Internetové matky

Vraj si nedáme ani od vlastnej matere poradiť, „múdre“ sme z internetov. A to sú ešte tie lichotivejšie prívlastky, ktorými nás častujú. Najmä generácia, ktorá vyrástla na socíkovskej biblii rodičovstva, knižke Naše dieťa, sa nám vie s chuťou zahryznúť do krčnej tepny.

Generačné ťahanice

Stačí chvíľku rozjímať nad dnešnou pomýlenou dobou, už tých skôr narodených obchytkáva nostalgická nálada.

Možno im to príde, že sú nad vecou, na rozdiel od tých dnešných matiek. Možno sa cítia na koni, že oni to zvládli bez rôznych rodičovských nápoved a bedekrov. Mali, na rozdiel od nás, aj nejaké tie rodičovské inštinkty a pudy a neriešili každé uprdnutie bábätka, lebo načo.

Veru, musela to byť úžasná doba, priam neznesiteľná ľahkosť bytia, nemať inú možnosť, iba listovať medzi riadkami jednej jedinej a nijakej inej príručky. Jedna kniha, jeden návod na život. Jednosmerka, kde nemáš kam zísť z cesty, zabudnúť sa, či zablúdiť.

Nedávno sa aj na tomto webe riešila dilema, ako sa zahrať s dieťaťom. S inštruktážou od súdruhov by ste ani na tri sekundy nezaváhali:

“Dajte dieťa do ohrádky s jednou alebo dvoma hračkami. Ukážte mu, ako treba s tou-ktorou hračkou zaobchádzať, a nechajte ho osamote. Dieťa sa celkom iste naučí spokojne sa hrať, aj keď je samo. Napokon pre náležitý vývoj povahy ani nie je správne, ak dieťa niekto neprestajne zabáva.” 

Jasné ako facka. Nie ako dnes, keď máme kníh o rodičovstve viac ako kresťanských denominácií a hviezd na nebi a nie a nie prísť na to, ako sa má to decko hrať samo!