Túto otázku dostávam pravidelne, aj keď sa ma to pýtajú už len cezpoľní. Naposledy sa ma to pýtali v jednej telke, ale prežili. Ak tipujete, že sa ma pýtajú na počet detí a môj vzťah k nim, máte bod.
Druhou otázkou zväčša býva, či sa to dá.
Patria k tomu podotázky o počte chlebov, jogurtov, počítačov, rozsahu nášho bývania, pomoci manžela, sebarealizácie a iné detaily. Za seba samu hovorím, že sa to dá a náš počet detí by som na menší nemenila – aj keď núdza o blbé reakcie kdekoľvek nie je.
Tretia otázka zostáva nevypovedaná: Som málo odvážna/y, keď máme len jedno – dve?
Túto obrannú reakciu počúvam často. Zhrnuté a podčiarknuté výsledky môjho súkromného výskumu nielen v mnohodetných rodinách našich priateľov /čudovali by ste sa, je ich veľa/, vám dávam na zamyslenie.
Chcela som mať štyri deti
Prvou vecou je asi fakt, akú predstavu a prečo o počte detí máme, keď vstupujeme do manželstva. Je pravda, že niekedy sa naše vysnívané počty menia hore alebo dolu dosť nečakane, ale táto prvá predstava je dôležitá.
Skôr, ako som stretla svojho manžela, som vždy chcela mať štyri deti. Vyrastala som vo veľkej rodine nielen u nás doma, ale aj v širšom príbuzenstve. Keďže všade bolo tých detí aspoň trojo a viac, a vzťahy boli a sú vynikajúce, nebolo v mojej motivácii čo riešiť.
Druhým faktorom je zladenie svojich snov s pánom Pravým. Tu prichádza často asi prvý kameň úrazu, pretože ten vysnívaný princ má úplne iné predstavy ako my a k nášmu fiktívnemu či skutočnému materstvu sa stavia dosť bokom.
Možno ani neprotestuje voči počtu, ale nepriložená ruka k dielu je brzdou pre ženinu odvahu skúsiť dieťa s číslom x. Ja som svoj výber chlapa do domu neoľutovala, i keď aj tu sú už stanovené hranice odkiaľ pokiaľ.
Iste, každý nemôže mať z vážnych dôvodov toľko detí ako my, ale isto môže mať otvorené srdce a v ňom miesto pre niekoho, kto by mohol prísť a bude vítaný. Postoj srdca je veľmi dôležitý!
To sa nedá prežiť
Často sa stretávam po prvom alebo druhom dieťatku v tesnom závese po sebe s hláškou: To sa nedá prežiť. Strašná únava, strašná drina, točíš sa dokola, cikať, kakať, kŕmiť, prebaľovať, nevyspatá, neupravená, nikam sa nedostaneš, furt komusi lezú zuby a vôbec.
Prešla som týmto štádiom tiež – tej šialenej únavy pri dvoch deťoch s rozdielom 18 mesiacov. Do toho som končila výšku. Rozumiem dobre, o čom je reč. A chápem aj tie mamy, ktoré po druhej materskej povedia: nikdy viac!
Ale nikdy viac už to nebude také bláznivé ako pri prvých dvoch. Už nikdy nebudete mať dve maličké deti samé – už budú len staršie a samostatnejšie a šikovnejšie.
A aj keby ste mali hneď a zaraz dvojičky, už nie ste na ne sama celý deň, lebo aspoň chvíľu ich môže niekto postrážiť a povarovať bez toho, aby ste svoj drobizg museli so sebou brať aj na malú na WC.
Intuíciu, prosím
Chybou je aj to, že sa príliš držíme všetkých napísaných aj nepísaných pravidiel, kedy deti majú papať, kakať, sedieť, chodiť, rozprávať, kedy presne líhať a kedy vstávať. Celkom vynechávame z hry materstva naše pocity, intuíciu a jedinečnosť každého dieťaťa.
Výsledkom je totálna frustrácia, sústavné porovnávanie sa s kamoškou x a jej synom y, ktorý je vo veku vášho a už vie to a ono. Na dôvažok ten poriadok, varenie, večné pranie… Materská takto nikoho nebaví!
Spokojne s tými múdrymi knihami praštite a riaďte sa tým, čo v sebe cítite. Ja som mala pramálo rád v talóne pred prvým pôrodom, ale aj z toho mála som polovicu pri druhom tehotenstve vypustila z dôvodu prílišnej hlúposti rád a pri treťom sa mi aj z tej trochy podarilo odbúrať ďalšiu tretinu.
Sú jednoducho veci podstatné a nepodstatné, a ak si máme materstvo užiť, tak sa predsa nebudem otravovať tým, že mám žehliť všetky plienky!
Vsaďte na jednoduchosť údržby bytu, ošatenia, varenia, cestovania, a vôbec všetkého, čo súvisí s pohybom dieťatka kdekoľvek. Dôležité je, aby bolo dobre vám, tí ostatní to prežijú – je na nich, ako vás budú rešpektovať.
A hlavne posledná ťažká vec: zabudnite na STRACH!
Strach z toho, čo ľudia povedia, že čakáme tretie… alebo ktorékoľvek, strach z pôrodu /nikdy nie je ani jeden rovnaký/, strach z toho, či to zvládnem /strach má ozaj veľké oči!/, strach z toho, či to ďalšie dieťatko bude také nespavé, nepapavé či inak náročné ako niektoré z tých predtým, strach z toho, či bude zdravé, strach z toho, čo na to manžel, rodina a priatelia, strach z toho, či to ekonomicky utiahnete /nemusíte mať všetko nové a tip top/, strach z tehotenstva, z veku, zo straty príležitostí v zamestnaní…
Pokiaľ trošku v sebe cítite, že vo vašom srdci je túžba po ďalšom dieťatku, urobte to! Materstvo je najkrajšie, keď je živelné, spontánne, radostné, bez vypočítavosti, darované a usmiate. Niet nad ním čo špekulovať. Deti sú naša najlepšia investícia. Nikde inde takú príležitosť už nedostanete.
(16 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
RSV vírus: bežný, ale nebezpečný
DONsP Dolný Kubín
Univerzitná nemocnica Martin
Príznaky, kedy navštíviť veterinárnu pohotovosť aj v noci
Kefalhematóm
Zoznam mien podľa dátumu
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Suhlas.
Prave sme si priniesli z porodnice nase 5. dieta. Sklanam sa pred zenami matkami, ktore nezabudli, co je ich poslanie na tomto svete a neboja sa obety, zriekania, darovania seba….z nich ubuda a na inych pribuda…. lebo choroba dnesnej doby je, ze dievky maju panicky strach zo sebaobetovania, sebadarovania – nic im tato cnost uz dnes nehovori. Ako napisal o slovenskej mladezi dnesnej doby kardinal Tomko v knihe “Na zivotnych cestach” – dnesna mladez je velmi slaba v kolenach – pride problem alebo naznak nejakej namahy, prekazky a uz aj sa zosypu. Nehovoriac o tom ze im uz nic nehovori pojem prevziat za nieco zodpovednost, mat trpezlivost a napriklad neutiect od zacatej a nedokoncenej roboty. Ale to je problem aj chalanov. Uz vobec rozhodnut sa vstupit do vztahu na cely zivot – to uz dnes je na nobelovu cenu ak niekto dokaze pozbierat odvahu a urobit to…spominam si, ako som ja sam v sebe musel najprv pred Bozou tvarou vybojovat tento boj a urobit zaväzne rozhodnutie srdca, ze tu zenu, pred ktorou sa chystam poklaknut a poziadat ju o ruku si proste idem vzat na cely zivot. Nebolo to lahke, ale dnes som na to hrdy, bolo to take nieco velmi hlboke, vnutrne, medzi mnou a Bohom, ale som rad ze som nazbieral (casto aj na kolenach) tu odvahu vstupit do takeho dobrodruzstva ako je manzelstvo a rodicovstvo. Aj ked je to niekedy ocistec na zemi, ale toto je nasa cesta ku svätosti a do neba. Pekny vecer prajem a zelam vsetkym mladym objavit radost z tej tajomnej prichute dobrodruzstva odvaznych rozhodnuti, zo zivota pestreho, farebneho, nepredvidatelneho, burliveho, dynamickeho, objavit radost ktora vyviera z nekonecneho pramena Pravdy.
Mária, vďaka za ďalší krásny článok, nemyslím, že keby som sama chcela opísať svoje pocity mamy troch detí narodených v rozmedzí 3 rokov a 5 mesiacov, nepodarilo by sa mi to lepšie. Tiež máme veľa známych s viacerými detičkami a to ich nejako cielene nevyhľadávame. Jedni z nich, manželský pár dvoch lekárov, ktorí majú 4 deti, mi v čase, keď som čakala najmladšiu dcérku, povedali, nech sa pripravíme na to, že ľudia sa na nás budú pozerať ako na asociálov a dosť často je to tak, ani si nemusia klopať na čelo, stačí ich prvá reakcia. Teraz som začala po 5 rokoch na MD pracovať (len preto o čosi skôr, než som plánovala, že sa mi podarilo nájsť prácu 10 minút od domu, inak by som musela po návrate do predchádzajúcej práce denne tak 1,5-2 hodiny cestovať) a je to celkom príjemná zmena, aj keď úplne nová situácia. A všetko to zvládame podobne ako Vy, možno pre vonkajšieho pozorovateľa by to bol chaos, no my už máme svoj systém a poriadok a koberce bez špinky v ňom rozhodne nezohrávajú prvé miesto. Síce ma to niekedy hnevá, ale jednoducho teraz máme úplne iné priority a komu sa to nepáči, nech si to doma zariadi inak. My máme tri (zatiaľ:-)) zdravé a šikovné detičky a to je teraz najdôležitejšie. Držím palce Vašej rodinke aj všetkým podobným “bláznom”. A samozrejme, rešpektujem tých, ktorí sa rozhodli inak a to isté očakávam aj od nich.
Ahojte, ja sa pripajam k tomu co je napisane v clanku, tiz mame teraz tretie dietatko, sice s vacsim odstupom od prvych dvoch, ale o to viac si to traz uzivame, a to nielen je s manzelom ale aj nasi dvaja chalani, maju teraz svoju malu princeznu, ktoru by nikomu nedali. A je fakt ze vzdy ked treba tak pomozu, su to mojr zlaticka. Takze ak chcete mat viac deti tak len do toho.
Mila Maria, Vase clanky su mojimi najoblubenejsimi na tejto stranke. Cakame nase stvrte babetko, som v siestom mesiaci, prve tri deticky som si prezila pekne po sebe s rocnym a dvojrocnym rozdielom. Bolo to niekedy tazke, narocne a vycerpavajuce, niekedy uzasne, krasne. Ked som cakala nasu dceru, dieta c. 3, ludia si uz pomaly klopkali po hlave, ci sme normalni, tri deti v dnesnej dobe a tak skoro po sebe, ako to chceme zvladat. Tieto reci ma hrozne zranovali. Vsetko sme v pohode zvladali, presne ako si pisala, sice moc nezehlime a obcas mame na chodbe nejake tie stopy od topanociek alebo pod stolom omrvinky o pod…vsetko islo ked som vyhodila zbytocne starosti z podobnych veci z hlavy. Ale je velmi krasne, ze teraz, ked cakame uz nase stvrte, asi si ludia na nas zvykli, alebo su neuprimni, ale ja skor verim, ze mam stastie, a pocuvam velmi pekne reakcie okolia. Chceli sme velku rodinu a ak Boh da, v septembri z nas bude sestclenna rodinka. Sice neviem ake to je kupit si za sezonu dvoje- troje nove topanky a az tak velmi si nepotrpime na super farebne a modne zladene outfity pre nas a potomkov, ale dufam, ze dostaneme krasne zdrave dievcatko, po ktorom najme nase deticky velmi tuzili.
Ahoj, clanok sa mi pacil, az na to, ze ja plienky zehlit musim a napriek tomu, ze moja mama poklada za poriadok nieco ine, tak ja musim mat aspon ten svoj poriadok. Veci ako hracky sa valaju vsade ale podlaha musi byt aspon povysavana kazdy den, najlepsie aj poumyvana na mokro. Ja davam za pravdu feng suej a to hlasa, ze upratovanie ma aj duchovnu podstatu. Pri kazdej odpratanej spine si mas predstavit, ze odhadzujes/ zahanas zlo alebo chorobu od svojich darhych blizkych. Takze ozehlene, oprate tiez musi byt. A zahnat strach? Ano, ale musim povedat, ze len blazon sa neboji. Takze holky, ktore ste tehotne-nastudujte si info o tom, co vsetko Vam ma doktor zistit a nenechavajte to len tak. Z planovaneho cisaraku sa takto planovane moze dosiahnut krasny prirodzeny porod. A deticky tiez treba sledovat, milovat ich ale kazdy soplik, ranku, ekzem preliecit-samozrejme najlepsie prirodnymi prostriedkami a musim povedat, ze su vyborne knihy s velmi uzitocnymi informaciami ako o vychove, tak aj o chorobach deti a aj postupy ako dalej a co robit. Podla mna taky kurz prvej pomoci by mal byt pre kazdu buducu mamicku zadarmo. Takze ta zivelnost je podla mna odtial potial.
Krasny clanok, Maria.. Prispevky od Vas su velmi ciste a plne lasky. My mame dve male deti s odstupom 15 mesiacov, prezivali sme dost velke obavy z prichodu nasej dcerky, lebo jej starsi bracek bol narocne dieta, pri nom som nespavala v noci az do porodu nasej dcerky. Ake bolo moje prekvapenie, ked po oddychu v porodnici sme zacali spavat celu noc cela rodina. Tatik totiz nevyskakoval z postele pre synove vrtochy a on to pochopil a pekne spinka odvtedy celu noc. No a mala je neskutocne kludne a mile dievcatko , ktore nam spava v noci velmi dobre aj napriek tomu , ze je dojcena. Takze je nieco pravdy na tom, ze strach ma velke oci a my maminy sme niekedy na svoje deti velmi makke.
Aj ja som vždy chcela 4 deti. No, doteraz som akosi nenašla nikoho, s kým. Ale som vdačná i za tie úžasné 2, ktoré mám.
Aj ja som chcela mať vždy 3 deti.Prvé dve som mala skoro, ako 20 ročná, a to tretie som porodila ako 31 ročná.Je medzi nimi dosť veľký rozdiel, ale ani náhodou som to neoľutovala, dokonca som si to tretie tehotenstvo lepšie užila a tešili sme sa všetci na babo.no boli aj taký, čo na mňa zírali ako keby som nemala všetko vporiadku v hlave.Som veľmi šťastná mamička.
Vzdy som chcela mat viac deti.Aspon styri.Skoro vsetci na mna zazeraju,ked im to poviem.Asi preto,ze mam 21 rokov a dve deti.Ale vzdy,ked si citam od vas nejaky clanok,je to pre mna velke povzbudenie a nikto ma od toho neodhovori.A tiez chodim do skoly.Sice v januari som poziadala o odklad,ale v septembri nastupujem znova.A vzdy si hovorim,ze ked sa velmi chce,da sa vsetko.Drzim vam palce
Maria, DAKUJEM!! ;-))) Pekny den a nech sa Vam dari!
Gratulujem, velmi pekny clanok. Ja som tiez vzdy chcela 4 deti. Moj manzel bol s tymto cislom oboznameny hned na prvom stretnuti, a to sme dokonca este boli len kamarati a nic medzi nami nebolo. No osud to zariadil inak a ja som rada, ze moje dve deti su zatial zdrave. Dalsie by nebolo dobre mat, preto som sa s tym uz zmierila. Ja som vsak nazoru, ze mozno niekedy dame domov opustenemu dietatku, Aj ked moj manzel si to nevie predstavit. Mozno ho raz zlomim. To nechavam na osud. Tak prajem pekny zvysok dna a dalsieho zivota.