Na materskej bez jedného evri od štátu?

Nemka v Chorvátsku

Príklad opačný je pre zmenu Nemka Tina. Naša ostrovná suseda. Kým sa sem doručila, žila s nemecko-chorvátskymi rodičmi v Nemecku.

Otec Chorvát ju nestihol za tridsať rokov naučiť svoju rodnú reč, nemal kedy, chodil predsa do roboty. V robote sa zoznámila aj so svojim mužom. Aká to náhoda, že napriek nemeckej produktivite práce, bol to Chorvát. Presťahovali sa však na ostrov, kde celkom podľahla čaru „užívania,“ ako tomu hovoria domáci.

Áno, predsa len môže sa aj také prihodiť, že Nemec sa vykašle na nejaké HDP a len si tak bude chrochniť!

Keby sa susedovcom nestala tá neplánovaná vec, tehotenstvo, pôrod a tak, len by sa motkala po okolí so svojimi psami a mačkami a nanajvýš by sa spotila pri prevracaní strany za stranou nejakého červeného románu. Teraz jej náplň dňa robí dcéra. Má rok a pol a ešte stále je s ňou doma, čím prešvihla aj lokálny limit miestnych paničiek, ktoré sa piplajú s deťmi maximálne do toho roka a potom hajde do roboty.

Kultúra verzus prídavky

Tina nad robotujúcimi Chorvátkami láme palicu, podľa nej a internetu vraj dieťa potrebuje mamu aspoň do tých troch rokov. Možno dieťa potrebuje mamu celý život, ktovie. Lenže rozdiel medzi Tinou a lokálpatriotkami je ten, že jej každý mesiac posiela Bundesrepublika na účet viac ako 500 eur za to, že sa o dieťa stará ona a nie nemecké jasle.

Na Slovensku máme obdobu v rodičovskom príspevku, ktorý je okolo 200 eur. Chorvátka nedostane po roku na materskej od štátu ani kunu. Môže zostať doma do troch rokov, ale bez prídavkov. Chorvátske matky sa preto celkom prirodzene situácii vracajú do práce, niektoré nečakajú, kým dieťa sfúkne prvú sviečku. Sezóna nepustí. O potrebách dieťaťa je rozhodnuté.