Myslela som, že to už nikdy neskončí. Môj najmladší bojkotoval všetko tekuté okrem MM. Stále som sa pýtala pediatričky, kde som urobila chybu, že moje dieťa odmieta vodu, čaj, iné mlieko, skrátka čokoľvek iné v tekutom stave, okrem MM.
Doslova stav zúfalstva som prežívala pri jeho druuhých narodeninách. Už som to chcela ukončit . Poslali sme ho k babke, že možno jednu noc preplače a bude dobre. Nie, nebolo. Ráno mi mama volala, že mám prísť. Dieťa síce kludné, ale 24 hodín bez tekutín.
Trvalo nám to dva roky a sedem mesiacov
Prvy krát sa dokázal napiť vody, až keď mal dva a pol roka. V ten moment som myslela, že sa zbláznim od radosti. A tak sme sa postupne dopracovali k úplnému koncu kojenia. Trvalo nám to dva roky a sedem mesiacov.
Ale aj teraz, keď už má skoro 5 rokov si príde pohladkať svoje cicuše a veru občas sa ešte opýta, či mám jeho mliečko. Občas mu príde ľúto, keď vidí, ako iná maminka kojí svoje dieťatko, ale to mu rýchlo vysvetľujeme, že to dieťatko sa už nevie dočkať, kedy bude veľké a bude piť tak, ako veľkáči.
No a keď spadne alebo sa bojí,
tak vždy dobehne a povie: ” mama dolu” a ja musím Mr. Green a uz sa pritisne k prsiam a o minútu už odbieha.
Ešte ho potrebujem dostať z našej manželskej postele,
do ktorej sme ho naučili my rodičia, teda ja, lebo sa mi nechcelo behať hore dolu pri nočnom kojení. Ak nie je pri nás, tak okupuje postel svojej staršej sestry.
Dúfam, že aj toto zvládneme a potom sa už budeme smiať, akého sme mali doma závisláka:.
Loading...