Ide sa spinkať. Zapíname nočné lampičky, naháňame deti do pyžamiek, ešte rýchlo „kakavko“, vycikať, umyť zúbky, pomodliť sa, prečítať rozprávočku, dať pusinky na dobrú noc, zašepkať pár milých slov do uška a zapriať pekné sníčky…
… a potom už len privrieť dvere a nenápadne sa vytratiť do večerného ticha kuchyne a dokončiť zopár vecí, ktoré sme nestihli cez deň.
Výkriky do ticha
Nočný pokoj však zvyčajne po desiatiach minútach od uloženia našich ratolestí do postielok naruší zväčša nejaké „mamííí, tatííí“ a za tým nasleduje požiadavka typu: treba mi cikať, spadla mi perina, ešte som smädný, nedala si mi liečik, kedy ma prídeš pozrieť, kde mám macka, ešte som ti nepovedal „dobrú noc“…
Tieto posledné pokusy o pritiahnutie rodičovskej pozornosti nás niekedy prinútia vrátiť sa do detských izieb ešte zopárkrát, kým nám nakoniec dostatočne nestúpne adrenalín a z milej uspávacej mamičky a otecka sa stanú nervózne odvrkujúci rodičia.
Bez periny
Potom konečne nastane vytúžený pokoj, a kým nejdeme my veľkí definitívne spať, chodíme ich do polnoci niekoľkokrát poprikrývať. Ich úžasná schopnosť odkopať sa spod paplóna do dvoch sekúnd od zakrytia je priam fascinujúca! A tak odkedy už nespávajú v spacích vakoch, trpím „prikrývacím syndrómom“ a za každým, keď vidím ich holé chrbty a nohy trčiace von z periny, strasie ma zima.
Zlé sníčky
Ak si myslíte, že potom konečne nastalo obdobie nočného kľudu, vyvediem Vás z omylu. Priam s nemeckou presnosťou – dvadsať minút po uložení sa do manželskej postele – práve, keď nám slastne začínajú padať viečka, pricupitá za nami aspoň jedno dieťa, pretože sa mu sníva „zlý sníček“. Niekto z nás dvoch sa obetuje a dotyčného nespavca vráti späť na jeho pelech.
Špagety a hady
Situácia sa však opakuje každé dve hodiny a nad ránom okolo štvrtej, keď opäť pricupitajú detské nôžky s vlastným vankúšikom pod pazuchou, už nikto z nás dvoch nie je v stave vstať a preniesť dieťa späť do postieľky, a tak spíme v trojke.
Naša ratolesť si privlastní miesto v strede medzi nami dvoma a na striedačku udeľuje kopance a buchnáty na obe strany, ktoré nás prinútia pomknúť sa na samý kraj postele a tak obaja s manželom spíme s vytŕčajúci končatinami von z jej obvodu.
Kríza nastáva, ak do tejto konštalácie dokvitne ďalší člen rodiny a v manželskej posteli spíme v pozícii – mama a oco ako dve špagety a zvyšní dvaja prišelci ako ovíjajúce sa hady či brečtan.
“Zimmerfrei”
Keď sa situácia stane neúnosnou, niekto z nás dvoch dospelých to vzdá, a v snahe vyspať sa aspoň poslednú hodinu odchádza demonštratívne spať do detskej izby, kde sú k dispozícii voľné postele.
Avšak skôr ako začne driemať na svojom novom lôžku, „vycíti“ jedno z detí, ktoré si doteraz spokojne odfukovalo v spálni, že dotyčný sa presťahoval a poďho za ním. A tak sa opäť tlačíme dvaja v jednej posteli, ale to už zväčša vychádzajú ranné zore…
Poslednú dobu sa nám to stáva nejako často: netušíme, v ktorej posteli a izbe sa ráno preberieme. Nočné sťahovanie národov je totiž zárukou, že s vysokou pravdepodobnosťou to nebude tá posteľ, kam sme si večer ľahli spať.
(23 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Vianočné vinše
Milí otcovia! Ísť bez detí na nákup nie je čas pre seba.
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Ako si vyrobiť rehydratačný roztok
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Súťažte o skvelý balíček produktov od dm drogerie markt
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
toto sa našťastie mojim deťom vyhlo.
Presne tak – buď sa budíme štyria v manželskej posteli, dcéra nám spí pri nohách a syn hlavu na mne a nohy na mužovi alebo nevieme, kde sa ráno prebudíme – ak je to už neúnosné, my dospelí si občas chodíme pohľadať prázdnu posteľ… K tomu budeni každé dve hodiny – veď to nie je pravidelné – raz sa zobudí jeden, raz druhý, niekedy aj nikto a spíme celú noc – ale stále to nie je pravidlo, ani vo veku 3 a 5 rokov. No a moje deti nezaspávajú samé – statočne ležím pri nich v posteli a často zaspím skôr než oni, takže moja kuchyňa ožíva o dvanástej 🙂 Ja viem, ja viem, zle som si ich naučila… ale veď to letí ako voda, o chvíľu ma budú z postele vyháňať.
práve takému scenáru sa môžeme vyhnúť aj tým, že dieťa necháme spať v manželskej posteli od narodenia až kým sa “nanasýti” tým a neodsťahuje sa sám do vlastnej izby. so synom nám to vyšlo…