Mamy a sny? Môže mať vôbec taká mama spánok, v ktorom sú farebné obrázky? Veď spí ako na tŕní a jej spánok je plachý sťa čerstvo vyliahnuté sŕňa. Vie o každom štuchanci, o spadnutej perine, o buchnutí dverí na záchode o pol druhej v noci, o tom, že syn spí skrútený v rožku postele a dcéra s detsky rozhodenými rukami… Vie toho o noci veľmi veľa, hoci sa to netýka nej samej. A hoci je to zvláštne, ešte stihne snívať a pamätá si to.
Tak to sú určite sny, ako si raz vydýchne!
Ba kieho…
Tie sny sú nádherne materské a ženské a naše.
Snívame o tom, ako raz príde náš zákonitý, drahý a milovaný skôr z práce a donesie nám len tak pre dobrú náladu Duplo či čosi iné vysokokalorické a vysoko hodnotené v pozícii medzi pozornosťami. A vezme deti von, ani mu to nemusíme hovoriť. A vydrží tam s nimi celú hodinu, nesťažuje sa , ba dokonca je nadšený z toho, aké má skvelé a šikovné deti.
Snívame o tom, že sa nášmu malému konečne rozviazal jazýček a nemusíme už k logopédovi. A tiež sa už nebudeme cítiť trápne pred tými mamami, ktorých deti už rozprávajú, kým to naše… Snívame o tom, že nájdu liek na všetky choroby, ktoré bolia viac mamy ako deti. Alebo aspoň prístroj, ktorým sa bude dať choroba preniesť na nás. Lebo my toho vydržíme viac. Snívame o pokojných ránach bez naháňania detí z pyžama, o bezproblémovej puberte, o nepokazených vzťahoch, o dňoch bez hnevu na deti, ktorý trápi viac nás…
Snívame o tom, čo bude raz z našich detí, až vyrastú a napriek našim tipom – kto teraz vie, či správnym – sa stane z nich niečo úžasné, skvelé a ako nám budú všetci gratulovať k výchove, rozvoju talentu a schopností. V kútiku duše však túžime a snívame o tom, aby sa takej pochvaly dostalo každej z nás už len za to, že dáme svetu dobrého človeka.
Snívame o kamoške, ktorá má problémy otehotnieť a ešte aj v spánku jej želáme presne tú fúru detí, ktorú privoláva. Snívame o riešení žabomyšieho manželského problému známych bez toho, aby sa rozišli. Snívame o tom, že naši starkí tu budú ešte dlho, dlho, dlho, aj keď občas to medzi nami zaiskrí.
A či mama sníva niekedy aj o sebe?
Ktovie.
Možno aj. Bolo by sa treba opýtať. Najlepšie tých, čo idú práve teraz spať. Ak sa im podarí vôbec niečo vysnívať.
Mňa sa ale nepýtajte. Zívam, mám za sebou šichtu. Snívam o posteli, o objatí môjho drahého, o mechrení sa nášho drobca ráno, keď mi cez svoje nádherné oči rozsvieti deň a povie: „Mami, mječko!“
Snívam o úsmeve na každý deň. Mne to postačí. A vám?
Ilustračné foto: www.sxc.hu