Nechce jesť

Tí, ktorí majú takýto exemplár doma, vedia svoje:

dostať do príslušného otvoru niečo jedlé je umenie, ešte väčšie docieliť, aby to skončilo v tráviacom ústrojenstve a nie mimo neho.

Fantázia rodičov, ktorí majú doma nejedáka, nepozná hraníc – a kým sme k takej vzorke nepriši aj my, brala som príbehy nejediacich detí riadne zvysoka.

Pokusy sú, úspechy riedke

Nejaký čas sa to iba dojčí či inak mliekuje, čo je ok. Okamih pravdy nastáva, keď je potrebné prejsť na tuhú stravu, ktorá už nie je o cucaní z jedného zdroja. Je jasné, že každé dieťa má svoje vlastné chuťové bunky a niekedy diametrálne odlišné od chute ostatných v rodine. Horšie je utrafiť to, ak sa to vôbec utrafiť dá.

Už len také raňajky – pri ostatných deťoch mám plus mínus autobus istotu, že sa najedia v rámci normy. U benjamína nie. Ulahodiť, či mlieko, čistú vodu, čaj, či niečo inšie na pitie, je prvý rébus predkladaný stravovaciemu zariadeniu „U mamičky“. Pokračuje to zvesela variáciami a kombináciami typu chlieb či rožok s ničím – chlieb či rožok s maslom – chlieb či rožok s niečím viac ako maslom. Stravník zvesela trénuje potencionálne kŕmenie sliepok v štýle rozšafného radodajného farmára a tak sa pokusy zhusťujú: ovocie, zelenina, cereálie, jogurt.  Alebo niečo iné?

Keď to proste nechce jesť mať pár rád v kocke padne fajn, hlavne ak aj vy práve naháňate juniora s lyžčkou po obytnom priestore a času je len toľko, aby ste si mohli prečítať návody na pokus o záchranu či zlepšenie. Teda, tu sú:

• Vylúčiť všetky sladkosti a somarinky zo stravy – teda krabičkové džúsy a mliečka, cukríky, dobošky a iné vraj drobnosti
• Trvať na strave základných chodov v bežnom čase – raňajky, obed, večera, medzi to skôr nič ako niečo, aby bol dôvod na jedlo
• Hľadať stále iné varianty – miesto chleba kukuričné chrumky na raňajky alebo cereálie, miesto kaše na večeru ovocie alebo zeleninu
• Ponúknuť aj dospelácke jedlo, pokiaľ je pre dieťa stráviteľné, samozrejme bez soli – dospelí si dochutia na tanieri
• Skúsiť „davovú psychózu“ – ísť niekam, kde je viac malých detí v rodine a skúsiť jesť s nimi aj s vašim navareným jedlom alebo sa dohodnúť na spoločnej kuchyni aspoň raz do dňa
• Dať pozor na čas, kedy sa tlačia problémové zuby – dieťa vtedy vďaka nepríjemnému pocitu nechce radšej v ústach nič „pevné“ – vystačí mu radšej materské mlieko
• Skontrolovať komplet trávenie – teda, či je stolica v poriadku, či dieťatko má svoju primeranú váhu a či prospieva – ak áno, netrápiť sa a vydržať, ak nie, rešiť s pediatrom
• Dostupné prostriedky na podporu chute do jedla sú aj tieto: Pangamin, Glukoza, Pikovit – nezabudnite sa však poradiť s lekárom
• Nerobte z jedla vedu – skôr hranie. Vytvorte z jedla zaujímavé kreácie, rozprávajte sa o tom, vymýšľajte, skúste pri jedle čítať, spievať…

Moje dieťa sa spokojne dnes napráskalo svojho milovaného jogurtu – a ja už premýšľam, či bude mať chuť dať si na obed špenát. A možno to riešiť ani nemám – veď sa zo života teší a zatiaľ mu nič nechýba. Ak však máte niekto lepší patent na tento háčik – sem s ním!