Zakaždým, keď sa ocitnem na Slovensku, moje kroky namieria do kníhkupectiev, kde miniem kopu prachov na zaručené rodičovské múdrosti, takzvané knihy o výchove. Ale keby len to. Prehýrim v nich takmer všetok čas, ktorý sa mi podarí vyhandrkovať si sama pre seba, bez detí.
Miesto regeneru mám degener – listujem zúrivo stranu za stranou, hádžem do nákupného košíka. A potom odchádzam z rodného kraja s tučným kufrom kníh. Pekne zastrčených medzi kompótmi od mojej mamy.
Deti a hranice, malý tyran, rešpektovať a byť… a iné klasiky, ktoré sa u nás doma ocitli len preto, že sme si zašli na otočku na Slovensko.
Stačí si trošku povyraziť z toho svojho životného priestoru, na chvíľu zmeniť kulisy, režim, zabehané koľaje a zrazu nič nefunguje, ako má. Normálne, že panika ma obchytkáva a žlčník bolí, fantóm opery sa nezaprie.
Pripadám si medzi toľkými výchovnými poradcami bezprizórne. Neschopná matka, nevychované deti. Tieto pocity ustupujú do úzadia, stačí sa z domoviny zase vzdialiť.
Lebo keď som doma, nepreháňa sa mi v hlave milión protichodných myšlienkových pochodov, možno iba tisíc. Najmä, nesvrbí ma toľko ruka, nie je tu nikto opodiaľ, ktorý by nahlas komentoval, že za takéto správanie už dávno mala padnúť jedna výchovná, ak nie dve.
To ma veľmi, veľmi zneistí. Dokáže prekričať moje srdce. Ako to má byť správne? Prídem vôbec niekedy nato? Nebude už neskoro?
A potom rozmýšľam, či nás je takýchto viac, na pokraji jemného zúfalstva, ktorí chceme robiť veci inak. Inak ako naši rodičia, inak ako starí rodičia. A či všetky tie zúfalé knihy o výchove, ktoré sú samy o sebe protirečivejšie ako všetky babky a dedkovci na svete, nekupujeme práve vtedy a len, keď máme prekričané srdce.
No to sa len tak domnievam. Isté je len to, že čím viac múdrych príručiek kúpime, tým menej kompótov sa nám zmestí do kufra.
(20 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov
Diktáty pre štvrtákov - ohybné slovné druhy
Prečo (ne)nálepkovať deti
Bolesti brucha, časté hnačky, nafukovanie, zlé trávenie. Vierka sa z diagnózy SIBO vymanila diétou.
Auto môže šoférovať aj neplnoleté dieťa
Piata choroba
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Častokrát býva veľmi smutné pozerať sa na rodičov, ktorí na každom rohu prehlasujú, že im stačí iba intuícia, nepoškvrnená knihami o výchove. Vždy sa môžu vyhovoriť na intuíciu, ktorou zdôvodnia akékoľvek svoje správanie, proste robia si, čo v tej chvíli chcú, napríklad na dieťa kričia alebo mu varechou prejdú po zadku. Presne prípad Petry – „dieťa musí vedieť, čo je plesknutie po zadku.“ To je možno ten moment, kedy by som sa ja zamyslela, či tá moja intuícia je naozaj v poriadku. Lebo biť deti v poriadku nie je. Ani na nich kričať. Potom sa rodič nespráva ako rodič, ale iba ako ukričanejšie dieťa, vyhráva iba preto, lebo má silnejšie pľúca ako dieťa. A takisto pri bití – od dieťaťa sa odlišuje iba v tom, že má silnejšiu ruku. Zatiaľ… Intuícia môže byť rýchlejšia cesta, ale či správnejšia?
Co je to za matku,ktora potrebuje k vychove deti knihy? Kde sa stratila materinska intuicia? V prvom rade potrebuje dieta pozornost, objatie,pohladenie a pochvalu. Keby ste cas,ktory venujete blogovaniu a komentovaniu na konikovi a podobnych hlupych strankach venovali svojim detom,neskakali by vam po hlavach. Na druhej strane dieta musi vediet co znamena slovo Nesmies!,co je to plesknutie po zadku,ked nieco vyvedie…musi sa naucit uvedomit si dosledky svojich cinov…tak nesedte za pocitacmi a chodte sa pohrat so svojimi detmi alebo chodte na prechadzku do prirody!
A keď vám deti začnú skákať po hlave na prechádzke alebo pri hraní, nezabudnite ich strieskať.
Nic neexistuje biele alebo cierne. Niekto si kupuje knihy o vychove preto, ze dieta ma nejaku poruchu, a tym sa snazi ulahcit/zlepsit zivot sebe aj svojmu dietatu. Niekto si knihu o vychove precita preto, ze ma chut na taku knihu. Niekto si taku knihu kupi kvoli tomu, ze ho to zaujima profesne. A moze to byt kludne clovek, co sa stiha „venovat blogovaniu a komentovaniu na konikovi a podobnych hlupych strankach“ a s laskou sa venuje svojmu dietatu..A tak isto, aj ked dieta rozumie slovu Nesmies!, pride situacia, ked nieco spravi aj napriek tomu, ze vie, ze nesmie..
Veru, je ťažké byť skvelou mamou pod tlakom cudzieho hodnotenia. Ja som tiež najviac nervózna z detí, keď sme na návšteve u našej babičky. Nie že by boli iné, ale viem, že ona má inak nastavené kritériá, úplne inde má toleranciu hluku a mám pocit, že už len našou prítomnosťou ich príííšerne obťažujeme. Už som sa zmierila s tým, že sa to nezmení, preto som naše návštevy výrazne skrátila, prespávanie zredukovala na nevyhnutnosť, a aj keď tam sme, tak vymýšľam program maximáne preč z bytu. Výrazne sa všetko zlepšilo, aj keď je mi z toho mierne smutno. Keď to nejde, tak to nejde.
Kdeze na pokraji, priam na dne zufalstva. Este ked sa k tomu primiesaju tehotenske hormony, jedine po com pocas vychovne uvrieskanych dni doplnanych dobroprajnymi radami vsetkych majstrov na vychovu je, aby uz bol konecne vecer, objekt vychovy pretransformovany na spiaci anjelsky objekt lasky a ja aby som relaxovala pri cokolade a verila ze ma pri dvoch objektoch lasky nacisto nepicne.
Skvely clanok.
Vystizne napisane 🙂