Strata mlieka je náš večný strašiak. Pravdepodobne sme ho zdedili.
Za čias našich matiek sa dojčenie príliš nenosilo. Do rúk to vzali firmy predávajúce umelé mlieko a ich vplyv je vidieť dodnes. Nebolo to ťažké.
Chceme našim ratolestiam len to najlepšie. A tak nás stačí zneistiť, že trpia hladom. Mala som tento pocit niekoľkokrát. Najsilnejšie však na pol ceste, keď mala dcérka pol roka.
Kritické dojčenie na polceste
Najčastejšie vraj ženy pociťujú pokles tvorby mlieka niekedy v piatom mesiaci bábätka. A tak sa stalo aj mne. Niekedy si pripadám ako tester, čo musí silou mocou všetkým prejsť. Vždy sme to zvládli. Išlo len o rastový sprunt.
Teraz to však bolo vážnejšie. Trvalo to dlhšie a dcérka priberala pomalšie. Ideálna kombinácia k panike. A vtedy sa mlieko stáva zo sluha pánom. Keď už nemyslíte na nič iné len na to, že večer nemôžete uspať hladné dieťa. Hľadala som rady všade. Zistila som, že každý radca má svoju zaužívanú metódu a striktne sa jej drží. To môže byť frustrujúce ak zrovna na vás nezaberie. Preto som skombinovala viacero pomocníkov a podarilo sa.
Záchranné piliere
Robila som všetko podľa základných rád. Pila som hektolitre vody, brala herbatiká na podporu laktácie a prikladala som ju čo najčastejšie. Problém sa nevyriešil.
Anglická laktačná poradkyňa mi do telefónu povedala, že je to v poriadku. Nemám sa stresovať, že sa to stáva. No ale ona nemusela uspávať kričiace dieťa dožadujúce sa mlieka. Slovenská laktačná poradkyňa, ktorú som si vybrala, bola jedna z tých pevne sa držiach svojej teórie. Ponúkala mi ako alternatívu liek na trávenie, ktorého vedľajšie účinky sú aj zvyšovanie laktácie. Na Slovensku je len na predpis. Na internetovej diskusii som zistila, že mamičky s ním veselo kupčia. Možno skutočne zázračne pomáha ale nemienim to riskovať s liekom, ktorý bol testovaný na niečo celkom iné a navyše sa ním predávkovávať. Predsalen mi však táto poradkyňa veľmi pomohla. Poradila mi viac kontaktu s dcérkou. Vytiahla som opäť šatku a cez deň som ju nosila len v nej. Večer pred kúpaním som si ju nahú položila na svoje telo. Takto sa vraj i stimuluje tvorba mliečka. Dieťatko po vás lezie, hľadá prsník a telo cíti, že je dopyt.
Záver článku ma dohnal ku smiechu v slzách .
Ku pitiu: Keď sa pije “nalačno”, resp. s pocitom hladu, je potrebné to niečim aj zajesť, aby tá voda dlhšie vydržala v tele – ináč sa veľmi rýchlo “vyplaví” von. Teda aspoň ja takto fungujem. V noci, keď ma malý vysosne, okrem pitia musím občas aj niečo drobné zjesť.
Pri prvom drobcovi som do seba pchala homeopatiká na mliečko a pila Vineu – trápili sme sa s dojčením, v 3m sme museli ísť za laktačnou poradkyňou (veľmi nám pomohla), ale vydržali sme cca 21 mesiacov (stopli sme v 6m ďalšieho tehotenstva).
Mladší má teraz 2,5r , tiež sme mali prvú krízu v 3m, ale našťastie som dosť “nevšímavá”, tak sme ju nejako zvládli (aj tie ďalšie). Pri ňom som pila už “iba” vodu – vediac, že u mňa sa mliečko tvorí podľa “dopytu” dieťaťa. Stále sa dojčí a ja som smutná, že ho o mesiac budem musieť skúsiť odstaviť – pôjde do škôlky. Našťastie občas zahlási, že didi je pokazené a dá si vodu .
Niekedy mi snaha za dojcenie pripada ako fanatizmus a kazda, co nedojci, je ta zla.
Pri prvom dietati som si velmi zelala, aby som dojcila, ale bolo to len par tyzdnov a ano, bol hladny, viem to!
Ked som bola na vysetreni prsnikov a dr. sa ma pytala, ci som kojila, tak mi povedala, ze by sa velmi cudovala, keby ano, pretoze mam minimum prsnych zliaz..
Pri druhom dietati som uz ratala s tym, ze nebudem dojcit, a predstav si, dojcila som, sice len 11 tyzdnov, ale aspon nieco.
Takze neviem, ci je to o psychike.
A to, ze niekto “o niecom este nepocul”, neznamena, ze to neexistuje….
Ja svojho syna uz tri mesiace dojcim iba v spanku lebo inak sa to neda. Odmieta prsnik. A tak najprv trochu uspim a potom ho prilozim aby sa napapal. Bude mat 5 mesiacov. Dodnes som neprisla nato, co sa stalo lebo krasne mi papal aj priberal. Prislo to ako jasny blesk z neba. Flasa mu tiez akosi nechutila tak sa takto trapim. Ale ten pocit, ked pridem na poradnu a vidim, ze pribera mi stoji za tu utrapu. Ked sa nam to stalo chodila som tam kazdy tyzden ho vazim a potom som prestala. Povedala som si ak ma dostatok mokrych plienok tak to neriesim. Chce sa dojcit takto tak sa bude dojcit takto. Ak ak nahodou niekedy vipije malo (viem to podla toho ako sa mi vyprazdni prstnik) tak si mliecko odstriekam a dokrmim ho lyzickou.
Tak hore hlavu mamicky.
Lilka, ste uzasna, velmi vam drzim palce a urcite sa vam to vrati nejakou formou vo vasom syncekovi . Mozno sa to este otoci a vratite sa ku klasickemu dojceniu, treba skusit.
Paci sa mi na clanku, ze zaver je, vsetko sa da prekonat. Psychika je naozaj na prvom mieste a tiez trpezlivost. Zenske telo nie je stroj, potrebuje cas, aby sa prisposobilo potrebam babatka, ktore sa meni zo dna na den.
Prvykrat to priznavam, ale mne ako posledny dovod preco urcite neprestat dojcit, bol strach z umelej vyzivy. Bala som sa, ze nebudem vediet spravne namiesat umele mlieko, neodhadnem jeho teplotu, bude mi dlho trvat priprava, ked bude dieta plakat a pod. Okrem toho, ze dojcenie je najzdravsie je aj najpohodlnejsie, to mi nikto nevyhovori.
Nechcem odsudzovat matky, ktore dojcili kratko, ale aj tak im zazlievam, ze to vzdali prilis skoro. Viem o com hovorim, presla som si so starsim synom vsetko mozne.
ja len stále nerozumiem, ako prichádzate k záveru, že dieta je hladné. od kial viete, ze je hladné a kričí preto? CO ked má na to iný dovod?
To som sa snazila naznacit, ze si vacsinou len myslime, ze je hladne a okolie nas niekedy tak ovplyvnuje, ze si zacneme namyslat… v skutocnosti to moze byt milion inych veci… a ked sa trosku upokojime aj na to prideme.. v nasom pripade to znizenie sposobila aj moja anemia, takze stacilo doplnit viac zeleza, ktore dietatko potrebovalo rovnako ako aj ja na tvorbu mliecka. Ale su aj pripady matiek,ktore zo zdravotnych dovodov proste nemaju a dieta je hladne..
ja som este nepocula, ze zo zdravotnych dovodov nejaka nemala mlieko a dieta hladne. ako sa take da vobec zistit, ze nemam mlieko?