Len tak sa tešiť a byť spokojná s pôrodom? Celé zle!

Regina/ blog 3

Nedá mi to. Chodím okolo tohoto článku už niekoľko dní,  čítam pribúdajúce komentára a nestačím sa diviť. 

Vysmiata mamička napísala spokojný opis svojho pôrodu v Banskej Bystrici

Teší sa ústretovému personálu, poďakuje lekárom, má radosť zo svojho dieťatka. Veď čo by sme viac očakávali? Aký iný pôrodný zážitok by sme si mohli priať, ako toto? Jednoducho je spokojná, to je celé. ALe!

Celé to bolo zle! 

Vzdelané supy sa zletajú. 

Pod článkom stále pribúdajú nové komentáre viac ako odborne zorientovaných rodičiek, ktoré kričia na poplach a vyvádzajú hlavnú hrninku z omylu. Moja milá, ty nemáš byť prečo spokojná! Celé to bolo zle!

Dovolím si prebrať drobné (no útočnosťou obsahu ozrutné) citátiky z komentárov: 

Že unavení po pôrode ?! 

Samozrejme, pokiaľ vás počas pôrodu nadopovali nejakými mňamkami typu oxytocin, alebo nejaké oblbováky na bolesť,  tak sa nie je čo čudovať, že ste boli obaja unavení. Po normálnom priodzenom pôrode má totiž dieťa aj žena kopec energie a zaspať je skôr problém.

Že odniesli ti dieťa bez prisatia ?!

Dieťa počas separácie produkuje niekoľko násobne vyššie dávky kortizolu, stresového hormónu, ktorý poškodzuje nervové štruktúry v mozgu. Ale kto sa nechce zaujímať, tak to všetko zlahčí. Kto má záujem, naštuduje si k tomu vedecké štúde známe už pár rokov …

Dokedy to bude trvať, že matky budú vnímat ako normu,  že dieťa je separované od matky??? Dokedy budeme trpieť poškodzovanie tých najmenších? Kedy sa už konečne matky hromadne spamätajú a povedia, DOSŤ! a nedovolia odniesť maličké dieťa preč! Kedy sa konečne pôrodnice a matky zobudia?!

Že matka bola spokoná? 

Možno matka spokojná, ale dieťa frustrované. Nejde len o to, že matka v blahej nevedomosti je spokojná. Ale to, že sú deti hromadne vďaka nevedomosti matiek poškodzované a frustrované a má to vplyv na ich vývoj a ďalší život. Je divné, že  matky v dnešnej dobe, keď sú informácie všade okolo, si ich vôbec nedohľadajú a svoje dieťa vystavia takému zaobchádzaniu…dieťa si pôrod pamätá. Odporúčam knihu Fascinujici mysl novorozeneho ditete…vsetci máme pôrod v mozgu zapisaný a vplýva to na náš život.

Že lekár bol milý a viedol pôrod dobre?

Ja keď to čítam, že lekár viedol pôrod, chce sa mi búchať hlavu o stenu! Pôrod predsa vedie dieťa a žena! NIe lekár!!!  

No ja vám neviem, dievčatá 

Ideálny stav pravdepodobne existuje. Je fajn, že sú ľudia, vedci, odborníci, psychológovia, neurol’ógovia, fyziológovia, pediatri, gynekológovia, ktorí sa zaobarejú súvislosťami a snažia sa prízvukovať, robiť osvetu, hlásať, čo je pre matku či novorodenca to najlepšie.  

Aj keď…. nie je najlepšie to, keď je jednodocho spokojná? 

 

 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (17 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ako je to s tou spokojnosťou. Všetko záleží od informácií ktorá žena má. Od toho, ako vníma sama seba pri pôrode. Keď som porodila prvú dcérku, vela sa v mojom vnútri zmenilo, ja som sa zmenila. Momentálne čítam Aby pôrod nebolel od Groverovej – tak si viete predstaviť akými zmenami prechádza moje vnútro čo sa týka pôrodu a hlavne sebavedomí ženy rodiť.

    V každom prípade to celé nie je také jednoduché. Dnešné 14 ročné dievčatá sa ma ako jednu z prvých otázok pýtajú, či sa bojím pôrodu. A toma zaráža. Baby, čo majú pred sebou uplne iné veci ešte, majú už teraz v sebe zakorenené, že pôrod je niečo čo sa treba báť a vôbec sa nečudujem že potom ked k tomu príde, volia utišujúce prostriedky a väčšiu dôveru v doktora ako v seba. Ešte k tomu je tu autorita ktorú majú ludia v nemocnici vdaka svojim skúsenostiam a hlavne vedomostiam. Kolko z nás sa opýta lekára, ktorý nám ordinuje liek, prečo nám dáva práve tento a či existuje niečo prírodnejšie (napr??). Skoro nitko. Proste im dôverujeme.

    Počúvala som reláciu s DR. Kaščákom ktorý hovoril že pôrodníci sa vôbec neučia tej psychickej zložke pôrodu. Vôbec nemajú info alebo velmi málo o tej povedala by som jednej z najdôležitejších vecí čo žene pomáha sa otvárať a porodiť ked príde čas bábätka. Ciže ak nevyvinú svoju vlastnú iniciatívu, stále sa budú všetci pozerať na pôrod len medicínsky. Na druhej strane rozumiem tomu “mať rodičku pod kontrolou” – predsa len ten doktor zodpovedá za jej život a hlavne život dieťaťa. No myslím si, že aj tu sa dá nájsť spoločná cesta. V trenčíne sa našla, tak ju treba nájsť aj inde. Podporiť ženu, komunikovať, nechať jej čas, neurýchlovať a dôverovať že ona to cíti a povie ked bude niečo nie v poriadku. Ved predsa aj jej záleží na živote svojho dieťaťa. A ovela viac ako doktorovi.

    Veľmi ma mrzí ako to je na Slovensku a ako sa vnímajú ženy rodičky, no ako píšeš, musíme to byť my, ktré sa postavia. Nie krikom ani petíciami ale dôverou samé v sebe, hodnotami ktoré daleko prevyšujú múdrosť doktorov a hlavne istota a úsmev, lebo viem, že som maximálne schopná porodiť svoje dieťa a nepotrebujem k tomu aby mi niekto vravel ako sa to robí. O tri mesiace ma čaká pôrod a snažím sa teraz načerpať mnoho odvahy a sily aby som dokázala obstáť v prostredí ktoré sa chová úplne ináč ako to ja cítim. A verím že to zvldánem. Budem mať na telefone svoju dulu, vo vnútri sebadôveru a hlavne mi nikto nikam nevezme moje dieťa. smile

  2. Som na tom podobne ako Katka, síce mám len prvé dieťa. Po pôrode som bola spokojná, že som nažive, ale po pár mesiacoch a po zistení, čo je vlastne prirodzený pôrod som už spokojná nebola. Umelý oxytocín, únava, pretože mi nedali priestor vyspať sa, 2 dni bez poriadneho jedla, čo ak to už príde, zimnica, vyčerpanie a zaspávanie medzi kontrakciami, poloha horizontálna, rutinný nástrih, tlačenie na brucho…to nie je prirodzený pôrod. Nech robili čokoľvek (Dr. bola fakt milá žena), bol to pôrod vedený pôrodníkom. Nenechali mňa a dieťa urobiť si svoju ‘prácu’, oddychovať a byť v pokoji, aby sa uvoľňoval prirodzene oxytocín. Neustále kontroly, infúzie-pre mňa stres.

     

    V podstate asi oni za to nemôžu, tiež žijú v tej blaženej nevedomosti a alma mater ich vychovala tak, aby pôrod vyzeral tak ako vyzerá. Škoda, že chýba osobný záujem a samostané štúdium lekárov toho, čo to a ako má pôrod vyzerať. Alebo možnože len chýba ten obyčajný sedliacky rozum, že žena vie čo má robiť a dieťa detto. To je dvojka, ktorá má spolupracovať. Ostatní len majú byť naporúdzi, ak by náhodou…

  3. No to je prave to. Aj ja som bola po prvom podobne spokojna. A teraz po tretom viem, ze som vlastne nemala byt spokojna. Ale bola som. Pri tretom som bola spokojna zase z inych veci, lebo uz som vedela ine veci a cely porod bol iny.

    Tak vlastne ako je to potom s tou spokojnostou? Ci blazenou nevedomostou?

Pridaj komentár