Sťažuje sa na pieskovisku jedna matka druhej: „Nič mi nechce jesť.“ Asi trojročné dieťa v zápale hry atakuje banánom.
Ešte nepožulo kus, už mu tlačí ďalšie sústo, hoci by malo vyliezť aj ušami. Keby mohla, pošúchala by mu krk, aby to štopanie išlo rýchlejšie.
„Najeme sa iba s tabletom, len tak do neho niečo dostanem,“ tvrdí a neprestáva obchendovať okolo dieťaťa. Nenechá hru hrou, ani banán banánom, kým nie je šupka v koši.
Dieťa je pritom riadny bucľoš, ktorému je mikinka dosť natesno, aj gombík na nohaviciach možno čochvíľa povolí. Ale maminke sa asi stráca pred očami.
Mamičky aj babičky sú rovnaké
O chvíľu mám podobný výhľad na babičku, šermujúcu lyžičkou popod nos vnúčika. Dieťatko vysýpa z mostíka kamienky a ona ho kŕmi jablkovou výživou cez pletivo, cez mriežkovanú zábranu preliezky:
„Ako v klietke,“ povie si s úsmevom, hrdá na svoju kŕmiacu taktiku.
Ani toto dieťa nemá vpadnuté líčka, od hladu nafúknuté bruško, či iný výrazný prejav podvýživy, iba podľa názoru babičky je to strašný jedák, preberavý, nezje len tak hocičo a už vôbec nie, ak ho pri tom nadžgávaní patrične nepozabávajú.
Lebo inak by asi od hladu zomrel do desiatich minút.
Dobre sa nafutrovať
Niežeby som tieto situácie sama dôverne nepoznala. Tiež som syna ládovala kašou na dobrú noc, listujúc mu pritom v knižke.
S námahou som odtŕhala zlepené, okvickané strany z predchádzajúceho dňa ako dôkaz, že včera nešiel do postele s prázdnym žalúdkom. Presvedčená, že inak sa zase zobudí v noci pätnásťkrát, dožadujúci sa mliečka.
Prišla som na to, čo robím zle
Bola som ochotná urobiť čokoľvek, hocijaké divadlo, len aby sa najedol. Možno by sme obidvaja skončili na tablete (ja na tabletke), ak by som si viac nezačala všímať, čo cez deň vlastne zje.
U babky som to uvidela vyhrotené v priamom prenose: tu i tam ho pod chvíľou niečím kŕmila, výživa, piškóta, pudinček, keksíček, čokoládka… a keď prišiel čas obeda, rozčarovaná nechápala, prečo nič „normálne“ nechce jesť. Prečo nemá rád zeleninu, prečo nezje mäso, ledva polievočku.
Hlad je najlepší kuchár
Rozmenené na drobné, odkedy sa syn ráno zobudil, kontinuálne niečo prežúval. Bol prejedený hlúposťami. V čase obeda, či večere už akékoľvek jedlo bojkotoval. Veď prirodzene…
A ja som sa po celý čas zbytočne umárala obavami, že ak teraz dieťa nezje tento banánik alebo jogurt, stane sa niečo hrozné. Strašidelné. Dieťa bude hladné.
No tak nech!
Nech je konečne hladné, povedala som si (krkavčia matka!). Nech cíti potrebu najesť sa, ktorú sme dovtedy zahovárali pri knižke, pri hre, pri hocijakej zábave… a s hladom príde aj chuť do jedla.
Začala som trvať na niektorých pravidlách, ktoré sme sa museli naučiť dodržiavať všetci, aj babka, hoci bola takmer na tabletke 🙂
Máme pevný režim v jedle. Jeme 5x denne, a to množné číslo platí pre každého, kto je doma: jeme spolu ako rodina. Medzi jedlami sa nemaškrtí, ani „nezobká.“ Hlad je najlepší kuchár.
Keď sa je, tak sa je. Nerozptyľuje nás žiadna knižka, tablet, či telka ako podmaz. Namiesto toho si robíme peknú atmosféru pri stole. Obrus, vázička s kvietkami a podobne.
Ja určím, čo sa bude jesť, ale nechávam slobodu v tom, aby si každý stravník určil koľko zje. Podmienkou je aspoň jedlo ochutnať, skôr než dieťa iba pohľadom odhadne, že „toto“ mu nechutí. Iné jedlo miesto toho sa však nepodáva.
Jeme to, čo chutí celej rodine. Nemáme black list potravín, ktoré u nás „nejdú.“ Ak dieťa vytrvalo odmieta čerstvú paradajku, ponúknem paradajkovú polievku (meniť „formu“ je povolené). Sladkosti u nás nie sú tabu, môžu byť sladké raňajky, dezert po obede, či krupicová kaša na večeru, samozrejme, nie v jeden deň (ja som predsa šéfom od toho, čo za „maškrtu“ to bude).
A funguje nám to. Aj babička sa drží.
(41 hlasov, priemerne: 4,41 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Vianočné vinše
Milí otcovia! Ísť bez detí na nákup nie je čas pre seba.
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Ako si vyrobiť rehydratačný roztok
Za 9 mesiacov si nevšimla, že je tehotná
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Presne tak. Na moje šťsastie som tento prístup razila od začiatku, takže ani teraz v 2 rokoch nemá problém normálne sa najesť. Áno, stalo sa už, že bolo niečo navyše cez deň, ale zatiaľ (klop-klop) nemáme s jedením problémy. Nikdy som k jedlu nepúšťala rozprávky, telefón, tablet, počítač, ani knižky. Bol stôl, jedlo a maximálne tak: za babičku, za otecka, atď. A od začiatku som vždy jedla zarovno s malou. Nemá problém zjesť hocičo. Hoci, syry jej zrovna nejak nejdú. ale to nevadí, nemusí jej chutiť všetko – od toho máme mlieko.
Presne tak. Na moje šťsastie som tento prístup razila od začiatku, takže ani teraz v 2 rokoch nemá problém normálne sa najesť. Áno, stalo sa už, že bolo niečo navyše cez deň, ale zatiaľ (klop-klop) nemáme s jedením problémy. Nikdy som k jedlu nepúšťala rozprávky, telefón, tablet, počítač, ani knižky. Bol stôl, jedlo a maximálne tak: za babičku, za otecka, atď. A od začiatku som vždy jedla zarovno s malou. Nemá problém zjesť hocičo. Hoci, syry jej zrovna nejak nejdú. ale to nevadí, nemusí jej chutiť všetko – od toho máme mlieko.
Presne tak. Na moje šťsastie som tento prístup razila od začiatku, takže ani teraz v 2 rokoch nemá problém normálne sa najesť. Áno, stalo sa už, že bolo niečo navyše cez deň, ale zatiaľ (klop-klop) nemáme s jedením problémy. Nikdy som k jedlu nepúšťala rozprávky, telefón, tablet, počítač, ani knižky. Bol stôl, jedlo a maximálne tak: za babičku, za otecka, atď. A od začiatku som vždy jedla zarovno s malou. Nemá problém zjesť hocičo. Hoci, syry jej zrovna nejak nejdú. ale to nevadí, nemusí jej chutiť všetko – od toho máme mlieko.
Presne tak. Na moje šťsastie som tento prístup razila od začiatku, takže ani teraz v 2 rokoch nemá problém normálne sa najesť. Áno, stalo sa už, že bolo niečo navyše cez deň, ale zatiaľ (klop-klop) nemáme s jedením problémy. Nikdy som k jedlu nepúšťala rozprávky, telefón, tablet, počítač, ani knižky. Bol stôl, jedlo a maximálne tak: za babičku, za otecka, atď. A od začiatku som vždy jedla zarovno s malou. Nemá problém zjesť hocičo. Hoci, syry jej zrovna nejak nejdú. ale to nevadí, nemusí jej chutiť všetko – od toho máme mlieko.
Presne tak. Na moje šťsastie som tento prístup razila od začiatku, takže ani teraz v 2 rokoch nemá problém normálne sa najesť. Áno, stalo sa už, že bolo niečo navyše cez deň, ale zatiaľ (klop-klop) nemáme s jedením problémy. Nikdy som k jedlu nepúšťala rozprávky, telefón, tablet, počítač, ani knižky. Bol stôl, jedlo a maximálne tak: za babičku, za otecka, atď. A od začiatku som vždy jedla zarovno s malou. Nemá problém zjesť hocičo. Hoci, syry jej zrovna nejak nejdú. ale to nevadí, nemusí jej chutiť všetko – od toho máme mlieko.
moja nebohá múdra babička hovorila, že z hladu sa ešte nikto neposral. Nikoho neštopala, nikomu nič nenútila, keď navarila, naservírovala, zavolala, keď niekto nechcel jesť, smola, iné jedlo nebolo. Sladkosti neboli, ale babi spravila parené buchty šúľance s makom a rezance s tvarohom. Na druhý deň to vyberavé dieťa doslova pardón za výraz zožralo aj dupľu, medzi jedlami bolo jablko. A babi povedala: tam si choď odtrhnúť a dones do koláča. žiadne blbosti sa nejedli ako dnes…