Ešte stále podvedome v noci čakám, že sa pri mne zamrví drobná nôžka nášho špunta a v polospánku začujem: Mječkooooo!
Mječko po x rokoch (s dvoma malými prestávkami) v mojom mliečnom bare nie je k dostaniu. Nejako mi to ešte stále nedochádza. Moje prsia sa ešte stále tvária, že ide len o technickú prestávku a stále niečo produkujú.
A my sme už tri týždne od seba odstavení.
Aj som to chcela, aj nechcela
Chcela som to, pretože Šimon v noci už vystrájal, a ak nedostal svoje, vedel byť zlý… A keď aj dostal, visel na mne neuveriteľne dlho a ťahal ako novorodenec, čo nemá inú možnosť prežitia… Vyťahaná, okopaná z noci som sa zastrájala už dávno, že ho od mliečka odpílim.
Zastrájala som sa už dávno
Lenže… potom sme ochoreli… potom sme cestovali… potom onô… a stále sa to nejako odďaľovalo a zabaľovalo a mladý muž si veselo rozkazoval jeden mliečny drink za druhým.
Nakoniec, aj mi ho bolo ľúto… a možno aj seba. (Alebo žeby to bolo hlavne kvôli mne?) Ani jedno z našich detí nebolo také prítulné, očarujúce, milé, rečniace, vyjadrujúce pocity, ako tento najmenší…
„Maminka, ja ťa takto ľúbim! Ty si moja láska!“ Objatie – silné – nádherne žiariace oči a pocit, že pre toto sa skutočne oplatí žiť. Ešte k tomu dojčenie cez deň bolo skutočne nádherné: dokonalá intimita, rozhovor očami a dotykmi, okomentovanie chute mliečka, slastné oblizovanie sa po porcii. A neuveriteľné zdieľanie pocitov z úst dvojročného drobca, krásnou batoľačinou, ktorá mi vôbec neprichodila smiešna.
A tak som váhala. Skončiť – neskončiť?
Bude ešte nejaká šanca si to zopakovať? Prognóza nevyzerala povzbudzujúco… No proste, nebolo nič jednoduchšie, ako si to pokračujúce cuckanie niečím pekne ospravedlniť.
Hodina pravdy ale prišla,
keď som sa odhodlala ísť k alergologičke – po miekoľkých rokoch strávených bez liekov, pretože tehotenstvo a dojčenie, v ktorom som zopár x bola, mi lieky jednoducho vylučovalo. Posledné leto však už bolo aj pre takého koňa, ako som ja, príliš náročné a tak som sa dokopala hrdinsky na miesto činu.
Vedela som, že to nebude prechádzka ružovým sadom – alergikom som bola už od malička a nakoniec, švagrinú mám veľmi ťažkú astmatičku. Niekde medzi tie dve hranice som tušila, že sa dostanem a bolo to tak. Domov som prišla s diagnózou astmy, fúrou receptov, vynadaním od lekárky a ruku z testov na alergény som si škrabala ešte tri dni.
Lenže lieky bolo možné brať až po odstavení…
Nepatrím k racionálnym matkám, ktoré sa spokojne otočia k dieťaťu chrbtom, lebo to rozum káže, a bolo mi ťažko ten prvý deň, keď som Šimovi zrušila mliečko na obed.
Poplakali sme si obaja
Srdcervúce výkriky „Jááááááááááááááá téééééééééééééééém mjéééééééééééééčkoooooooo!“ sprevádzali naše zaspávanie každé poludnie.
Ďalší týždeň som už zrušila mliečko počas celého dňa. A nejak to šlo, zabaviť ho, hoci kríza sa občas vyskytla a mne dochádzali sily, fantázia a odvaha. Horší oriešok bol oznámiť mu, že mliečko už nebude ani večer na zaspávanie, čo bol Šimonov najmilší rituál. Opakoval sa každý večer, keď som ho vykúpaného kládla na manželskú posteľ, ktorú s nami okupoval.
„Mňau, ja som tvoje mačiatko…! A ty si kto?“ Usmial sa na mňa tak, že mi srdce topilo. „Ja som tvoja mamička mačička. Čo by si prosilo moje mačiatko?“
Odpoveď bola jasná a my sme sa vymojkaní vždy uložili do našej obľúbenej polohy a premliečkovali sa až sníčkom. A teraz to nešlo.
Namiesto maminkinej, tatinova chlpatá hruď
Nadôvažok miesto krásnej voňavej hrude maminkinej vedľa chlapčiatka ležala bohatiersky chlpatá tatova hruď. A ani trochu sa nám to nepáčilo… No bojovali sme, slzičky potiekli a akosi sme sa dostali aj do stavu spania.
Ale noc! Noc bola Šimovým tromfom! Ja som chcela spať, on chcel mliečko a čochvíľa celý panelák vedel, že ja odstavujem. Jednoducho som nemala pred ním nikde úniku, iba čo ma viac srdce bolelo.
Naplánovala som pobyt bez mamy
A tak som zdvihla telefón, zavolala 250 km severnejšie k mame a dohodla luxusný pobyt pre dvoch malých špuntov bez mamy. Chlapcom som týždeň vymývala hlavy ovečkami, traktormi, koníkmi a starkého kladivom a pílou, pridalo sa aj varenie so starkou. Chalani sa tešili! A nejako im ušlo, že tam nikde nebola spomenutá moja maličkosť.
Prišiel víkend „V“ a napriek pochybnostiam môjho drahého, či to ozaj urobím a či to chalani zvládnu, sme počas Šimovho spánku na obed za usilovného usmiateho mávania jeho bráchu (ten mal tiež premiéru bez mamy) odfujazdili.
No čo.
Depku z toho, že som krkavčia mať, som nemala. Celý týždeň som frčala doma ako namydlená a mama mi proces odstavovania opísala ako jednoduchú seansu – prvú noc poplakal a bolo to. Žiadne hľadanie mamy, žiadny rev za mliečkom… do troch dní spal do rána.
Keď som po neho prišla, ani ma nezaregistroval, nemal na mňa čas. (Oj, ako to bolelo!) Po hodine, keď vybavil svoje záležitosti, prišiel ku mne veľký chlapec Šimon a s úsmevom, ktorý sa vôbec nezmenil, ma objal a povedal: „Maminka, ja ťa tak ľúbim! Ty si moja láska!“
No a mám odstaveného chlapa, ktorý spí v chlapčenskej izbe.
(21 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
20 básničiek pre Mikuláša
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Moj syn ma 3r a koji sa stale. Sice uz len vecer a rano, v posteli, rad si da aj cez den, ale to nie vzdy ide. No nas cas odstavenia sa blizi, ja uz konecne musim zacat lieky uzivat, a to sa s kojenim nezlucuje.
U nas vsak take odstavenie nefunguje. Po 5 dnoch sluzobnej cesty (opakovane) sa vratim domov a prve co ma vita, moj spo-kojenec a vravi, maminka prosim si mliecko. Takze netusim na ako dlho musim odist z domu ja….
Moj syn ma 3r a koji sa stale. Sice uz len vecer a rano, v posteli, rad si da aj cez den, ale to nie vzdy ide. No nas cas odstavenia sa blizi, ja uz konecne musim zacat lieky uzivat, a to sa s kojenim nezlucuje.
U nas vsak take odstavenie nefunguje. Po 5 dnoch sluzobnej cesty (opakovane) sa vratim domov a prve co ma vita, moj spo-kojenec a vravi, maminka prosim si mliecko. Takze netusim na ako dlho musim odist z domu ja….
Nádherný článok, ja som si tiež poplakala. Som rada, že nás je viac takých, ktoré si kojenie takto vychutnávajú. Pre mňa sú to najkrajšie chvile materstva, aj keď kvôli cuckaniu dcérky už 15 mesiacov nespím a cez deň na mňa okolie nevraživo pozerá, že také veľké dieťa ešte zavesené na prsníku. Za ten pocit to ale stojí, tie rozžiarené očká keď mamina vyťahuje “mňaaam”, tá malá ručička chrániaca si svoj zdroj
. Dcérka má 15 mesiacov, ale ani si neviem predstaviť, že ju dostavím. Občas o tom uvažujem, ale nedá mi to ( ja sa toho neviem vzdať rovnako ako ani dcérka ). Snáď sa nám to raz podarí čo najmenej bolestne pre obe. Vďaka za článok 
.
Ja som v priebehu 4 mesiacov cielene, upravou stravy a intenzivnejsim cvicenim schudla 12kil; nadejala som sa, ze drobec sa odstavi, ze mliecko bude ine, ze ho bude mozno menej … Nestalo sa;-), ale on spinka celu noc … a mliecko je pre neho nevyhnutne len cez obed a vecer … ma takmer 2,5roka a budeme kojit snad az kym do skoly nepojde;-)))
Ja mám tiež nenásytnú dcérku. Kojila som ju takmer 2 roky. A bola by som ju kojila dalsie dva, keby som sa nerozhodla spravit radikalny rez. Bolo to uz fakt nezvladnutelne, budila ma niekolko krat za noc, zle spala… Potom som zacala chodit pravidelne do posilovne a mne sa dost zredukoval objem mlieka. Nakoniec asi nebolo ani take dobre ako ked som necvicila, tak sa dcera odstavila do mesiaca sama…
Maria, veľmi pekne ďakujem za članok, je to az neskutočneee, ale ako by si pisala o mne.
Až na to, že ja kojim s dvomi kratučkými prestávkami 7 rokov, mam 3 synov a najmenší mal nedávno 2 roky. Ináč všetko sedí, aj ja rozmýšľam nad odstavením asi od vianoc presne z tých istých dôvodov, mám silné migrény a tak tiež odkladám návštevu neurologa, kým odstavím malého.
Dúfam, že sa nám to podarí rovnako super ako tebe.
Som rada, že som si náhodou otvorila babetko a tvoj članok prečítala.
Dakujem za taky krasny clanok. Je to skutocne nadherne s citom a laskou napisane. My prave riesime nocne odstavovanie naseho 16 mesacneho drobceka Jakubka. Zatial nerozparva ale mliecko vola meeeee a ked ho idem kojit tak sa tak krasne zo srdca nahlas smeje, ze to je nadhera pocuvat ten smiech.
Maria, dakujem, vase clanky mi vzdy tak pohladia dusu, dakujem;-)
Nas drobec bude mat v auguste 2,5roka … taktiez od Vianoc ho “chcem” odstavit … 😉 Vsetko dobre vam prajem!!!
Presne ako u nas doma.Kojila som rok a 9 mesiacov.Maly mliecko miloval,zaspaval pri nom a pod.Tiez som si asi tisickrat hovorila,ze uz musim odstavit,no srdce mi to nedovolovalo.Ale ked to uz zacinalo byt neunosne a syncek sa v noci neustale budil na mnam-mnam a ja som bola nevyspatejsia,ako ked som si doniesla domov novorodenca…Rozhodla som sa.Zalepila som si prsia leukoplastom,ze mam auu a po dvoch dnoch bolo po trapeni.Aj si poplakal a vecer to bolo najhorsie,ale uz je fajn.Este si musi sem tam pomojkat maminkine bolave prsicka a je spokojny.Ale musim povedat,ze mame nadherny,silny vztah a myslim,ze za to vdacim aj takemu dlhemu kojeniu. Vela stastia vsetkym mamickam!
Ahoj Mária, pri tvojom článku som sa rozplakala, u mňa je to isté obdobie čo u teba, môj maličký 2 ročný chlapček vie prejavovať lásku najväčšiu na celom mojom svete. Nechcem mu dať mliečko? S vážnou tváričkou povie hádam 20 krát:”Mama dá, mama dá, mama je láska”. A ja dám. Každý týždeň sa zastrajám, že ho na víkend odnesiem k mame, ale moje srdiečko mi to nedovolí.
Ďakujem za článok, teraz už viem, že nie som jediná “zlá” mama v klube zatiaľ dojčiacich žien.
Je to naozaj krásne napísané. Ja som prestala kojiť keď malý začínal tretí mesiac. Totiž nemala som mliečko, bolo mi toho ľúto, ale zistila som aj, že je to pohodlné.Stačí mi to len nachystať a nechať buď jednej babke alebo druhej a ja môžem ísť s kľudom niečo vybavovať.Teraz už mám sedem mesiacov a papáme skoro všetko.
Váš komentár
No ja by som pisatelke radila pisat clanky, poviedky, knihy…proste nieco, kde uplatni svoj talent. Vyborne napísané, vierohodne i s vtipom.
No ved ona aj pise ako drak a bijeme sa o nu s inymi mediami
nadherny clanok!!! tak krasne to moze napisat len milujuca matka. veru aj mne vyhrkli slzy! o odstavovani som citala uz vela clankov ale tento je proste naj!!! uvidim co bude platit na mojho drobceka ked raz na to pride
Nádherné… aj mne vyhrkli slzičky… kto nepozná, nepochopí
Peknucke. Aj nas so syncekom nas to caka. V oktobri bude mat 3 a stale sa kojime, zaspavame na mliecku. A prave som si uvedomila, ze tuto noc ma vobec nezobudil, az rano o 6 si vypytal
Chcela som odstavovat bezbolestne ako pri dcerke (tej sme to vysvetlilli – trvalo to asi mesiac, ked sme jej hovorili, ze v noci sa spinka, nepapka a pochopila), ale on je iny pripad 
Rozumne vysvetlovanie v tomto pripade nezabera. Asi budeme musiet “ist od seba”. Tak drzte palce.
Krásny príbeh. Aj slzičky mi vyhŕkli. Ja som dcérku kojila 2,5 roka a strašne som sa bála odstavenia. Ale bolo to až banálne jednoduché. Keď som sa ja konečne rozhodla, že už by hádam aj stačilo, oznámila som dcérke, že mliečko už nie je, že sa pokazilo. Bola som pripravená na plač a srdcervúce výkriky, no na moje prekvapenie mi len zahlásila “dobe” a bolo to.
krasne 🙂