Naša prvá návšteva zubára

Keďže nám, konkrétne nášmu Martinkovi, konečne vyrástli všetky zúbky (to sme mali akurát dva rôčky), sme sa začali viac zaujímať o ich hygienu. Nemal v láske umývanie zúbkov od začiatku, bola to hotová dráma, keď som chytila kefku do rúk (ale to je už na inú tému). Po dlhom snažení som si všimla, že má niečo čierne v zúbku ako čierny máčik a nedalo sa to vyčistiť kefkou.Radila som sa so známymi, čítala na internete, radila som sa v rôznych diskusiách, čo urobiť, ako postupovať. Navštíviť zubárku s dvojročným dieťaťom čím skôr alebo ešte počkať? Niekto radil, že mliečne zúbky – keď sú zlé – nebolia a vypadnú samé, iní zas, že mám radšej ísť a potom budem pokojnejšia. No mala som aj obavy, či nepôjdeme zbytočne, čo ak sa pred zubárkou zasekne a neotvorí ústa? Bude na mne zavesený a nepustí ma?

Takto som premýšľala asi tri mesiace, potom som sa rozhodla. Objednala som seba aj Martinka k mojej zubárke, ktorú navštevujem od malička. Dôverujem jej a som veľmi spokojná s jej ľudským prístupom. A to je najdôležitejšie, je milá a citlivá nielen k deťom, ale aj k dospelým. 
Deň pred tým som Martinkovi spomínala, ako pôjdeme pozrieť jednu pani doktorku a ukážeme jej naše zúbky, že aké ich máme pekné biele, a že nás pochváli, ako krásne si ich umývame. Nacvičovala som s ním otváranie ústočiek, no nespolupracoval nadšene.

Potom prišiel deň D.
Pani zubárka bola úžasná! Najskôr vyšetrila mňa, aby malý videl, že nič zlé mi pani zubárka nerobí a moje zlatíčko sa prizeralo spolu s ocinkom. Potom prišiel na rad Martinko. Posadila mi ho pani doktorka na lono a sedeli sme v zubárskom kresle, obzerali sa, ukazovala mu pani zubárka svetielko, zrkadielko mu dala do rúk, aby pozrel maminke do úst ako pani doktorka. A to mu bolo náramne smiešne, páčilo sa mu to veľmi, smial sa na tom. Potom sme si vymenili úlohy, ja som jemu začala pozerať a to ho už veľmi nebavilo. 
Tak sa pani zubárka narýchlo pokúsila pozrieť zúbky ona. Bolo to len chvíľku a skontrolovala všetky. Stihla zistiť, že je to len pigmentová škvrnka a pre istotu nás objednala o pár mesiacov na kontrolu. Povedala, že na prvýkrát to úplne stačí, ako prvá návšteva u zubárky, aby sme na to šli pomaličky a nevyplašili ho. Potom mu poukazovala letáčiky, dala mu obrázky a vzorkovú malú pastičku, na ktorej bola myšička, ktorá sa mu veľmi páčila. Pani zubárka nám vysvetlila, ako si správne umývať zúbky, aby boli také krásne biele, ako ich má teraz.

Odchádzali sme s dobrou náladou a ja som mala konečne pokoj na duši, viem, že som sa zbytočne trápila, dopadlo to výborne, a to vďaka našej milej pani zubárke a nášmu statočnému chlapčekovi. Od toho dňa sa jeho umývanie zúbkov stalo príjemnou skutočnosťou. A pastička, ktorú dostal od pani zubárky, tak tá mu musí robiť spoločnosť pri každom umývaní zúbkov, stíska ju v rúčke ako najcennejší pokladík.

Foto: autorka