstatnejšie detaily.
Anna Veselá
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)