Malé deti, malé starosti? Blbosť!

Povedzte však nahlas, že ste na smrť unavená z tohto úžasného rodičovstva a celkom iste sa nájde dobrá duša so zhovievavým úsmevom, ktorá vám nezabudne pripomenúť, že toto, čím teraz žijete, je vlastne nič.

Nič v porovnaní s tým, čo vás na vašej rodičovskej púti ešte čaká. Na tieto dni, či noci budete vraj s nostalgiou spomínať. Lebo malé deti, malé starosti. Ale veľké deti, to je celkom iná káva…

Táto vetička ma kedysi žrala do krvi. Zaťala som si do zubov, veď preto ich mám dnes také rozhegané (a doktor bude tvrdiť, že paradentóza…).

Medzičasom už toľko s chrupom nehazardujem. Lebo viem, že títo “empatickí” rodičia, ktorí sa tvária, že sú nad vecou, by svoje veľké deti za malé nemenili. Už si to raz a navždy odžili, ďakujem pekne, stačilo, nikdy viac.

Neverím týmto kecom

V mojom okolí je zopár rodičov, ktorí majú doma pod jednou strechou arzenál malých aj veľkých detí. Zaujímavé je, že nikdy som z ich úst nepočula delenie na malé a veľké starosti, primerané vekovej kategórii.

Neporovnávajú, čo je väčšie/menšie zlo, keď ich menšie dieťa vyčerpáva fyzicky, a to pubertálne psychicky. Jednoducho, ak máte deti, vždy máte nejaké problémy, starosti.

Technicky je úplne jedno, či vám dieťa nedá v noci spať, lebo sa mu prerezávajú zuby, lebo má horúčku, lebo má štikútku, lebo má zajtra sväté prijímanie či maturitu, lebo sa ešte nevrátilo z diskotéky, lebo chodí s tým odroňom, ktorého nechcete do rodiny…

Malé a či veľké starosti, vždy sú to vaše problémy, ktoré riešite tu a teraz. A ktoré si musíte preskákať sami so sebou. O tom predsa to rodičovstvo je. Každý deň niečo iné, vždy nové a nové dobrodružstvá.

S odstupom času sa môže pár prebdetých nocí javiť ozaj ako „len“ kozmetická vada, lenže žije sa na ostro, nie z filmu pre pamätníkov. Prítomnosť je brutálna. Malé deti, malé starosti, bude po bitke tvrdiť každý generál. Do ružova vyspinkaný úplne najvác.

(21 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...