Je ticho. Len klávesnica mi tu naskakuje spod prstov v pravidelných intervaloch, ktoré – napodiv – ostávajú napriek zlovestným prognózam našej profesorky strojopisu už 20 rokov v rovnakom stave.
Malá nočná lampička, monitor, kopa papierov. V kuchyni riad konečne vzorne umytý a navŕšený do rodinnej hory Mohamedovej. Dnes ho už nik nezamaže. Tak isto nik nenamrví omrvinky pod stôl, /prípadné roznesenie cca 1/3 nalepenej na nohaviciach je bonus samozrejmosti/ a neodtlačí svoje prsty, ak nie celé dlane ako smerovky po stenách cestou do kúpeľne.
Všetky zvršky nedočkajúce sa svojho majiteľa sú už na svojom mieste – zväčša ich „zlikvidoval Inžinier Kôš“, ale ten, čo má trvalé bydlisko vedľa kúpeľňového umývadla. Na ňom sú pre zmenu jasné svedectvá umývania zubov v modrých a červených cestičkách od zubnej pasty. Z vane ešte dvíham pár potápačov, vyslobodzujem vodu od farebnej špongie a zavesím sprchu.
Nevedno prečo vôbec nefrflem, keď spratujem roztopašne rozhádzané topánky rôznych veľkostí každú do svojej poličky. Napravím školské tašky zmorené nosením viac ako ich majitelia učením.
Z igelitky vyťahujem pozostatky reálneho záhradníčenia nášho 17-mesačného špunta a pokojne sa dívam na zamatové nohavičky, ktoré napriek mojej idealistickej predstave chvíľočky polievania nášho pestovateľského úsilia nechceli ostať nečinné a pomohli pri polievaní plánt v skleníku. Odmena bola priam neuveriteľne istá – blatová… O malých, krásnych topánočkách ani nehovoriac. Prečo ma to teraz vôbec nemrzí?
Ani nemusím ísť do dievčenskej izby, aby som si nebola istá, že sa budem smiať. Viki isto bude visieť pol telom už z postele, perina ako nepotrebný inventár skopaná v rohu. Dorotka na rozdiel od nej drží perinu tak ako ja pod bradou zovretou päsťou a pehavý nos sa jej rovnomerne nadvihuje pri pochrapkávaní. Viem, že ráno pod vankúšom nájdem všetky sponky a gumičky, ktoré mala vo vlasoch, spolu s knižkou, ktorú potajomky zasunula ešte otvorenú do postele.
Chlapci spia tiež po svojom. Jakub rozvalený, perina medzi nohami, vážny výraz tváre. Miki otočený chrbtom k svetu a samozrejme k perine, ktorá jednoznačne z toho postoja vychádza ako nepriateľ číslo jeden. Sam zatisnutý na poschodovej posteli až k stene akoby ešte aj v spánku študoval presné zemepisné súradnice svojho milovaného Afganistanu, pevne zabalený do periny, pokojný a nádherný, veľký 11-ročný chalan, a predsa ešte taký náš.
Koľkokrát ich naprávam, koľkokrát hladím, koľkokrát šepkám do ucha, kým sa oni zo spánku pomrvia… Všetky hnevy, policajné systémy, tvrdosť výchovy, čo ako dobre myslenej, sú teraz preč. Teraz sú tu naše bezbranné deti, naše lásky, naše sny, naše pretransformované „ja“, naše pokračovanie…
Milujem večery, keď chodím po detských izbách.
Nikdy inokedy necítim taký nádherný pokoj a istotu, že som si vybrala správne, keď som sa rozhodla byť predovšetkým – mamou.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
20 básničiek pre Mikuláša
Adventný kalendár pre unavené mamy
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
pekne, ale zaujímalo by ma, odkiaľ sa tam pri článku vzala fotka nášho syna…. hmmmmm
Milé maminy! Obdivuhodné, ako dobre dokážete všetko zvládať aj keď s únavou a vyčerpaním. Všetka námaha za to stojí, keď viete, že robíte pre svoje deti to najlepšie čo môžete. Je pravda, že všetko raz pominie teda aj problémy s večerným zaspávaním. Ja sa týmto utešujem už 2 roky, no zmena žiadna. Ale trpezlivosť ruže prináša.
Preco chem aby bola dcera o 20-tej v posteli? Pretoze ju rano nedokazem dostat z postele. Kym vylezie z perín, ked vylezie kym zacne vnimat svet okolo, pooblieka sa… Skolku mame 5 min pri dome, ale uz neraz sme prisli az o 8:30! A okrem toho, ako som pisala, kedy mam vecer studovat, alebo robit nieco v domacnosti alebo nebodaj aby som sa venovala manzerlovi ci nebodaj aj sama vyspala aspon 7 hodin, kedze mam este dvojmesacne babo ktore kojim a dalsie batola ktore vstava na usvite? Manzel kojit nemoze a pri zaspavani ho dcera nechce, cize som na roztrhanie. Nechat dceru hore do jedenastej ma velm stresuje, ona sa len tak dva-tri krat v tzydni pred spanim zabavi sama, inak stale domrza do mna a ked sa jej venujem nie su to 15 minutiove babske reci, ale hodinovy maraton. Taky luxus si pri troch detoch nemozem dovolit.
Fajn, a preco chces, aby bola o 20:00 v posteli? Ved ked sa jej este nechce spat, tak ju nechajte, nech sa hra alebo si cita… Poznam par deti, ktore uz nespavaju cez den, a napriek tomu idu vecer spat az okolo pol desiatej, pretoze skor sa im proste nechce. Neviem, preco je u nas taka tradicia mat deti o osmej ulozene, bez ohladu na to, ci su unavene alebo nie. My sme mali s dcerou take obdobie, ze sice nevydrzala bez denneho spanku, ale vecer chodievala spat o dvanastej. Skor proste nezaspala, tak sme ju nechali, nech si ide podla svojho biorytmu (aj ked u nej to mozno suviselo aj s narodenim braceka a vedela, ze vecer nas bude mat len pre seba, takze v tom urcite bolo aj trochu spekulovania z jej strany). Casom sa to zrovnalo. Teraz dcera (bude mat 4 roky) zaspava tak okolo deviatej, a to este musime v posteli aspon 1/4 hodinu podebatit – hovorime tomu, ze vedieme babske reci 🙂
Maria, dakujem za povzbudenie. Tiez si hovorim, ze je to prechodna faza. Som na seba nahnevana ze si neviem poradit s najstarsim dietatom, ona je totiz dost ziva (nastastie nie ADHD) a ma znizenu potrebu spanku. Od jej narodenia s tym je problem – dlhsi intervl prspala iba v noci, cez den vylucne v iducom kociku alebo na prsniku. Pri malom babatku sa s tym clovek zmieri, ze to k tomu patri, ale ani po jednom roku sa to nelepsilo. Skusala som na nu byt tvrda, ze lezi v svojej posteli a ja sedim vedla nej, citam rozpravky – stale chcela dalsie a dalsie. Nepodarilo sa ani nechat ju vyrevat, lebo vydrzala aj dlhsie ako 1 hodinu, aj druhy den aj dalsie dni… A ked som bola tehotna druhy raz, tak uz som na nu nemala silu nasilu ju rvat do pyzamka a do postele, aby mi neublizila. Ked sa prostredny narodil, tak ho zasa jej zurive jacanie rusilo, cize zasa som len lezala v jej posteli s nou. Tato chodil z roboty po 21 a aspon cez vikendy ju skusal uspavat on miesto mna, ale jej revanie a uteky z postele nemali konca. Ked sa narodil junior (ma dva mesiace), tak uz tato chodi domov o piatej-siestej, pomaha s uspavanim prostredneho, ale s najstarsou si stale nevieme rady (posluchala len ked som bola v porodnici). Skusala som medovku,chmelovy caj, Sedalia sirup a bez efektu. Junior za chvilku podrastie a bude ho to iste rusit. Nehovoriac o tom, ze to narusuje domacu pohodu-denne “krotenie dravej zveri”, uz 4.rok… Poradite mi niekto, ako docielit aby o 20tej bola v posteli (bezo mna)?
fajn, bude ti fajn… aj my sme preskakali vselico a aj teraz sa obcas cosi pritrafi. Tiez som dokoncovala vysku pri druhej dcere, ked mala rok, som promovala, v case porodu sme mali statnice…:-). Ale je pravda, ze u nas plati tvrdy rezim, a deti musia byt o osmej v posteli. Pokusaju sa samozrejme o vselico, /cikat, kakat, tisic zabudnutych “dolezitych” oznamov a podobne teraz uz aj pubertalne napady/, ale mali spia isto do tej osmej, a starsi su o deviatej tvrdi. /samozrejme, okrem nasej menovanej pubisky, ktora na mna vyvolava z postele…/ ale o desiatej uz mozem spokojne robit obhliadku, dvihat pubisku zo zeme, zachranovat periny, a nachadzat vselico pod vankusmi… poseckaj, tvoj cas pride, aj na doktorat… mna tiez este caka postgradual – slubeny… a slovo dodrzim, aj ked sa citim obcas total vymyta z inteligencie 🙂
Maria, takyto vecer mas kazdy den? Moje vecery pripomnaju kovbojku. Najprv ide spat prostredny, ma rok a pol. zaspi asi o 20-tej. Kojim najmladsie. Medzitym stvorrocnemu dam vecerne kakao, okupem, navleciem do pyzama, dozorujem cistenie zubov, nazeniem do postele a x-krat odmietnem dat cukriky, dzusik, spagety s kecupom a pod. Niekedy zlostne jacane zobudi prostredneho, cize vyhadzujem vinnika z izby k tatovi do obyvacky kym prostredneho utisim. O 21.30 spravidla uz lezim s najstarsim u neho v posteli, pri zaspavani tata bohuzial nestrpi pri sebe. Zaspi len ked lezime spolu – este sa pomrvi, trosku ma pokope kym do 22 az 22.30 konecne zaspi. Nasledne prdy zobudia juniora. Grganie, vracanie, prezliekanie, dojcenie a este raz dokola absolvujem uz napoly v bezvedomi. Zrazu je polnoc. Este sa natankujem vodou, aby fungovala laktacia. Odpadavamm do postele az do dalsieho krmenia. Prostredny sa budi zo zeleznou pravidelnostou 6.15. Uzijem si aj ja niekedy taky idylicky vecer? A kedy napisem svoj doktorat? 🙁
lubka, aj my mame starkych daleko – jednych v nebi a druhych na druhom konci Slovenska. Od zaciatku sa borime sami… bez pomoci… ale netrap sa – ano, je to vec odvahy, ale aj vnutorneho rozhodnutia a sebapoznania, ze to zvladnete. Rozhodne na to treba dvoch. Mozem ti vsak povedat, ze po dvoch detoch uz narasta len servis… ste za vodou, ak sa na to trosku citis, skuste tretie!
Naozaj krásne, aj ja to tak cítim! Milujem tie moje anjeliky a som šťastná, že oni doma v postieľkach tak krásne spokojne spinkajú.
Krasny clanok, poznam ten pocit, ked vidim nase deti spinkat, mam obcas vycitky obrovske, ze som na nich kricala, ze som … ale hlavne som taka stastna, ze su.
Maria, mate moj obdiv co sa tyka poctu deti … niekdy aj ja tuzim po 3-4detoch, ale mam chvile, kedy som presvedcena, ze tieto 2 su uplne dost;-) Sme na nich s manzelom sami, stari rodicia daleko; alebo mam len malo odvahy?!!
Dodala si mi silu, krásne napísané. Strašne sa bojím toho ako rýchlo rastú a už nebudú iba moje. Aj keď už majú 10 a 7sú to ešte moje navzájom žiarlivé cicaky maminkovské. Včera sme pozerali video z minuloročnej dovolenky – neskutočné ako sa zmenili ,z mojich bábetiek sú slečny. Je mi z toho smutno. Vôbec som si ich neužila.
Mna pri jeho čítaní napadlo, že ja prežívam niečo veľmi podobné, akurát ráno, keď sa schválne zobudím o 20 minút skôr ako musím, a pozerám sa na všetky svoje space deti, a vychutnávam si to
Mária klobúk dolu, myslím, že pre tvoje deti niet lepšej mamy ako si ty…
Mária, opäť krásne a s láskou napísaný článok:-)))