Jednomamičky vs. viacdetné zaslúžilé umelkyne

“Niekedy sa pousmejem nad premúdrelými a jednoznačnými závermi jednomamičiek. Ale s adrenalínom, ani tlakom mi to viac-menej nič nerobí… ;). Tiež som bola taká, ak nie ešte aj radikálnejšia, dokonca v období, keď som nemala ani jedno dietko, len teóriu zo školy…”

No veru, jednomatky častokrát ronia Stalinove slzy. Predstavte si zraz dvoch jednoznačných jednomamičiek pod jednou strechou:

Jedna nesolí, druhá nekorení. Jedna považuje protežovanie zeleninového príkrmu pred ovocným za overené, druhá za zastaralé. Jedna má morálne výhrady k odstriekavaniu si mlieka v Mekdonalde, druhá má za to, že dojčenie po roku je kontraproduktívne. No nájdi 20 rozdielov a vyfarbi si omaľovanku.

Čo téza, to heréza.

Kde sa v nás jednomatkách tá premúdrelosť berie? Veď ešte včera sme sa zajakávali od plaču, že nám veci s materstvom súvisiace nejdú prirodzene.

Z rôznych materinských neistôt sme sa pokúšali vyviniť teóriou, že sme si svoju rolu nemali kde pred tým nacvičiť, a tak nám od pôrodu padali samé ostré klapky.

Na začiatku sme boli len taký komparz a teraz sme riaditeľky zemegule.

Pre jednomatku je všetko “tenkrát poprvé.”

Možno preto sa na to upína ako na zákon, že takto to skrátka je a nepripúšťa iné možnosti. Lebo vychádza z tejto jednej jedinej skúsenosti a buchne si do stola, že takto to je a basta.

 

No na viacdetných mamách je úžasné, keď povedia nahlas: “Mám štvrté dieťa a toto zažívam prvýkrát.”

Priznajú si, že sú veci, ktoré si už od prvého pôrodu do druhého až po posledný jednoducho nepamätajú a nehanbia sa ich naštudovať znova ako prvorodička, veď opakovanie – múdrosť – matka, to je stará známa trojčlenka.

Ale hlavne sa nepýtajú, či už dávam jesť dieťaťu huby alebo či sme sa už odplienkovali. Pýtajú sa ma, či si užívam materstvo.

A vtedy viem, čo je to iný level.

(49 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...